Na Božom poli zasial veľa dobrého zrna

Svoje účinkovanie začal v Drietome v roku 1990, kde bol až do roku 1999 administrátorom. V tomto období sa zblížil s budúcim biskupom Viliamom Judákom.

Po roku, v ktorom pôsobil ako výpomocný duchovný v Prahe, prešiel na faru do Horného Sŕnia, kde od roku 2008 pôsobil desať rokov ako honorárny dekan.

PRVÉ KONTAKTY

Nebola to náhoda. Cesty poľského kňaza sa už predtým niekoľkokrát pretli so Slovenskom a Slovákmi.

Prvé stretnutie sa uskutočnilo počas jeho štúdia v Lubline v roku 1972, keď sa počas ekleziologických týždňov zoznámil s tromi Slovákmi.

Rozprávali mu o ťažkom postavení Cirkvi na Slovensku a hlavne o barbarskej noci v roku 1950, keď komunisti zrušili rehole a rehoľníkov i kňazov zavreli do pracovných táborov rovnajúcich sa koncentrákom.

Stanislava Lugowského ich rozprávanie rozrušilo, silne to prežíval a ponúkol akúkoľvek pomoc. Potom, keď v roku 1973 prišiel do rekolekčného tábora vo Vlkolínci, zažil túto situáciu bezprostredne.

Bol šokovaný. Videl, že Cirkev oficiálne nežije, lebo štát má všetko pod kontrolou a kruto trestá akékoľvek previnenie.

PODZEMNÁ CIRKEV

Situácia bola oveľa horšia ako v Poľsku. Cirkev sa musela stiahnuť do ilegality, ale naučila sa tajne svätiť omše, vychovávať mladých kňazov, šíriť zakázanú literatúru a podobne.

Aj spomenuté stretnutie s Lugowským sa konalo ako turistické podujatie, kde však vznikli dlhoročné priateľstvá a aj odhodlanie uskutočňovať konšpiračnú spoluprácu.

Takto sa Stanislav Lugowski dostal do styku s podzemnou Cirkvou a spoznal jej predstaviteľov Silvestra Krčméryho, Vladimíra Jukla, Jána Chryzostoma Korca. Pokladal ich za hrdinov a priateľov.

Slovenská podzemná Cirkev čerpala pomoc z jeho kontaktov a ochoty spolupracovať. Pomoc zo zahraničia, najviac z  Poľska, cez neho prichádzala v rôznej podobe rôznymi cestami. Pozornosť si zaslúži najmä zaobstarávanie duchovnej literatúry.

Stanislav Lugowski sa 14. júna dožíva krásneho veku 75 rokov a blíži sa aj 50. výročie jeho vysviacky. Snímka: archív farnosti Trenčianskej Teplice

PAŠOVANIE KNÍH

Putovanie náboženských kníh na Slovensko cez Tatry tvorí v živote Stanislava Lugowského osobitnú kapitolu.

Prenášal ich aj on sám, ale už v 80. rokoch mal veľa priateľov na oboch stranách hranice, ktorých do tejto činnosti zapájal.

Na pašovanie spomína takto: „Keď v roku 1983 poľskí pohraničiari chytili troch Slovákov, ktorí prenášali knihy, 25-tisíc náboženských obrázkov a kalichy, znamenalo to pre nich väzenie, vyhodenie zo štúdií a nevedeli si nájsť prácu.“

Ústav pamäti národa udelil Stanislavovi Lugowskému osobitné vyznamenanie, ktoré dostali aj viacerí spoluúčastníci tejto aktivity. Ale on sa neuspokojil iba s prenášaním kníh.

Chcel zistiť, ako tie publikácie pôsobili na myslenie a vieru čitateľov. A tak spolu s priateľmi v roku 1995 rozposlali dotazník, v ktorom sa pýtali na najnovšiu situáciu a na efektivitu poslaných kníh.

Odpovede boli zaujímavé a dajú sa prečítať v publikácii Mariana Szcepanowicza Kuriéri Božieho slova.

O tejto knihe bola v Klube Janka Jesenského v Nitre 10. októbra 2018 beseda za účasti Stanislava Lugowského, Šebastiána Košúta a  Jozefa Konca. O  pašovaní duchovnej literatúry bol natočený aj dokumentárny film Stopy v snehu.

KONTAKTY S VATIKÁNOM

Stanislav Lugowski sprostredkoval tiež dôležité nadviazanie spolupráce predstaviteľov Cirkvi na Slovensku a v Poľsku, konkrétne medzi biskupom Korcom a poľským prímasom Jozefom Glempom.

Jeho účinkovanie sa neskôr upriamilo na nadviazanie kontaktov s Vatikánom, v čom mu veľmi pomáhal biskup Pavol Hnilica.

Okrem materiálnej pomoci, keď zabezpečoval tok kníh, liturgických pomôcok i financií na Slovensko, prímas Stefan Wyszyński i  kardinál  Karol Wojtyła nikdy neodmietli pomoc, keď o ňu požiadal Stanislav Lugowski.

Vysvätili napríklad viacero slovenských kňazov, čo sa stretlo s  nevôľou našich vládnych činiteľov, keďže Jánovi Chryzostomovi Korcovi dali zákaz vykonávať vysviacky

BLÍZKI PRIATELIA

Dôležitým momentom v  živote Stanislava Lugowského je priateľstvo so Šebastiánom Košútom, pôvodom Slovákom, ktorý pôsobil vo Varšave a jeho byt bol pre Slovákov vždy otvorený.

Neskôr, keď Košút ostal v Ríme ako sekretár biskupa Hnilicu, vybavoval prostredníctvom Lugowského všetky slovenské záležitosti. Toto priateľstvo trvá dodnes.

Stanislav Lugowski nezabúdal ani na svojich krajanov. V roku 1992 vykonával funkciu spravodajcu pre poľskú sekciu Vatikánskeho rozhlasu a v rokoch 2000 – 2008 bol duchovným pre veriacich poľskej národnosti v Nitre.

Poľskí priatelia ho aj teraz v Trenčianskych Tepliciach často navštevujú. Kontakt s domovom nikdy nepretrhol.

SILNÉ KÁZNE

Uvedené reálie zo života dôstojného pána sú vlastne len úvodom k jeho pôsobeniu na Slovensku.

Možno nielen katolícka obec vo všeobecnosti, ale ani mnohí veriaci z okolitých slovenských farností či zo širšieho okolia nevedia, aká osobnosť je ich farár.

Jeho súčasná činnosť a aktivity na Slovensku majú hlboké korene v minulosti a sú založené na obetavej práci a sympatiách k slovenským veriacim.

O  tom a  ešte o  mnohom ďalšom svedčia aj kázne Stanislava Lugowského – rozhľadom, vzdelanosťou, aktuálnosťou i formou prejavu vzbudzujú záujem aj úžas.

Vždy si ich pripravuje precízne a  majú hlboký obsah a  presnú výstavbu. Veriaci z nich majú hlboký duchovný zážitok. Okrem toho do kostola pozýva známych umelcov z Bratislavy, folklórne skupiny či sólových spevákov z okolia. Veriaci tak získavajú navyše i umelecký zážitok.

OCHOTNÁ SLUŽBA

Stanislav Lugowski sa ako farár vždy zúčastňoval aj na významných občianskych udalostiach, čo svedčilo o dobrom kontakte s vedením mesta.

Veľkú zásluhu má pri oprave kostola a doplňovaní jeho interiéru. Pribudli sochy a vzácna relikvia – kvapka krvi pápeža Jána Pavla II.

Okrem povinností súvisiacich s  náboženskou službou ochotne sprevádzal hostí v kostole i v meste.

Knižka Kostol sv. Štefana, uhorského kráľa v  Trenčianskych Tepliciach vznikla na jeho podnet, keď autorom tohto textu vysvetľoval zaujímavosti o vitrážach a obrazoch kostola.

Napríklad že obraz Panny Márie Čenstochovskej darovali kostolu poľskí veriaci v roku 1903, keď sa zotavovali v Trenčianskych Tepliciach.

DOBRÉ ZRNO

Stanislav Lugowski sa 14. júna dožíva krásneho veku 75 rokov a blíži sa aj 50. výročie jeho vysviacky.

Svojou pastoračnou činnosťou sa stal súčasťou slovenského duchovného života a pričinil sa o jeho renesanciu. Svojím pôsobením spája nielen duchovne, ale aj kultúrne dva kresťanské národy.

Bolo by teda vhodné túto udalosť náležite osláviť aj na katolíckom Slovensku ako poďakovanie za jeho prácu na Božom poli, kde zasial veľa dobrého zrna a my všetci dúfame, že vzklíči a odvďačí sa mu plným kostolom veriacich.