Sme svedkami stretnutia malomocného človeka s Ježišom. V tej dobe bolo malomocenstvo choroba, ktorá zasiahla nielen telo, ale viedla aj k spoločenskému a náboženskému vylúčeniu. Strach z nej spôsobil, že chorý prestal byť vnímaný ako človek a ľudia ho stotožnili s jeho chorobou, a preto musel byť izolovaný od spoločenstva.

Ježiš vošiel do Petrovho domu, kde sa stretáva s jeho testinou. Horúčkou je pripútaná na lôžko, odlúčená od všetkých a neschopná plniť si svoju povinnosť, ktorou je starostlivosť o domácnosť a hostí. Okrem toho sa v tom čase choroba považovala za Boží trest.

Ježiš prichádza v sobotu do synagógy, aby učil. A hoci sa nedozvedáme nič o obsahu jeho slov, dozvedáme sa o reakcii ohromených poslucháčov. Sú udivení Ježišovou autoritou, ktorá je v kontraste s uznávanou autoritou zákonníkov, ktorí doteraz učili ľud Božiemu zákonu.

Atmosféra okolo Ježiša nie je práve najlepšia. Jána Krstiteľa zatkli a zdravý rozum hovorí, že Ježiš by mal so svojím kázaním ešte chvíľu počkať. Veď čakal 30 rokov, čo by ho to stálo, keby počkal ešte niekoľko dní, kým sa situácia upokojí? Ale on sa rozhodne vydať na cestu do Galiley, aby ohlasoval radostnú zvesť, ktorá znie: Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo.

Ježiš sa obracia na dvoch učeníkov Jána Krstiteľa s otázkou: Čo hľadáte? Toto sú prvé slová historického Ježiša, ale aj prvé slová vzkrieseného Krista, ktoré adresuje Márii Magdaléne: Žena, koho hľadáš? (Jn 20, 15).