Dobrý farár nedá farníkom vydýchnuť

Pri vstupe do farskej budovy pozorujeme čulý ruch, dokončievajú sa práce, upratuje sa. Je zjavné, že fara má pre všetkých dvere otvorené. Po zvítaní ideme na miesto, ktoré je stredobodom duchovnej sily farnosti. Farský Kostol Najsvätejšej Trojice sa v Bánovciach nad Bebravou nachádza uprostred námestia.

Rovnomenná farnosť má v tomto meste vlastnú autentickú identitu, na čo nás upozorňuje jej správca, ktorý tam pastoračne pôsobí už sedem rokov: „Každá farnosť s vlastnou históriou je predovšetkým spoločenstvom ľudí, ktoré si v ‚rodnom liste‘ uvádza pôvod od ukrižovaného a vzkrieseného Krista.

On mu dal vzniknúť a stále ho udržuje, oživuje a zjednocuje svojou mocou.“

SVEDECTVO DÁVA SILU

Bánovskú farskú rodinu v súčasnosti tvorí približne dvanásťtisíc veriacich – vrátane tých z filiálnych obcí Prusy, Dubnička, Miezgovce, Dolné a Horné Naštice. I keď náš hostiteľ naznačuje, že farská rodina si prešla rôznymi skúškami, je to živá komunita putujúceho Božieho ľudu.

„Pred príchodom do Bánoviec bola pre mňa farnosť veľkou neznámou. Objavil som tu však čulé spoločenstvo, formované Bohom prostredníctvom pastoračnej služby mnohých dobrých kňazov, mojich predchodcov, i laikov.

Farnosť je živý organizmus, má aj svoje problémy, výzvy doby, na ktoré hľadá primerané evanjeliové odpovede.“ Stanislav Garaj hovorí o svojich farníkoch ako o tých, ktorí veria, majú nádej a  snažia sa milovať.

„Usilujú sa konkrétnou službou v otvorenosti voči všetkým odovzdávať poklad viery ďalej. To je pre mňa ako kňaza veľkým svedectvom, ktoré mi dáva silu neustať v službe, ale v spolupráci s laikmi hľadať nové spôsoby, ako čo najlepšie prežívať vzťah k Bohu i medzi nami navzájom.“

RODINA SVÄTEJ TEREZKY

Vstupujeme dovnútra farského Kostola Najsvätejšej Trojice z roku 1803. „Pred tromi rokmi chrám získal nový kamenný oltár s kazateľnicou a ostatným liturgickým zariadením. Do obetného stola boli vložené relikvie svätých manželov Ľudovíta a Zélie Martinovcov, spolu s relikviami ich dcéry sv. Terézie z Lisieux.

Najväčšou hodnotou je však Pán, ktorý svojou eucharistickou prítomnosťou robí miesto posvätným a jedinečným,“ vysvetľuje duchovný otec farnosti. Pre kňaza je povzbudením, že v chráme vždy objaví ľudí, ktorí sem – vo viere v Pánovu prítomnosť – prichádzajú ho chváliť a čerpať silu pre život.

DUCHOVNÉ ZVYKLOSTI

V každej farnosti rezonujú formálne i neformálne farské tradície a Bánovce nie sú výnimkou. V tomto ohľade bola farnosť v minulosti vyhľadávaná ako miesto pútí k Najsvätejšiemu Ježišovmu Srdcu. „Úcta k Božskému Srdcu tu zostala a súčasťou duchovných zvyklostí je aj stále živá mariánska úcta.

To všetko prebúdzajú v prvom rade veriace rodiny – ľudia, ktorí sú pokračovateľmi v odovzdávaní pokladu viery ďalšej generácii,“ pripomína farár. Keď vychádzame z chrámu, dozvedáme sa, že farnosť má nadštandardné zastúpenie piatich filiálok a okrem farského chrámu ďalších  osem bohoslužobných miest.

Z nich najvzácnejšou a najstaršou sakrálnou pamiatkou je gotický kostol z prvej tretiny 15. storočia zasvätený sv. Mikulášovi. „Keďže sa nachádza na cintoríne, v súčasnosti sa využíva najmä na slávenie svätých omší za zosnulých.

V blízkom období však bude potrebovať po stránke výskumu i opráv viac pozornosti.“ Naopak, najmladším bohoslužobným priestorom je nová Kaplnka Premenenia Pána. „V priestoroch našej Cirkevnej strednej odbornej školy sv. Terézie z Lisieux bola požehnaná tento rok.“

ŠKOLA JE BOŽIE DIELO

Keďže sme dostali pozvanie od riaditeľky školy Jany Virgovičovej (49), neváhame. Rozsiahly školský areál a priestory, ktoré slúžia rozličným pastoračným aktivitám, nás prekvapujú. Na chodbách školy vládne rodinná atmosféra s „rukopisom“ riaditeľky, ktorá je zároveň bánovskou farníčkou.

„Aktívny duchovný nedá svojim farníkom vydýchnuť a oni postupne preberajú zodpovednosť a prichádzajú s návrhmi sami,“ usmieva sa Jana Virgovičová.

„Naša farnosť je miesto spoločného kráčania; vnímam ju ako veľkú rodinu, v ktorej má každý svoje miesto a poslanie. I keď sa občas vyskytnú ťažkosti, vždy v nej prebýva Boh. Vždy máme čo dávať, vždy sa nájdu ľudia, ktorí potrebujú čosi prijať – povzbudenie, objatie, pomocnú ruku. Viera je dar, môže obdarovaný nedávať ďalej?“

Farár i riaditeľka sa zhodnú v tom, že založenie i profilácia strednej školy sú Božím dielom.

Prekonali veľa prekážok a na sviatok Nanebovzatia Panny Márie škola priam symbolicky získala súhlas ministerstva o možnosti vzdelávať v odboroch vychovávateľsko-opatrovateľská činnosť, sociálno-výchovný pracovník či biochemik-mliekarska výroba.

Škola je duálna a k tomu ponúka vzdelávanie s hodnotou výchovy v duchu kresťanských zásad pre všetkých. „Formujeme deti, ale robí to Pán našimi rukami,“ dodáva riaditeľka.

PANDÉMIA IM NEUBLÍŽILA

Vo farnosti necítia, že by pandémia ubrala veriacich z chrámu, a o ľudí, ktorí sa ponúkajú do jej služieb, nie je núdza.

„Okrem sviatostného života, ktorý je pre človeka základom budovania osobného vzťahu s Bohom, môžu farníci rozvíjať svoju vieru aj prostredníctvom činnosti jednotlivých spoločenstiev či duchovných aktivít, ktoré sa v priebehu roka ponúkajú.“

Vo farnosti sú aktívne modlitbové ružencové spoločenstvá, modlitby matiek, modlitby otcov, pravidelne sa stretáva spoločenstvo rodín či modlitbové spoločenstvá v Duchu Svätom, mnohí veriaci radi adorujú Pána v Eucharistii.

„Dúfame, že po náročnom období znova naštartujú pravidelné erkárske stretká s deťmi a nájdeme adekvátny spôsob, ako obnoviť aj pravidelné stretávanie našej mládeže.“ Farníci sa môžu angažovať aj v rámci spevokolov, lektorských či animátorských služieb alebo ako dobrovoľníci farskej potravinovej charity.

Modlitby s putujúcou sochou Panny Márie v jednotlivých rodinách sa realizujú pod záštitou Združenia zázračnej medaily. Záujem je aj o  biblické stretnutia a skôr narodení sa pravidelne stretávajú v krúžku šikovných rúk.

Farská rodina sa vzájomne spoznáva a posilňuje aj pri rozličných výletoch, púťach, táboroch, plesoch, prípadne pri potrebnej dobrovoľníckej činnosti.

DUCHOVNÉ POVOLANIA

Keďže onedlho nastane čas kňazských vysviacok, máme pripravenú aj otázku, aká je situácia s duchovnými povolaniami vo farnosti. „Naša farnosť bola a je prameňom mnohých kňazských i rehoľných povolaní.

V súčasnosti máme 23 žijúcich kňazov rodákov, z ktorých si minulý rok Pán do služby nitrianskeho pomocného biskupa povolal Petra Beňa z filiálky Prusy.“ Boli roky, keď farnosť rok čo rok posielala do seminára nových kandidátov na kňazstvo.

„Situácia už nie je taká priaznivá, ale tešíme sa, že aj teraz máme v nitrianskom seminári jedného bohoslovca a minulý rok odpovedali na Pánovo pozvanie k zasvätenému životu v reholi dve dievčatá.

Pravidelne sa modlíme, aby boli aj naďalej takí, ktorí rozpoznajú povolanie do duchovnej služby a budú mať milosť povedať Bohu svoje áno.“

PRIANIE

Na záver návštevy sa pýtame, čo by prial farnosti a zvereným veriacim jej farár. „Dobrého farára,“ odpovedá so smiechom.

A keďže hodová slávnosť je za dverami, pridáva: „Vydarenú oslavu titulu farského chrámu. Je to predovšetkým duchovná slávnosť a naše poďakovanie trojjedinému Bohu počas svätej omše a poobedňajšej pobožnosti pred Najsvätejšou oltárnou sviatosťou.“

A v duchu synodálnej cesty by si Stanislav Garaj želal, aby veriaci farnosti spoločne kráčali v rozmanitosti darov bez predsudkov a pýchy, aby boli vnímaví na potreby núdznych a aby ich viera v trojjediného Boha čoraz viac pobádala do vzájomnej jednoty.

„Podľa vzoru Svätej rodiny, ale i na orodovanie inej svätej rodiny, manželov Ľudovíta a Zélie, i svätej Terezky, našich patrónov, odovzdávajme poklad viery skrze činorodú lásku ďalej.“

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.