Téma

Prežívame celosvetovú pandémiu koronavírusu. Vďaka nej sa mení svet okolo nás, menia sa zvyky, spôsob práce i komunikácie. Jediná vec, ktorá ostáva a vďaka pandémii by sa mala aj prehĺbiť, je naša osobná viera v Boha.

Raňajky, práca, škola, krúžky, úlohy a večera. Asi tak vyzeral bežný deň väčšiny rodín a onedlho bude vyzerať znova. Komunikácia s členmi domácnosti sa obmedzuje na povinnosti a príkazy, na príjemné spoločné chvíle či rozhovory veľa času nezostáva. O rodine v súčasnom svete sme sa porozprávali s psychológmi – sestrou Dáriou Miezgovou (64) z Komunity blahoslavenstiev a saleziánskym kňazom Cyrilom Slížom SDB (50). 

Ľudia sa často na úrovni sociálnej interakcie voči druhému prezentujú dvomi protirečivými akcentmi. Buď bez akéhokoľvek ohľadu vykričia vlastnosti, obmedzenia a zlyhania človeka, alebo zámerne prehliadajú a prikrývajú negatívne stimuly, ktoré v nich vyvoláva konanie druhého. Z pohľadu konštruktívneho konania ani jeden nemôžeme označiť za ideálny. Niekde uprostred medzi tými pólmi by sme mohli nájsť taktnosť.  
    

 

K svätým ochrancom pred epidémiami sa ľudia modlili v najtrpkejších časoch minulých storočí. Viacerí v období vírusu vyzdvihli sväticu s výstižným menom súčasnej situácie – sv. Koronu. Tá však u nás nepatrí medzi najznámejšie.

Čínske mesto Wu-chan je v súčasnosti celosvetovo smutne známe tým, že sa v ňom zrodil koronavírus. Bolo to prvé ohnisko dnes už globálnej pandémie. Existuje ale aj jeho zabudnutá tvár, ktorú vám odhalíme v nasledujúcich riadkoch.