Tentoraz to už nie sú zástupy ľahkovážnych ľudí túžiacich po ďalšom krajci chleba ani náboženskí vodcovia bojujúci proti Ježišovi, ale sú to jeho učeníci, ktorí proti nemu reptajú a nakoniec ho opúšťajú.

Rozhovor o chlebe života je zameraný na vytvorenie úzkeho duchovného vzťahu medzi Ježišom a jeho učeníkmi, pretože hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem skrze Otca, tak ten, kto mňa je, bude žiť skrze mňa.“

Na začiatku úryvku vstupujeme do atmosféry reptania, ktoré bolo vyprovokované Ježišovým slovom o tom, že on je chlieb života, ktorý zostúpil z neba.

Zástup ľudí hľadá Ježiša, pretože sa najedli a nasýtili. Dokonca sú ochotní uznať, že Ježiš, ako sme počuli minulú nedeľu, je očakávaný Mesiáš, a chcú ho urobiť kráľom, aby mohol z nich striasť jarmo cudzej nadvlády a vyriešiť ich problémy.

Izraelský národ očakával celé stáročia príchod sľúbeného Mesiáša. Mysleli si, že príde v podobe mocného kráľa, ktorý oslobodí národ od okupačnej moci a obnoví suverenitu Izraela. Takýto kráľ by zobral osud krajiny do vlastných rúk a spravoval by ľud múdro a spravodlivo, čo by viedlo k pokoju a prosperite.