Kempervan preverí, ale aj buduje vzťahy

„Mali sme a stále máme s manželkou veľkú túžbu cestovať karavanom,“ hovorí o dlhoročnom cestovateľskom sne Tadeáš Suchý. Prvú takúto spoločnú dovolenku chceli absolvovať ako novomanželia. Plánovaná svadobná cesta mala pracovný názov Nórsko karavanom.

„Avšak ostali sme len pri názve. Keďže sme boli ešte obaja študenti a chceli sme sa osamostatniť, boli sme vo finančne náročnej situácii a nestalo sa tak.“ Po narodení prvého syna Filipka k nim zakrátko pribudol aj druhý chlapček Adamko. Zdalo by sa, že sa sen o cestovaní karavanom rozplýva. Kristína a  Tadeáš sa však nevzdali.

„Láska k  prírode a rôznym outdoorovým aktivitám v  nás stále pretrvávala. Postupne sme ju začali prenášať aj na našich dvoch chlapcov.“ Začali spoločnými stanovačkami, a ako s  úsmevom hovoria, postupne „posúvali“ hranice.

Zaspávanie a prebúdzanie s vôňou prírody, malebné slovenské zákutia, raňajky s výhľadom, upokojujúce ticho, hlboká tma aj maximálne súkromie. Výlet na kolesách si užili malí aj veľkí. Snímka: archív manželov Suchých

VYTÚŽENÁ CESTA

Pri jednej návšteve u kamarátov zrazu ich túžba začala naberať reálne kontúry. „Práve si kúpili jazdenú rodinnú dodávku a dali si do nej takzvanú CamperVan prerábku.“ Počas debaty sa objavila téma, že zvažujú auto prenajímať a chceli by urobiť nejaké fotografie.

„Moja pohotová manželka ihneď reagovala a na svete bola dohoda o požičaní auta s cieľom nafotiť ,reklamné‘ fotky a  absolvovať krátku cestu. Náš spoločný sen sa zdal zrazu hmatateľný a začalo sa plánovanie.“ Keďže deti boli ešte malé, rozhodli sa pre výlet v  rámci Slovenska na päť nocí.

„Filipko mal vtedy tri roky a Adamko dva. Keďže to mala byť naša prvá skúsenosť s deťmi, pre istotu sme chceli byť od domova vzdialení do troch hodín.“ Vyrazili z Banskej Bystrice smerom na východ.

„Prvú noc sme strávili na lúkach nad Košicami, druhú noc nad Gelnicou, tretiu sme spali blízko Važca, našej srdcovky, štvrtú sme prežili v tajomnej Kvačianskej doline. Posledná bola pri Liptovskej Mare s krásnym výhľadom na Tatry.“

Zo zadných sedačiek dodávky sa v priebehu pár minút môže stať malá spálňa. Snímka: archív manželov Suchých

DOM NA KOLESÁCH

V dodávke s kempovou súpravou v kufri mali k dispozícii síce obmedzené, no praktické spotrebiče.  „Chladničku, v  ktorej sme celý čas nosili šesť čerstvých vajec na praženicu, plynový varič a nádoby na vodu, čo sme mohli využiť na umytie riadu, či sprchu poháňanú čerpadlom.“

Pre istotu si to však poistili. „Absolvovali sme zopár zastávok u rodiny či kamarátov, kde sme mohli mať normálnu sprchu a teplé jedlo,“ priznávajú manželia Suchí. Nešlo teda o klasický karavan, preto si nevyžadoval špeciálne šoférske zručnosti ani oprávnenia.

„Auto bolo cez deň v bežnom užívateľskom režime. Na noc sme ponad zložené zadné sedadlá rozkladali rošt, na ktorom bol matrac na spanie.“ Miesta nazvyš však nemali a prvé dve noci boli ťažké.

„Keďže sme všetci tak trošku dominantné typy, každý si musel vytvoriť miesto na spánok. Nástrojom na to boli lakte a chlapci mali ešte povolené používať kolená a päty,“ hovoria so širokým úsmevom na perách. „Zlepšovalo sa to a posledné noci už boli úplne skvelé.“

BEZ PODROBNÝCH PLÁNOV

Na podobný výlet vraj extra dobrodružnú povahu netreba. Aspoň teda nie na začiatočné pokusy a cestu do diaľav. Sami sa za dobrodruhov nepovažujú, no na komfort si veľmi nepotrpia. „Aj keď na dobré sa ľahko zvyká,“ dopĺňajú so smiechom. Úžasná však bola sloboda, ktorú počas výletu prežívali, aj keď si uvedomujú klišé, ktoré sa s týmto typom cestovania spája.

„Úprimne, sám som si to nevedel predstaviť a neviem to teraz ani hlbšie vysvetliť, ale je to jednoducho tak. Spája sa to s  neopísateľným pocitom slobody,“ potvrdzuje hlava rodiny Tadeáš Suchý.

„V  podstate sme mali naplánované len oblasti, kde chceme zhruba večer zaparkovať. Mali sme so sebou bicykle a orientačný program, čo v daný deň chceme robiť.“

Cestovaním strávili denne dokopy maximálne dve až dve a pol hodiny. Dovolenka naozajstným karavanom v špičke sezóny nepatrí medzi najlacnejšie možnosti a vyrovná sa dovolenke v bežnom hoteli pri mori.

Manželia Suchí však hovoria aj o rôznych modifikáciách a dostupnejších variantoch. „Prívesy, prerábky dodávok alebo požičanie auta od kamaráta s cieľom reklamy za zvýhodnenú cenu,“ usmievajú sa.

Užívali si samotu a intenzívne spoločenstvo rodiny. Snímka: archív manželov Suchých

UTUŽILI VZŤAHY

Kempy nevyužili a preferovali spanie vo voľnej prírode, hoci sa museli vyhnúť chráneným oblastiam či súkromným pozemkom. „Užívali sme si samotu a intenzívne spoločenstvo rodiny, najmä v noci na jednom matraci.“

S odstupom času bolo pre nich zaujímavé zhodnotenie budovania postupnej spolupráce. „Vždy, keď sme večer našli vhodné miesto, bolo treba čo najskôr – do zotmenia – rozložiť oheň a pripraviť auto na spanie. Teda vyrovnať sedadlá, rozložiť rošt, matrac, preložiť detské sedačky či prebaliť batožinu – pripraviť potenciálne potrebné veci, nachystať jedlo a podobne.“

Zo začiatku bola ich príprava na noc kostrbatá, no posledné večery už boli zladení. „Vedeli sme, kto má čo presne robiť, kto čo zvládne sám a v čom si potrebujeme navzájom pomôcť. Bol to tiež faktor, ktorý slúžil na budovanie nás.“

NOVÉ VÝZVY

Na otázku, či si na konci výletu povedali „nikdy viac“ alebo by do toho šli znova, majú jednoznačnú odpoveď. „Určite nás to ťahá absolvovať ďalšie výlety takouto formou. Stále, keď niekam cestujeme, obzeráme si rôzne zákutia, kopčeky a lesíky, kde by sa dalo prenocovať.“

„Tento rok nám však už jedna takáto možnosť nevyšla,“ neskrývajú sklamanie. „Ale plánujeme aj iné alternatívy – strešný stan na naše auto, prípadne nejaký ľahší príves.“

Zhodujú sa, že v nich výlet kempervanom prebudil starší spoločný sen a dokázal, že aj keď sa stanú súčasťou rodiny deti, neznamená to koniec všetkým plánom.

„Samozrejme, že sa musíme držať pri zemi a myslieť vždy v prvom rade na bezpečnosť a zdravie.“ V hlavách sa im však už rodia staronové výzvy: „Nórsko karavanom, Island v štvorkolesovom dome, naprieč Kanadou na Aljašku a ďalšie,“ ponárajú sa do cestovateľských snov Kristína a Tadeáš Suchí.