Predsavzatia a sebazápory k Pôstnemu obdobiu patria. Koniec-koncov, mali by byť súčasťou kresťanského života, veď v podstate ide o požiadavku nasledovania Krista: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16, 24).

Veriaci farnosti Hronský Beňadik prežívali 30. januára veľkú slávnosť. Vo filiálnej obci Orovnica sa po niekoľkých mesiacoch dokončili práce na obnove Kostola svätého Jána Bosca. Farníci, ako aj veriaci z blízkeho okolia tak mohli opäť spoločne sláviť vo svojom chráme svätú omšu.

Ani sme sa nenazdali a naša vlaňajšia vianočná eufória rýchlo odišla do minulého času. A po nej aj fašiangy. O pár dní vstúpime do Pôstneho obdobia. Ak ho chceme prežiť s úžitkom, berme ho ako výzvu a tešme sa z nej.

Často počuť, že Cirkev a katolícka viera by sa mali prispôsobiť dobe. Ľudia by vraj neodchádzali, keby sa im vychádzalo v ústrety. Keby sa v niečom ustúpilo z požiadaviek, ktoré už dnešný človek nechce plniť. Načo musí mať krstný rodič birmovku? Načo má byť sobášený v kostole? Načo má chodiť k sviatostiam?

Obeta svätej omše je nevyčerpateľný prameň pomoci pre duše v očistci. Prirodzene, v miere, ktorú pozná len Boh.