Zobuď sa, Pane!
Požehnanie Urbi et orbi je udalosť, ktorú zvyčajne prenášajú televízne a rozhlasové stanice do všetkých kútov planéty na Veľkú noc a Vianoce, po zvolení nového pápeža, alebo počas Svätého roka. Svätopeterské námestie vo Vatikáne býva vtedy plné ľudí rozličných národov, rás, kultúr, ale aj náboženstiev.
Tibor Macák 31.03.2020
To symbolické prázdno daždivého večera minulý týždeň pred bazilikou s osamelým pápežom a hŕstkou prelátov bol obraz, aký svet pri takejto príležitosti veru nepamätá. Globálna pandémia nákazy koronavírusom pohla Svätého Otca k tomu, aby siahol po sile požehnania, ktoré je zakotvené hlboko v Starom zákone.
Hebrejské slovo barach na požehnanie sa prvýkrát vyskytuje už v Knihe Genezis, keď Stvoriteľ na štvrtý deň stvoril morské zvieratá, všetky živočíchy, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode, ako i všetky okrídlené lietajúce tvory - a ich požehnal.
Prv než pápež František s monštranciou v ruke žehnal Mestu i svetu, predniesol mimoriadne sugestívny príhovor ako memento pre zblúdené ľudstvo, ktoré sa ocitlo vo víchrici, zúriacej na celom svete.
„Búrka obnažuje našu zraniteľnosť a odhaľuje tie falošné a nepotrebné istoty, na ktorých sme si postavili naše plány, projekty, zvyky a priority. Ukazuje nám, ako sme zanedbali a vzdali sa toho, čo živí, podporuje a dáva silu nášmu životu a spoločenstvu,“ konštatoval Svätý Otec a naliehavo dodal: „Pán apeluje na nás a uprostred búrky pozýva, aby sme prebudili a aktivovali solidaritu a nádej, schopné dať istotu, oporu a zmysel v týchto hodinách, keď sa zdá, že sa všetko potápa.“
Áno, pri pohľade na zábery z postihnutých oblastí severného Talianska, Španielska a ďalších miest našej planéty sa človeka neraz zmocňuje pocit apokalypsy.
K tomuto prenikavému zvolaniu pápeža na pustom námestí už niet čo dodať: Teraz, keď sa nachádzame na rozbúrenom mori, voláme k tebe: „Zobuď sa, Pane!”
Hebrejské slovo barach na požehnanie sa prvýkrát vyskytuje už v Knihe Genezis, keď Stvoriteľ na štvrtý deň stvoril morské zvieratá, všetky živočíchy, ktoré sa hýbu a hemžia vo vode, ako i všetky okrídlené lietajúce tvory - a ich požehnal.
Prv než pápež František s monštranciou v ruke žehnal Mestu i svetu, predniesol mimoriadne sugestívny príhovor ako memento pre zblúdené ľudstvo, ktoré sa ocitlo vo víchrici, zúriacej na celom svete.
„Búrka obnažuje našu zraniteľnosť a odhaľuje tie falošné a nepotrebné istoty, na ktorých sme si postavili naše plány, projekty, zvyky a priority. Ukazuje nám, ako sme zanedbali a vzdali sa toho, čo živí, podporuje a dáva silu nášmu životu a spoločenstvu,“ konštatoval Svätý Otec a naliehavo dodal: „Pán apeluje na nás a uprostred búrky pozýva, aby sme prebudili a aktivovali solidaritu a nádej, schopné dať istotu, oporu a zmysel v týchto hodinách, keď sa zdá, že sa všetko potápa.“
Áno, pri pohľade na zábery z postihnutých oblastí severného Talianska, Španielska a ďalších miest našej planéty sa človeka neraz zmocňuje pocit apokalypsy.
K tomuto prenikavému zvolaniu pápeža na pustom námestí už niet čo dodať: Teraz, keď sa nachádzame na rozbúrenom mori, voláme k tebe: „Zobuď sa, Pane!”