Živá viera

Viera ma v mladosti fascinovala práve tým, aká bola reálna, prirodzená ľudskej prirodzenosti. Nie je to čarovná vec, magická formulka, pomodlím sa a mám. Skutočná viera je vzdialenejšia všetkým „ducharinám“ viac ako ateizmus. Boh rešpektuje všetky zákonitosti prírody, vesmíru aj vesmíru našej duše. A keď mení svet, nás samých, používa už stvorené veci, iných ľudí, aby nás učili, alebo aby sme sami skúsenosťou objavili nové skutočnosti. Jeho milosť je neviditeľne prítomná, aj keď svoj diel práce musíme vykonať my samostatne. A keď sa potom obzrieme späť za našou prácou, za našimi skutkami, vidíme, či s nami bolo Božie požehnanie alebo nie.

Keď prídu skúšky, ťažkosti, rýchlo zistíme, že napriek snahe nestačíme na všetko sami, dochádzajú vlastné sily. A vtedy je čas zase zapojiť dôveru v Boha, ktorý má nad všetkým moc - aj nad našimi slabosťami, aj nad zákonmi prírody. Živá viera, že je so mnou vždy a všade on, že ma stvoril a chce, aby som žil, je tou nádobou na čerpanie živej vody. Evanjelium je zdrojom ako Boh, ktorý sa stal človekom, uvažuje o nás. A modlitba, ktorá nás vťahuje do tohto živého vzťahu, v nás živí živú vieru.

Toto leto je ako stvorené na pripomenutie si, že dôverovať Bohu ako svätý Ignác, ako keby všetko záviselo od neho, a potom pracovať, ako keby všetko záviselo od nás, je dobrým návodom na živú vieru, ktorá skutočne pomáha.