Zobuď sa, Pane!

To symbolické prázdno daždivého večera minulý týždeň pred bazilikou s osamelým pápežom a hŕstkou prelátov bol obraz, aký svet pri takejto príležitosti veru nepamätá. Globálna pandémia nákazy koronavírusom pohla Svätého Otca k tomu, aby siahol po sile požehnania, ktoré je zakotvené hlboko v Starom zákone.

Hebrejské slovo barach na požehnanie sa prvýkrát vyskytuje už v Knihe Genezis, keď Stvoriteľ na štvrtý deň stvoril morské zvieratá, všetky živočíchy, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode, ako i všetky okrídlené lietajúce tvory - a ich požehnal.

Prv než pápež František s monštranciou v ruke žehnal Mestu i svetu, predniesol mimoriadne sugestívny príhovor ako memento pre zblúdené ľudstvo, ktoré sa ocitlo vo víchrici, zúriacej na celom svete.

„Búrka obnažuje našu zraniteľnosť a odhaľuje tie falošné a nepotrebné istoty, na ktorých sme si postavili naše plány, projekty, zvyky a priority. Ukazuje nám, ako sme zanedbali a vzdali sa toho, čo živí, podporuje a dáva silu nášmu životu a spoločenstvu,“ konštatoval Svätý Otec a naliehavo dodal: „Pán apeluje na nás a uprostred búrky pozýva, aby sme prebudili a aktivovali solidaritu a nádej, schopné dať istotu, oporu a zmysel v týchto hodinách, keď sa zdá, že sa všetko potápa.“

Áno, pri pohľade na zábery z postihnutých oblastí severného Talianska, Španielska a ďalších miest našej planéty sa človeka neraz zmocňuje pocit apokalypsy.

K tomuto prenikavému zvolaniu pápeža na pustom námestí už niet čo dodať: Teraz, keď sa nachádzame na rozbúrenom mori, voláme k tebe: „Zobuď sa, Pane!”