Miernosť je silný tromf

Priestory pri železničnej stanici zavčasu ráno. Muž a žena ležia na zemi. Je zjavné, že to prehnali s alkoholom, respektíve pravdepodobne býva ich častým spoločníkom.

Ľudská dôstojnosť sa od nich akoby vzdialila. Nedokážu stáť na nohách a ich sebaprezentácia sa obmedzila na nezrozumiteľný monológ s vulgárnymi dodatkami.

Situácia, ktorá vyvoláva otázku, kde sa stala chyba a prečo sa človek tak ľahko vzdáva miernosti. Asi ťažko by sme im niečo zverili. Aj preto sa stáva, že bez pomoci iných majú problém znovu postaviť sa na vlastné nohy. 

Presýtenosť nie je cesta
 

Byť fyzicky i duševne triezvy má zmysel. Naučiť dieťa miernosti je veľmi dobrý tromf pre jeho budúcnosť. I keby sme mu mohli naplniť takmer všetky priania, je užitočné pre jeho dobro to nerobiť.

Miernosť je duševná dispozícia, ktorá napomáha človeku ľahšie sa ovládať i korigovať vlastné ego. Naučiť sa rozdeľovať svoje túžby a náklonnosti na nevyhnutné a prospešné či absolútne nevhodné.

Vnútorné tendencie totiž môžu človeka opantať, čoho dôsledkom sa prestane ovládať. Svätý Tomáš Akvinský ukazuje na miernosť ako základ spirituality a zdravého emocionálneho života. Ježišove blahoslavenstvá tiež orientujú človeka na čnosť miernosti (porov. Mt 5, 3 - 13).

Zo zdvorilosti sa v Číne obvykle objednáva viac jedla ako je osoba schopná skonzumovať. Tento moment však začínajú mnohí kritizovať a prehodnocovať, keďže v niektorých regiónoch krajiny takmer jedenapolmiliardovej populácie jedlo chýba.

Práve v tom spočíva nebezpečentsvo nášho nadmierneho zasycovania. Strácame citlivosť pre potreby iných. Podobne to v našich zemepisných podmienkach niektorí chápu v súvislosti s oslavami. Obligatórna spôsobnosť nie je ospravedlnením. Veď rodina potrebuje predovšetkým triezvo uvažujúceho otca či matku.

Miska prianí
 

Istý príbeh rozpráva o žobrákovi a jeho miske. Bola vždy prázdna. Každý deň ju otŕčal s prosbou o almužnu.

Až jedného dňa sa pri ňom zastavil šľachtic so sprievodom  a spýtal sa ho, prečo ju má vždy prázdnu, keď je zjavné, že ľudia mu nejaké drobné vždy dajú.

Žobrák mu odvetil: „Pane, to je miska prianí.“ Príbeh ešte dodáva, že mladý šľachtic v ňom nespoznal vlastného otca.

O čom je táto exemplifikácia? Aj v ľudskom úsilí je neustále snaha získať čo najviac z dobier života. Ale keď už človek niečo nadobudne, natíska sa mu ďalšie prianie i túžba. A tak to pokračuje v živote dookola.

Problém je, že v tomto kolobehu sa v našich prianiach vytráca miernosť. Zabúdame potom na iných, často aj svojich blízkych. Je to problém úspešných ľudí, ale aj životných „stroskotancov“.  

Nemecký výtvarník a básnik Wilhelm Busch (1832 – 1908) povedal tieto slová: „Pravá múdrosť je byť triezvy k tomu, čo nesmierne na svete milujeme.“ A my veľakrát skutočne obľubujeme nielen materiálne zisky, ale aj „víťazstvá“ nad druhými.

Niekedy to zato preháňame aj s rečou, ohováraním či ľahkovážnosťou v správaní. Naučiť sa v tej chvíli povedať stop je silou slabých, ktorá prináša vnútorný pokoj.

Miernosť nabáda k zdržanlivosti. Následne si človek začne všímať aj ľudí okolo seba a to je skutočne významný efekt. Podnecuje pripravenosť uskutočňovať dobro.

Rozumom a v slobode kontrolovať spôsob konania nielen v prospech seba samého, ale aj voči druhým, s cieľom získať a darovať dobro. A keďže hovoríme o čnosti, tá nikdy nevedie k extrému.

Zmierňuje náklonnosť k negatívnym akcentom a prejavom. Inak povedané, byť triezvy indikuje stabilitu človeka, nemennosť v jeho rozhodnutiach a správaní. Jednoducho na takého človeka sa dá spoľahnúť. Nezabudnime, že Boh nám zveril dôležitú úlohu - stále sa zdokonaľovať a ovládať.