Misionári vytvárajú fanklub pre Ježiša

Páter Johny George Ambattu vedie bratislavský misijný dom ako rektor už sedem rokov. Pochádza z tropickej juhozápadnej časti Indie a na Slovensko prišiel pred osemnástimi rokmi. Tu si dokončil teologické štúdiá a prijal aj kňazskú vysviacku.

Spolu s ním tu pôsobia aj traja bohoslovci z Vietnamu. Peter Nguyen Van Luong je u nás päť rokov a celkom si zvykol. „Slovensko sa mi páči, ale chýba mi tu zelenina,“ smeje sa. Tento rok je na pastoračnej praxi v bratislavskom úpecéčku.

„Mladí sú veľmi dobrí, otvorení a ochotní. Rozprávajú sa so mnou a zaujímajú sa aj o moju krajinu.“

EXOTICKÁ TERCHOVÁ

Exotika sa už pred viacerými rokmi snúbila aj s rázovitou Terchovou. Ako kapláni v nej momentálne pôsobia dvaja Indonézania – Thomas Tulung z ostrova Flores je na Slovensku dvadsaťdva rokov a Hans Dedyanto Ton z ostrova Timor je u nás deväť rokov. Už sa tu cítia ako doma.

„Slovensko je môj druhý domov, moja druhá rodina, s ktorou sa delím o každý kúsok môjho života ako kňaz, misionár a obyčajný človek,“ hovorí páter Hans. Pri výbere krajiny však spočiatku so Slovenskom nerátal.

„Pred večnými sľubmi v roku 2011 som si napísal tri krajiny, kde by som chcel pôsobiť – Kanadu, Južnú Kóreu a Indonéziu – Provinciu Jáva.“ Lenže ktovie?!

„Všetko je v Božej vôli. Po rozhovore so spolubratmi, ktorí niečo vedeli o Slovensku, som si namiesto Jávy napísal Slovensko.“ A Generalát Spoločnosti Božieho Slova mu vybral práve nás.

DOBRÚ NOK

Hoci sa Peter slovenčinu ešte stále učí, necíti sa už ako cudzinec a niekedy robí tlmočníka pre spolužiakov Jozefa Nguyena Van Cuonga a Petra Do Huy Xuana, ktorí k nám prišli len pred pár mesiacmi v rámci programu OTP – Overseas Training Program.

„Je to rok štúdia slovenčiny a rok pastoračnej praxe. Potom sa študent rozhodne, kde dokončí teológiu, ale už má prvú skúsenosť s misiou, s inou kultúrou, s iným jazykom,“ vysvetľuje páter Johny.

„Páči sa mi na Slovensku. Páter a bratia sú veľmi priateľskí,“ pochvaľuje si Jozef. „Môžeme ísť na výlet, duchovné cvičenia, máme viac príležitostí sa stretávať a rozprávať. Vo Vietname je totiž v seminári okolo šesťdesiat študentov. Tu v dome sme len ôsmi. Takže máme aj bližšie vzťahy.“

Ako vravia, slovenčina je pre nich zatiaľ veľmi ťažká. So smiechom spomínajú na prvý víkend, keď zapriali dobrú nok. Vo vietnamčine sa totiž c číta ako k. „Slovenčina mi ide zatiaľ pomalšie, ale keď sa to zlepší, rád by som tu zostal,“ načrtáva Peter Xuan.

ŽIVÁ VIERA

Misionári oceňujú živú vieru slovenských katolíkov. Páter Hans vraví, že nemá dosť slov nato, aby všetko opísal. „Slovensko je naozaj bohaté. Remeslá, kroje, ľudová hudba a tance sa tu odovzdávajú z generácie na generáciu.“

To mu pomáha trochu viac pochopiť ľudí i v oblasti viery. „Pre mňa sú kľúčové slová z generácie na generáciu, teda z generácie na generáciu sú vďační a hrdí na všetko, čo majú. Vďačnosť patrí aj našim predkom, ktorí s otvorenosťou prijali a s radosťou odovzdali i tento večný dar viery, ktorý nám priniesli sv. Cyril a Metod. Je to naozaj obrovské duchovné dedičstvo.“

Slobodnejšiu vieru v porovnaní s Vietnamom vníma bohoslovec Peter Nguyen. „U nás to majú veriaci aj z politických dôvodov ťažšie. V mestách, na rovine je to celkom fajn. Ale ľudia na horách, ak chcú mať svätú omšu, musia napísať žiadosť – čas slávenia, kňaza, počet zúčastnených.“

No ako vraví, aj keď nechodia často na svätú omšu, v srdci žijú s Bohom. Pátra Tulunga obohacuje, že slovenskí veriaci túto slobodu využívajú a často pristupujú k sviatosti zmierenia.

„U nás veriaci prijmú túto sviatosť dva- či trikrát do roka, napríklad na Vianoce a Veľkú noc.“ No na druhej strane „mám dojem, že veriaci na Slovensku prežívajú svoju vieru, akoby boli trochu smutní, že navonok nepreukazujú radosť pri slávení liturgie“.

Snímka: Bratislava, archív –HDT–

Pátri Hans Dedyanto Ton (vľavo) a Thomas Tulung pochádzajú z Indonézie. V súčasnosti sú kaplánmi v Terchovej. Snímka: Erika Litváková

JEDNOTA V RÔZNORODOSTI

„Naša vízia a cesta je ohlasovať evanjelium podľa miesta a času čo najlepšie, ako sa dá. Bez ohľadu na svetské rozdiely sme jedna Božia rodina,“ hovorí páter Johny.

„Aj keď sme rôznych národností, pováh, kultúr a pleti,“ pridáva páter Hans. Na doplnenie používa oficiálne indonézske motto Bhinneka Tunggal Ika, čo v preklade znamená veľa, ale jeden alebo jednota v rôznorodosti.

To znamená, že „každý sa snaží byť bratom a sestrou tým druhým“. Vyprázdňovať seba a otvárať srdce pre Boha a druhých. Čo to znamená?

„Jednoducho povedané, vpustiť Boha, vpustiť Ducha Svätého, Božie slovo. To je poslanie každého misionára, ale i kresťana. Nie ja, ale Kristus,“ vysvetľuje páter Johny.

Znie to síce ľahko, ale egoizmus a vlastná vôľa nás často premáhajú. „Dôležité je, aby rástlo Božie kráľovstvo, nie moje. Aby sme vytvárali fanklub pre Ježiša, nie pre seba.“ Bohoslovec Peter Nguyen vraví, že nevie, či dokáže robiť veľké veci, ale chce kráčať krok za krokom.

„Chcem žiť v radosti a byť otvorený pre blížnych i pre cudzincov.“ Jeho vietnamskí spolubratia Jozef a Peter sú tu síce krátko, ale chcú byť vnímaví na potreby ľudí a čo najskôr im porozumieť.

VZÁJOMNÉ OBOHATENIE

Prítomnosť misionárov zo zahraničia nie je nikdy jednostranná. Je to obohatenie na jednej aj druhej strane, ale je pritom dôležitá ohľaduplnosť. „Preto sme sa dohodli, že nebudeme zvoniť skoro ráno,“ usmieva sa páter Johny. Aby nezobúdzali petržalských obyvateľov.

„Okolo misijného domu máme živé spoločenstvo. Rodičia s deťmi môžu prísť do záhrady, na ihrisko, pomodliť sa pri soche Panny Márie Guadalupskej. Ľudia sú otvorení a angažujú sa do aktivít.“

Spolu organizujú pôstne či adventné duchovné obnovy, celonočné adorácie, hody, guláš alebo tradičnú nedeľnú kávu. Na Tretiu adventnú nedeľu po rannej svätej omši mávajú bratislavskí verbisti misijný jarmok.

„Ľudia pripravia vianočné pozdravy, ozdoby, koláčiky, kapustnicu, guláš, vietnamské, indické i moravské špeciality, máme tombolu a celý výťažok potom ide na konkrétny projekt niektorého slovenského verbistu vo svete,“ vysvetľuje páter Johny.

Naposledy takto podporili projekt Kamila Kočana, ktorý pôsobí v Zimbabwe medzi univerzitnými študentmi a chcel pre nich zriadiť knižnicu. Páter Johny sa teší zo živého spoločenstva a chváli ľudí, ktorí „sú veľmi štedrí svojím časom, prítomnosťou, nápadmi i materiálne“.

VIETNAMSKÁ KOMUNITA

Osobitným príspevkom je vytvorenie vietnamskej katolíckej komunity. Toto spoločenstvo sa stretáva raz do mesiaca na svätej omši vo vietnamskom jazyku, ktorú prichádza slúžiť verbista z Moravy. Po nej mávajú spoločné agapé.

„Je to veľký príspevok pre Slovensko a Vietnamcov žijúcich tu. Na svätú omšu neprichádzajú len Bratislavčania, ale aj ľudia zo Senca, Žiliny, z Galanty, Košíc i z Brna. Je to zásluha pátrov verbistov, ktorí sem prišli a ostali, hoci bol pre nich jazyk veľmi ťažký. Bez nich by toto dielo nebolo možné,“ ozrejmuje páter Johny.

Na záver zhŕňa, že každý rok na misiách navyše robí človeka slobodnejším a otvorenejším. Spočiatku mal väčšie obavy a bázeň. Teraz sa tu už cíti ako doma a chce ako pútnik kráčať s ľuďmi za Pánom. „Odovzdávame všetko Bohu. Nech to Pán požehná,“ dodáva páter Hans.