Zostaňte doma 2

Pozor, to „kresťanské“ vraj spôsobuje v nemalom počte ľudí akýsi zvláštny stav bolesti a neskôr opovrhnutia. Prečo? Lebo postoj „moderných prúdov“ je jasný: to náboženské má ostať doma! Tie kresťanské hodnoty nepatria už dávno do dnešného sveta.

Zrazu sa akoby objavil nový či, lepšie povedané, staronový nepriateľ pokroku: Cirkev a kresťanské náboženstvo. A potom je výsledok jasný. „Zákopovo-hodnotová“ vojna. A následne sa „hádžu“ statusy a linky jedna radosť.

Silou a intenzitou slova chce jedna i druhá strana presvedčiť čo najväčší počet ľudí, že práve ten ich postoj je správnejší. A ten druhý je, samozrejme, spiatočnícky. Tvoria sa dva tábory bez šance na spoluprácu. Apropo – už sme to náhodou nezažili?

Áno, je na mieste vnímať starú pravdu, že stokrát omieľaná lož sa stáva pravdou. No i to, že rozdeľovanie bolo i je dielom zlého ducha. A ono bolo, je i bude, kým bude človek kráčať týmto svetom. Avšak je na mieste sa pýtať: Ako máme my kresťania na to všetko reagovať?

Myslím, že aj pri tomto hodnotovom „boji“ je dobre pripomenúť si slová, ktoré povedal pred rokmi pápež Ján Pavol II. ako hlavný odkaz pri stretnutí s vojenskými kaplánmi: „Treba vždy pamätať, dokonca aj uprostred vojenských rozkolov, že každý človek je nevýslovne posvätný a nemožno ho považovať za nepriateľa, ktorý má byť zničený, ale za ľudskú osobu obdarenú vnútornou dôstojnosťou, stvorenú Bohom na jeho obraz.“