Dotknúť sa Šarbelovej reality

Kedy ste sa prvý raz stretli s úctou k svätému Šarbelovi?

Iba pred niekoľkými rokmi. Púte, ktoré som sprevádzal, smerovali väčšinou do Izraela, Jordánska, Egypta. Tento libanonský svätec nebol u nás až taký známy.

Keď som sa dozvedel o osobnosti pátra Šarbela, túžil som navštíviť miesta, ktoré súvisia s jeho životom: jednak Biká Kafra, kde sa narodil, a Kláštor sv. Marona v Anáji, kde je pochovaný.

Pri jeho hrobe som slávil svätú omšu. Pustovňa sv. Petra a Pavla, kde prežil vyše dvadsať rokov, sa nachádza dvadsať minút chôdze od kláštora. Toto miesto ma veľmi silno oslovilo.

Čím vás prekvapila Šarbelova pustovňa?

Prísnou strohosťou. Predstavoval som si ju celkom inak. Svätý Šarbel žil vo veľmi jednoduchých podmienkach. Bola to naozaj pustovňa, nemal tam nijaké pohodlie. Jeho dni aj časť noci napĺňala ťažká práca.

Popritom sa ustavične modlil, spal iba pár hodín, jedol raz denne, väčšinou iba zvyšky. V Anáji sa môžeme dotknúť Šarbelovej reality. Žil vo veľkej odovzdanosti a pokore.

Oslovilo vás aj to, že svätý Šarbel prežíval slávenie svätej omše ako jedinečnú chvíľu a ešte dlho potom za ňu ďakoval?

Nielen Šarbel, ale aj ďalší svätci zdôrazňovali nekonečnú hodnotu každej svätej omše. Keby si kňaz uvedomil, akú hodnotu má jedna svätá omša, musel by od radosti a vďačnosti zomrieť. Preto veriacim pripomínam, že to nie je divadlo, ale že je to živá Kristova obeta Poslednej večere.

Keď si uvedomíme, kto pri Poslednej večeri ustanovil sám seba v Oltárnej sviatosti, musíme zostať v úžase. Pri svätej omši samotný Boží Syn prichádza na oltár a za to by mal každý kňaz ďakovať.

Bola omša, ktorú ste slávili pri Šarbelovom hrobe, pre vás výnimočná?

Keď som slávil Eucharistiu pri hrobe svätého Šarbela, išlo o môj vnútorný pocit vďačnosti, že som mohol Pánu Bohu práve tam obetovať svätú omšu. Ale slávenie svätej omše je pre mňa rovnako významné všade. Vždy má neopísateľnú cenu.

Veľa ľudí prichádza k svätému Šarbelovi, aby prosili o príhovor za zdravie svoje či blízkych. Kláštor sv. Marona v Anáji dostal prívlastok Lurdy Blízkeho východu. Aj slovenskí pútnici tam prichádzajú s touto prosbou?

Každý pútnik si k svätému Šarbelovi prináša svoj vlastný úmysel. Dva najsilnejšie úmysly sú za zdravie a za milosť obrátenia. Potvrdilo sa mi to aj pri rozhovoroch s pútnikmi.

Často žena prosí za neveriaceho manžela, ale aj muži prichádzajú k svätému Šarbelovi s prosbou o orodovanie za neveriacu manželku. Rodičia prosia za deti, ktoré sú ľahostajné vo viere.

Aj vy ste už pocítili, akú silu má Šarbelov príhovor?

Áno. Svätý Šarbel je naozaj veľmi mocný a rýchly orodovník. Moja prosba však spočíva vo vďačnosti. Ďakujem Bohu za päťdesiat rokov kňazstva.

Odkedy som kňaz, prosím Pána, aby som zostal vo svojom povolaní taký, aký mám byť. Kňaz má byť druhý Kristus. Dopracovať sa k tomu je poslanie. Preto sa snažím žiť tak, aby mi kňazské poslanie nezovšednelo.

Čo v Anáji najviac zaujíma pútnikov?

V prvom rade chcú navštíviť hrob svätého Šarbela a pomodliť sa pri ňom. Okrem toho si chcú vziať domov olej svätého Šarbela.

Tiež ste si ho priniesli?

Pravdaže. Keď som povedal v kancelárii v Kláštore sv. Marona, že som kňaz zo Slovenska a pred chvíľou som tam slúžil svätú omšu, miestni chlapi, ktorí tam pracujú, boli prekvapení – ale v dobrom. Jeden z nich hneď vzal malú taštičku a vrchovato mi do nej naložil plno fľaštičiek s olejom svätého Šarbela.

Pridal aj tymian. Keď som sa pýtal, koľko mám za to zaplatiť, ukázal na pokladničku, že tam môžem – ak chcem – vložiť milodar. Keď som prišiel domov, počas dvoch- -troch mesiacov som všetky fľaštičky porozdával. Taký veľký bol záujem o olej svätého Šarbela. Pre seba mám už len jednu fľaštičku.

Prečo osobnosť svätého Šarbela oslovuje dnešného človeka? Čím tento mních priťahuje ľudí na celom svete?

Keď som čítal jeho životopis, pochopil som, že Šarbel bol naozaj Boží muž. To, ako bol premodlený, ako spolupracoval s Božou milosťou, je jedinečné. Duchovný život mal preňho cenu nadovšetko. Zázraky, ktoré sa diali počas jeho života i po jeho smrti, nie je možné vysvetliť ľudským spôsobom.

Šarbel sprítomňuje všetko, čo nám dnešným ľuďom chýba. Málo sa modlíme, málo rozjímame, naháňame sa v práci a potom sme uštvaní. Vyhovárame sa, že ráno sa nestíhame pomodliť a večer už nevládzeme. Nedávno som na svätej omši hovoril o tom, že máme nedostatok kňazských povolaní.

Ale prečo? Kde je chyba? Čo povedal Pán Ježiš? Proste Pána žatvy. Čiže problém nie je v nedostatku adeptov na kňazské povolania. Problém je v nedostatku modlitby. A práve svätý Šarbel nám dáva silnú inšpiráciu v ustavičnej modlitbe, rozjímaní a ďakovaní Bohu.

Niekto by mohol namietať, že keď žil v pustovni, mal čas aj na modlitbu.

Tento argument neobstojí. Modlitba nám chýba a, žiaľ, často si neuvedomujeme, že nám chýba aj taký vzťah k Pánu Bohu, aký mal svätý Šarbel. Potrebujeme sa viac modliť a úplne sa odovzdávať do Božej prozreteľnosti.

Na svätého Šarbela si podľa liturgického kalendára spomíname 24. júla. Okrem toho si ho uctievame každý 22. deň v mesiaci. Modlíte sa k nemu v tento deň pravidelne?

Stane sa, že popri povinnostiach zabudnem na modlitbu k svätému Šarbelovi počas 22. dňa v mesiaci. Ale keď nezabudnem, modlím sa za to, o čo som ho prosil pri jeho hrobe v Anáji, za svoje kňazstvo. Naučil som sa jednu vec – neprosím o zdravie.

Keď som v Lurdoch videl obrovskú ľudskú biedu, hovoril som k nebesiam: „Panna Mária, títo ľudia potrebujú zdravie viac ako ja. Prosím len za svoje kňazstvo, aby som ho žil tak, aby bol Pán so mnou spokojný.“