Boh je tu, dobrú noc

Po doline sa v zarosené ráno ozýva jasný zvuk zvonivej píšťaly. Jeden dlhý a jeden krátky tón zvoláva všetkých, ktorí poznajú jeho význam. Na lúke stojí jediná osoba v širokom klobúku, so sivou šatkou okolo krku a s nožíkom za starým, ošúchaným opaskom. V ruke drží striebornú píšťalu a v tichosti čaká.

Nemusí sa obzerať okolo seba ani volať. Vie, že kto má prísť, ten príde. Zrazu sa spomedzi vysokého porastu začínajú vynárať tie najzvláštnejšie postavičky. Vyzerajú akoby prichádzali priamo zo zabudnutých príbehov starých kníh.

Z príbehov, ktoré rozprávajú o nekonečných diaľkach a dobrodružstvách, kde čakali na tých, ktorým snívanie nestačí. Týmito postavičkami sú skauti, ktorí začuli svoju vodkyňu, a tak prišli na prvý nástup, pripravení na všetko čo ich čaká.

SVET, KTORÉMU ROZUMEJÚ

A všichni se znaj, znaj, znaj, a bláznej a spívaj. A po cestách dál, dál, dál, hledaj normální svět. Takto znejú slová jednej z najznámejších piesní, ktorá sa spieva pri večerných táborákoch. Aj skauti zo 152. zboru Javorov sa opäť spojili, aby našli normálny svet, ktorému rozumejú, ktorý sa neponáhľa a ktorý majú tak radi.

Počas roka boli títo dobrodruhovia roztrúsení medzi ľuďmi, ktorí ich často nechápali. So svojimi zákonmi cti, dennými heslami, krabičkami poslednej záchrany či túžobnými pohľadmi k horizontu, si nejeden skaut vyslúžil povesť čudáka zaseknutého v čase, nemoderného a hrdzavého ako odznaky, ktoré tvrdohlavo nosí pripnuté na svojom batohu.

Každé leto však skauting spája všetkých týchto nenapraviteľných dobrodruhov v jedno krásne, silné spoločenstvo. Aspoň na pár dní, sa tak zišli všetci skauti zo svojho zboru, aby na skautskom tábore našli porozumenie jeden v druhom.

„Priateľstvo sa zrodí v momente, keď príde jedna osoba k druhej a povie: Čože, ty tiež? Myslel som, že som jediný,“ hovorí o skutočnom priateľstve profesor C. S. Lewis. A  presne takto rozmýšľajú všetci skauti, keď sa stretnú na tábore a už nemusia skrývať svoju túžbu prekonať sa a splniť si výzvu 24 hodín na strome, ale spolu so svojimi kamarátmi si bez otáľania hľadajú ten najvhodnejší strom.

RADOSTNÉ KOMPLIKÁCIE

Pri kritickom a triezvom pohľade na fungovanie, ktoré panuje na skautskom tábore počas zamestnania dňa, by prísne oko realistu videlo iba opálenú a spotenú mládež, ktorá si zámerne komplikuje všetko, čo sa skomplikovať dá. A ešte sa z toho aj teší.

A skutočne by sa tomuto tvrdeniu – pri pohľade na skupinky začmudených detí, ktoré sa snažia rozdúchať oheň pomocou mokrej brezovej kôry a zápaliek, aby si mohli pripraviť jedlo, pričom neďaleko nich stoja dve, plne funkčné kotliny – nedalo nič vytknúť.

Sú to spoločne zdieľané hodnoty, ocenenie tvrdej práce a praktických zručností, ktoré dodávajú všetkým hrám a aktivitám skutočný význam. Princípy, ktoré každý jednotlivec prijal za svoje, robia zo skautingu skutočné spoločenstvo.

A tak už ranné nástupy nie sú hrou na vojakov, výpravy do lesa nie sú imitáciou zálesáckych dobrodružstiev a noc pod hviezdami nie je iba romantickou idylkou. Je to to najskutočnejšie, čo môže byť.

Praktické zručnosti dodávajú hrám a aktivitám skutočný význam. Snímka: archív 152. Zboru Javovov Varín

PRE VŠETKÝCH, NIE PRE KAŽDÉHO

Medzi skautmi sa hovorí, že skauting je pre všetkých, no nie je pre každého. Len málokto si vie namiesto dovolenky pri mori predstaviť tábor, kde je aj umývanie zubov spolu so všetkými obyvateľmi tmavých kríkov skutočnou skúškou odvahy.

Nie pre každého sú spoločné hodnoty a princípy natoľko dôležité, aby vedel skutočne oceniť vstávanie do rannej hmly, umývanie sa v studenom potoku či spánok na karimatke v spacáku, z ktorého každý večer treba vyberať škorce.

Aj na tomto skautskom tábore sa preto aj medzi varínskymi skautmi vyskytli frfloši unudení z čeľade lenivcov. Prechod zo sveta, kde je možné komunikovať naprieč svetom popri počúvaní hudby, zatiaľ čo sa prihrieva obed, do sveta, v ktorom iba nájsť v stane lyžicu trvá desať minút, môže byť mierne náročný.

Úprimné čudovanie malej včielky (ako sa volajú skautky, ktoré majú menej než 12 rokov) nad tým, ako si len jej vedúca chce urobiť kávu bez kávovaru, je iba jedným z nekonečného množstva príkladov. Skauting je pre všetkých. Bez ohľadu na politický názor, vierovyznanie či národnosť.

Všetci to môžu skúsiť a všetci sú v tejto rodine vítaní a prijímaní ako noví bratia a sestry, ako sa medzi sebou skauti aj reálne oslovujú. No skauting nie je pre každého. Každého skauta a každú skautku čaká v istom momente rozhodnutie.

Keďže hodnoty a princípy sú to, čo všetkých spája, je potrebné ich chrániť. Nováčika preto od samého začiatku vedú jeho radcovia, učia ho a pripravujú ho na deň rozhodnutia. Na deň skautského sľubu.

POKOPE TO DRŽIA TRI PILIERE

Zakladateľ skautingu lord Baden Powell od Gillwell položil celú túto organizáciu na tri piliere. Povinnosť voči Bohu, povinnosť voči iným a povinnosť voči sebe. Od tohto základu sa odvíja všetko ostatné.

Preto sa každé ráno na tábore začína budíčkom a rozcvičkou, pokračuje nástupom a modlitbou, nesie sa v hrách a úlohách a končí pri večernom táboráku. Je to sebadisciplína, upevňovanie charakteru, spolupatričnosť a poctivé dodržiavanie pravidiel, čo sa za tým všetkým ukrýva.

Nie je to pre škodoradostné potešenie vedúceho, keď žiada od táborníkov, aby vstali a prebudili sa behom v rannej rose. Nie pre sladké odmeny a diplomy sa strhávajú body za podvádzanie alebo porušovanie pravidiel a pridávajú sa za dobre odvedenú prácu.

A nie kvôli nášivkám a odznakom si skauti plnia tie najrôznejšie výzvy a lovia bobríkov hladu, mlčania či odvahy. Za tým všetkým je význam a dôvod. Inak by bol skautský tábor skutočne zvláštne miesto, kam dobrovoľne poslať svoje deti. Jeden skaut tam musí celý deň mlčať, iný drží hladovku, zatiaľ čo ide zaniesť jedlo svojim kamarátom, ktorí sa rozhodli nocovať na strome a po niektorých niet pre istotu ani chýru ani slychu, pretože boli odvlečení na samotku do lesa.

Jedným z pilierov skautingu je vzťah k Bohu. Snímka: archív 152. Zboru Javovov Varín

TÚŽBY, KTORÉ PRESAHUJÚ SVET

To, čo spája všetkých skautov, sú túžby. Túžby po dobrodružstvách a diaľkach. Preto majú skauti tak radi výpravy do hôr, noci pod hviezdami, či výstupy na tie najvyššie štíty hôr, čo sa nedajú preklenúť. V istom momente však každý pocíti, akoby nijaká skúsenosť na tomto svete nedokázala tú túžbu utíšiť.

Jediným vysvetlením teda je, že tieto túžby presahujú náš svet. A práve preto je jedným z pilierov vzťah k Bohu, pričom však ide o hľadanie niečoho vyššieho, nie o konkrétne vierovyznanie.

Keď bola pred Badena Powela položená otázka, kde do skautingu vstupuje náboženstvo, odpovedal: „Vôbec doň nevstupuje. Už je tam. Je to základný faktor, ktorý je podkladom celého skautingu.“

Ide teda o úprimný duchovný rozmer, s ktorým súhlasia princípy a morálne hodnoty skautingu. A keď si toto skaut uvedomí, je pripravený na svoj sľub.

TAK MI BOH POMÁHAJ

Práve skautský sľub je to, čo z toho všetkého nerobí iba jednu veľkú čudnú hru, kolísajúcu na hrane normálnosti. Je to niečo, čo odlišuje skauting od hocakej inej organizácie, keď sa jeden stane mnohými a spoločne sa pokúšajú urobiť svet o niečo lepším, než ho našli.

A tak boli v posledný večer na skautskom tábore vymenovaní tí, ktorí mali pri slávnostnom táboráku pred svojimi radcami a vodcami, pred kamarátmi a pred Bohom skladať svoj skautský sľub.

„Sľubujem na svoju česť, že sa vynasnažím plniť si povinnosti voči Bohu a svojej vlasti, pomáhať v každom čase svojim blížnym a dodržiavať skautský zákon, tak mi Boh pomáhaj.“

UKRYTÍ V TIENI LESA

Ukrytí v stínu lesa
K večeru, znavené nohy skládaj
Kytara spívá o tom
Jak dřív bylo líp

Táborníci spievajú slová starej piesne, aby sa pri ohni spoločne rozlúčili s dňom. Pozerajú sa do plameňov a rozprávajú o všetkom, čo za deň zažili. Rozprávajú a spievajú, a za kopcom pomaly zapadá slnko.

A keď sa na oblohe začnú objavovať prvé hviezdy, gitara dohrá, poukladajú sa spevníky a táborová vedúca prednesie do ticha modlitbu. Predtým však všetci stíchnu a na chvíľu sa započúvajú do všetkého okolo.

Celý deň sa zabávali a smiali, no teraz nadišiel čas, aby nechali zaznieť to, čo doposiaľ nedostalo priestor. Spev cvrčkov, šum vetra v korunách stromov, zurčanie potoka, praskanie dreva v ohnisku.

Všetci skauti vstanú, postavia sa okolo ohňa, pochytajú sa za ruky a v pomalom rytme do ticha poslednýkrát zaspievajú: „Ide noc. Slnko už zišlo z hôr, zišlo z hôľ, zišlo z vôd. V tichom sne spočiň tiež. Boh je tu, dobrú noc.“