Gotický klenot vábi majstrovskou prácou

V týchto dňoch si okrem nej pripomíname i smrť Anny Kolesárovej (22. 11. 1944). Počas jej blahorečenia vznikli aj tieto fotografie, ktoré si po kliknutí na nasledujúcu snímku môžete pozrieť v našej galérii.

1. Západná strana chrámu ponúka pohľad na hlavný, paradoxne na kamenársku výzdobu najmenej bohatý vchod, ktorý tvoria tri brány. Rovnako i na dve dómske veže – severnú Žigmundovu s rokokovou helmicou, z ktorej je najkrajší pohľad na centrum mesta.

Zvony v jej útrobách sa i dnes rozoznievajú ručne. Druhou vežou je nikdy úplne nedokončená, avšak ozdobnejšia a masívnejšia južná – Matejova veža. Jej zaujímavosťou je labyrint točitých schodísk prepojených chodbičkami, ktorých význam doteraz nie je úplne jasný. 

2. Najhonosnejším portálom dómu je prekvapivo severný, hoci v stredoveku sa táto strana považovala za zlú a temnú. V Košiciach bol však práve tam najvýznamnejší priestor verejného života – stála tam radnica mesta, bývali tam jarmoky a slávnosti.

Dnes sa už síce tento vchod nepoužíva, zdobia ho ale viaceré reliéfy znázorňujúce Posledný súd, Ukrižovanie a výjavy zo života sv. Alžbety. Tá je zároveň ústrednou postavou tohto vchodu. Vľavo od nej sú pod baldachýnmi sochy sv. Imricha a sv. Štefana, napravo sv. Henricha a sv. Ladislava, ktoré tam osadili v 19. storočí. 

3. Dva vstupy v severnej časti oddeľuje stĺpik s neogotickou sochou sv. Alžbety Uhorskej. Namiesto baldachýnu sú nad ňou dvaja anjeli držiaci erbový štítok s ľaliou. Práve pre tento symbol čistoty, ktorý akosi nepatrí k matke troch detí, bola podľa odborníkov na tomto mieste zrejme socha iného svätca. 

4. Stavba južnej strany chrámu sa datuje do prvej etapy (od konca 14. storočia do roku 1420) viac ako storočnej výstavby košického dómu. Aj tento portál má dva vstupy, je však zakomponovaný do predsiene pod kráľovskou emporou.

Z tejto strany stál kedysi mestský cintorín. Dnes má podobu parku s fontánou a kvetinovými záhonmi. 

5. Neogotické sochy svätcov pri pilieroch predsiene južného portálu pochádzajú z 19. storočia, avšak s jeho symbolikou nijako nesúvisia. Predstavujú patrónov donátorov rozsiahlej rekonštrukcie z konca 19. storočia.

Okrem cisára Konštantína Veľkého a Alžbety Uhorskej tam nájdeme napríklad i pražského biskupa Vojtecha či apoštola Ondreja, ktorý je patrónom Košickej arcidiecézy. 

6. Na chodníku vedľa Dómu sv. Alžbety nájdete od roku 1997 asi 50 pamätných dlaždíc s menami vzácnych návštevníkov Košíc. Nechýba medzi pápež Ján Pavol II. či tenorista Luciano Pavarotti. 

7. Neogotický oltár sv. Anny patrí medzi novšie, pochádza z roku 1896. Znázorňuje sv. Annu, ktorá poučuje malú Pannu Máriu. Po bokoch sú sochy svätcov – Žigmunda Luxemburského a sv. Michala - pôvodného patróna dómskeho predchodcu. Pod nimi dvaja anjeli rozvíjajú Veronikino rúcho.

8. Neskorogotické vežovité pastofórium zo 70. rokov 15. storočia, teda svätostánok, sa považuje za kamenársky šperk. Zložitá kompozícia pilierov, ríms, arkád či oblúkov má šesťuholníkový pôdorys a na jeho prvom poschodí ho zdobí zamrežovaný výklenok na ukladanie Oltárnej sviatosti.

Na kovových dvierkach z polovice 15. storočia nájdeme miniatúry erbov rôznych krajín a šľachticov. Pastofórium stratilo svoj význam po Tridentskom koncile (1545 – 1563), a hoci schodíky vedúce na prvé poschodie odstránili v roku 1860, jeho podstatnú časť môžeme obdivovať aj po vyše 500 rokoch. 

9. Hlavný neskorogotický krídlový oltár zasvätený sv. Alžbete vznikol v rokoch 1474 – 1477 a jeho autor (či autori) je doteraz neznámy. Je európskym unikátom - na dvoch pároch pohyblivých krídel je súbor 48 scén, tematicky rozdelených do troch cyklov – alžbetínsky, pašiový a adventný (posledné dva však vidno len po zatvorení krídel).

Centrálnou postavou je 206-centimetrová Panna Mária s Ježišom a žezlom, po jej pravici stojí biblická sv. Alžbeta, z druhej strany je Alžbeta Uhorská s miskou a lyžicou.

10. Neprehliadnuteľná nástenná maľba nad severným portálom z rokov 1914 – 1916 predstavuje život vodcu protihabsburského povstania Františka II. Rákociho vo forme schodov. Začína sa vľavo jeho narodením, vzdelávaním, zatknutím a poslaním do exilu a vrcholí jeho vodcovstvom v povstaní.

Potom to s ním ide dole (schodmi) – čakalo ho totiž vyhnanstvo a smrť v Turecku. Jeho pozostatky sú od roku 1906 v dómskej krypte.

11. Závesná mandorla s Madonou a Ježišom v strede hlavnej lode je barokovou pamiatkou z prvej polovice 18. storočia. Dominuje jej na dva pohľady riešené súsošie matky s dieťaťom. Neogotický organový chór sa do dómu dostal počas veľkej rekonštrukcie koncom 19. storočia. Jedným z najvydarenejších počinov neogotickej prestavby chrámu je kamenná kazateľnica s drevenou strieškou.