Keď sledujem, čo sa deje v spoločnosti, prišla mi na myseľ tradičná anekdota o pohnevaných bratoch a rabínovi.

Predchádzajúcu nedeľu sme si mohli pripomenúť sviatok svätého pápeža Jána XXIII., ktorý podobne ako jeho predchodcovia i pápeži až do súčasnosti podporoval vzťah medzi vedou a vierou. Či už priamou podporou Pápežskej akadémie vied alebo Vatikánskeho observatória.

Bola to moja mamka, ktorá ma po našom telefonáte opäť nachvíľu zastavila a priviedla k spytovaniu svedomia. 

Od začiatku augusta žijem trocha inak. Mám svoju malú bublinu otcovskej „dovolenky“, a tak nesledujem všetko, čo sa deje okolo. Dávam si „pauzu“ od mnohých informácií, ktoré som predtým pravidelne sledoval. Beriem to ako istú formu reštartu a sám som zvedavý, čo so mnou urobí taká krátka otcovská „dovolenka“.

Drahý otče, som si istý, že za vami príde mnoho kňazov aj laikov, ktorí budú chcieť pokračovať v evanjelizačnom diele pátra Roberta, pretože táto cesta, to je skutočné evanjelium v praxi. Ak by sa náhodou nikto neprihlásil, tak prídem ja.“