Diplom z univerzity mám odložený ako raritu. Získala som ho ešte za komunizmu a ako študijný odbor je na ňom uvedené: marxisticko-leninská estetika a veda o výtvarnom umení. Rok potom, po prevrate v roku 1989, som ho mohla dať vymeniť. Neurobila som to. Ten diplom je svedok.

Aj keď som Pátra Pia nemala možnosť zažiť či osobne spoznať, z rozprávania a čítania o ňom viem, že je to osobnosť, ktorú si treba pripomínať.

Páter Pio z Pietrelciny, ktorého taliansky historik Andrea Riccardi nazval „starcom Talianska“ a označil za referenčný bod ľudovej zbožnosti v Taliansku, je vynikajúcim príkladom toho, že svätosť nie je výsadou dokonalých ani hŕstky vyvolených. Už sv. František Saleský tvrdil, že svätosť nie je iba pre kňazov či rehoľníkov, ale pre každého.

Srdce Panny Márie prenikol sedmorý meč bolesti. Božia Matka však pretrpela nielen sedem bolestí, číslovka symbolizuje vrchovatú mieru utrpenia. Rovnako aj slovenský národ – jeho dejiny sú plné utrpenia a bolesti. Preto sa tak úprimne a oddane vinie k Sedembolestnej Panne Márii.

V mojej rodnej obci Skalité na Kysuciach je pri farskom kostole postavených sedem kaplniek s reliéfmi siedmich najväčších bolestí Panny Márie. Skaliťania postavili túto cestu Sedembolestnej počas druhej svetovej vojny z vďaky za oslobodenie obce spod poľskej okupácie (1938 – 1939). Sedem kaplniek je rozmiestnených do polkruhu okolo kostola ako symbolická náruč. Sedembolestná Panna Mária tak už viac než osemdesiat rokov objíma svojho Syna prítomného vo svätostánku.