Na prelome júna a júla 1995 sa Slovensko pripravovalo na dovtedy asi najväčšiu zahraničnú návštevu v jeho krátkej histórii samostatnosti. Do krajiny pod Tatrami prišiel po druhýkrát v priebehu svojho pontifikátu pápež Ján Pavol II. Pôvodne mal prísť iba na dva dni, nakoniec však jeho apoštolská cesta na Slovensku trvala až štyri dni - od 30. júna do 3. júla. O niektorých menej známych zaujímavostiach tejto návštevy sme sa rozprávali s biskupom Františkom Rábekom, ktorý bol predsedom prípravného výboru. 

Dnes si už možno neuvedomujeme, aký význam malo uznanie cyrilo-metodskej staroslovienčiny za liturgický jazyk Cirkvi. Popri latinčine, gréčtine a hebrejčine to bol iba štvrtý jazyk, v ktorom sa na Západe slúžili bohoslužby. A ďalší jazyk nepribudol dlhé stáročia až do Druhého vatikánskeho koncilu, keď bolo schválené slávenie v národných jazykoch. Čo vlastne o tomto výnimočnom míľniku našej histórie vieme?

Krásna stredoamerická krajina obklopená palmami, banánovníkmi, kokosmi, ananásmi, no najmä srdečnými ľuďmi. Takto a ešte inak opísali svoju misiu v Hondurase slovenské laické misionárky Anastázia Hamadejová (30), Ingrid Königová (23) a Janka Batoryová (26), ktoré tam pôsobili od augusta minulého roka. Domov sa vrátili pred Veľkou nocou.

Posledný júnový deň patrí spomienke prvých svätých mučeníkov Cirkvi v Ríme. Ich počet nevieme, rímsky pohanský historik Tacitus v spisoch zaznamenal iba toľko, že ich bolo nesmierne množstvo (ingens multitudo).

Druhý júl 1995 strávil Ján Pavol II. na východe Slovenska. Z troch návštev našej krajiny vtedy jediný raz prenocoval na „nevatikánskej“ pôde – v Spišskej Kapitule. Zaspomínal si na to kňaz Spišskej diecézy Jozef Jarab (73), ktorý sa vtedy na prípravách pápežovho príchodu podieľal už druhýkrát.