Kráčajú v šľapajach Andreja Radlinského

Zavítali sme do oravského mestečka obklopeného malebnou prírodou, kde sa 8. júla 1817 narodil neskorší kňaz, náboženský spisovateľ, redaktor či vydavateľ, ktorý ovplyvnil národno-kultúrny a literárny život 19. storočia. Z Dolného Kubína však Andrej Radlinský odišiel už po skončení základnej školy a viac v ňom nepôsobil.

„Snažíme sa napĺňať jeho ducha všetkým, čím vieme po stránke duchovnej, materiálnej či redakčnej, lebo vydávame napríklad aj farský časopis, čo je dnes už skôr vzácnosť,“ predstavuje jeho odkaz dolnokubínsky dekan Ľubomír Pekarčík (60).

V meste ho na Radlinského ulici pripomína pamätná tabuľa s jeho bustou od akademického sochára Stanislava Bíroša z roku 1967 – na mieste, kde stál kedysi jeho rodný dom. Vedľa farského kostola zase v máji tohto roku odhalili ďalšiu tabuľu – s jeho podobizňou i podpisom.

Záležalo im na budúcnosti detí

Okrem dvoch pamätníkov po Andrejovi Radlinskom nesie meno i spojená cirkevná škola, ktorú navštevuje približne 500 detí – od škôlkarov až po maturantov. S myšlienkou jej založenia prišla po revolúcii v roku 1989 skupina rodičov, ktorým na srdci ležala budúcnosť ich detí.

Podporoval ich v tom vtedajší dekan Alfonz Letanovský. Brány školy sa otvorili 1. februára 1992, v roku 2002 sa jej súčasťou stalo školské stredisko záujmovej činnosti i školské športové stredisko zamerané na bežecké lyžovanie a biatlon.

Od roku 2006 sa rozšírila o materskú školu, rok nato pribudlo osemročné gymnázium a od roku 2010 fungujú ako Cirkevná spojená škola s tromi zložkami: ZŠ a MŠ Andreja Radlinského a Cirkevné gymnázium Andreja Radlinského.

Jej riaditeľ Ľudovít Mačor, ktorý ju vedie od roku 2010, vysvetľuje: „Andrej Radlinský prispel nemalou mierou k pozdvihnutiu Slovákov. Všímal si potreby ľudí a mnohorakým spôsobom na ne reagoval. Išlo mu o duchovné, kultúrne a vzdelanostné povznesenie nášho národa. O to isté sa snaží aj naša škola, ktorá nesie jeho meno.“

Za 28 rokov fungovania sa škola vylepšila o materiálno-technické vybavenie, majú vlastné Centrum voľného času, ktoré ponúka viac ako 40 mimoškolských aktivít, detský spevácky zbor Laudato, učitelia aj žiaci pracujú na medzinárodných projektoch a od roku 2015 sa tešia priestrannej a modernej Kaplnke sv. Jána Pavla II.

Veľký dôraz kladú, podľa riaditeľových slov, na duchovnú a mravnú formáciu. Pomáha im v tom duchovný správca farnosti spolu s kaplánmi. Okrem svätých omší, ktoré majú dvakrát do týždňa, sa učitelia, rodičia i žiaci pravidelne duchovne obnovujú.

„Cirkevná škola je srdcom farnosti, preto časť farského života prebieha aj tam a duchovné obnovy robievame tiež pre rodičov našich žiakov. Vďaka nim vlastne cirkevná škola žije a funguje, chceme si ich viac všímať a ponúkať im aj čosi navyše“, približuje dekan farnosti Ľubomír Pekarčík.

Farský život prekvitá

Každý rok, na veľkú radosť všetkých kňazov v Dolnom Kubíne, stúpa počet prvoprijímajúcich detí, tento rok ich mali 150; rovnako je záujem aj o birmovky. Tie sú raz za dva roky, sviatosť kresťanskej dospelosti prijme okolo 250 žiakov ôsmeho a deviateho ročníka základnej školy.

„Úmysel je, aby žiak, ktorý skončí základnú školu, mal všetky iniciačné sviatosti. Jedným z dôvodov je, že po základnej škole sa už väčšina detí rozpŕchne po svete a už je problém dostať ich do komunity. Po druhé je to preto, že šestnásťročný človek môže byť krstným alebo birmovným rodičom, ale podmienka je, že musí mať iniciačné sviatosti.“

Vysoké počty záujemcov o sviatosti dekan pripisuje najmä nápaditým kaplánom: „Ak do práce vložíš srdce, má to inú šťavu, ako keď robíš len niečo, čo musíš. Ale keď aj chceš a ešte aj so srdcom a s radosťou, vtedy to ide lepšie,“ prízvukuje.

„Andrej Radlinský všetky svoje schopnosti, danosti a dary, ktoré mal, realizoval v prvom rade v duchovnom laboratóriu – v svojom kostole, ktorý mu bol zverený - a o to sa snažíme aj my,“ opisuje jeho odkaz otec farnosti. Tá je podľa jeho slov veľmi živá, spovedajú denne a v meste každý deň slávia aj štyri až päť svätých omší.

Prekvapilo nás, že na utorkovej poludňajšej svätej omši (ešte koncom septembra tesne pred zavedením striktnejších opatrení) boli vo farskom Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej okrem zopár prvých lavíc zaplnené všetky, a to nielen staršími ľuďmi na dôchodku.

„Chodí aj mnoho mladých alebo pracujúcich, majú hodinu na obed, tak polovicu venujú svätej omši a potom sa rýchlo idú najesť. Ale kvôli nim to hlavne beží; boli by sme radi, keby sme mohli mať tieto poludňajšie sväté omše každý deň, ale aj my kňazi sme v tom čase väčšinou v škole,“ uvedomuje si dekan.

Venujú sa deťom, mládeži i rodinám: „Vždy vo štvrtok je detská svätá omša, v piatky bývajú mládežnícke sväté omše, z toho aj vyplýva, že pri detskej svätej omši spieva detský zbor, pri mládežníckej zase mládežnícky zbor.

Pôsobí tu tiež dospelácky – chrámový zbor sv. Kataríny Alexandrijskej, patrónky nášho kostola. Modlitbové spoločenstvo matiek máme veľmi silné, rovnako i ružencové bratstvo.“

Každý z kňazov má na starosti niečo iné – jeden deti a aktivity v cirkevnej škole, druhý mládež a prípravu na birmovku, chystá s nimi mládežnícke omše či stretnutia a aktivity aj mimo fary. Tretí sa venuje rodinám, za ktoré a pre ktoré sa slávi svätá omša každú stredu večer.

Radi spolupracujú so sestrami saleziánkami,  s ktorými každé leto organizujú takzvaný „puťák“ – týždeň rôznych aktivít pre deti a mládež v okolí Dolného Kubína formou jednodňových výletov. Vždy ráno začínajú svätou omšou, večer sa vrátia a na druhý deň idú zase inam.

Organisti im nechýbajú

O tri kostoly (dva v Dolnom Kubíne a jeden vo Vyšnom Kubíne) aj dve kaplnky (školskú a nemocničnú) sa príkladne starajú –  všetky sú pekné zvonku aj zvnútra. Pred pár rokmi vymenili v Kostole Povýšenia Svätého kríža na sídlisku Brezovec organ, ktorý momentálne patrí medzi špičku slovenských organov.

Rozhodli sa, že ho nenechajú len tak zapadať prachom a využijú ho aj inak, a tak začali usporadúvať letný organový festival, ktorý má nielen medzi poslucháčmi veľký úspech.

„Každý rok počas augustových nedieľ pozývame vynikajúcich organistov z celého sveta. Bol tu napríklad Olivier Latry – jeden z najlepších organistov na svete z Notre-Dame, či organisti zo Spojených štátov amerických, Talianska alebo Poľska,“ vymenúva Ľubomír Pekarčík.

Rovnako sa môžu pochváliť šikovnými chrámovými organistami, ktorí zároveň vychovávajú nové generácie svojich pokračovateľov. Dekan farnosti s nadšením hovorí, že hoci viaceré slovenské kostoly bojujú s nedostatkom kantorov, „my máme sedem mladých skvelých hudobníkov, ktorí okrem toho, že pekne hrajú, aj výborne spievajú.

Ďalšiu skupinu tvorí pätnásť žalmistov, ktorí sa pravidelne stretávajú a učia sa spievať žalmy – a liturgia je potom ozaj pekná. Viacerí mi hovoria, že naše omše, najmä tie slávnostné, napríklad počas Veľkej noci alebo Vianoc nie sú len náboženským a duchovným zážitkom, ale aj kultúrnym.“

Pastoračné centrum pre deti aj dospelých

Stretká mládežníkov; nácviky zborov; stretnutia lektorov, ktorí čítavajú zo Svätého písma i modlitby františkánov terciárov - pastoračné centrum za farou slúži mnohým. Aj deťom od troch do deväť rokov, ktoré sa tam pravidelne stretávajú na Katechézach Dobrého pastiera.

Jednou z lektoriek je naša spolupracovníčka Martina Jokelová-Ťuchová, ktorá sa každý týždeň v Katolíckych novinách cez Dobromilku a Svetlúšika prihovára deťom.

„V átriu je väčšinou ticho, aby sme počuli hlas Dobrého pastiera. Deti po škole vyslovene potrebujú trochu pokoja, ticha, a aj keď sú ešte trochu rozjašené, začíname procesiou so sviečkou, spomalíme tempo a istou obradnosťou ich uvedieme do pokojnejšej atmosféry, takže potom dokážu vnímať a počúvať i svoje myšlienky, lebo deti v dnešnej dobe niekedy nemajú čas počúvať svoje myšlienky.

Na záver sa vždy pomodlíme a každé dieťa môže poďakovať Bohu,“ opisuje Martina Jokelová-Ťuchová bežný program.

Katechézy vychádzajú z Biblie a z liturgie. Deti sa zoznamujú s liturgickými gestami, zisťujú, čo pri nich kňaz hovorí, a tak sa potom vedia lepšie sústrediť aj pri svätej omši.

„Veľmi radi si robia oltár, ktorý sa vníma ako hostina. Na začiatku vždy pomenujeme liturgické predmety, hovoríme, že tak ako doma, keď máme hostinu a vyzdobíme stôl, tak je to aj v chráme - je to hostina pre našu dušu, na ktorú sú všetci pozvaní,“ vysvetľuje lektorka.

V katechézach je napríklad ukrižovanie vždy spojené s dodatkom, že Kristus na tretí deň vstal z mŕtvych - neupriamuje sa pozornosť dieťaťa na to, že trpel a zomrel, aby to nevnímalo ako koniec, ale na tú nesmiernu veľkosť, že Ježiš porazil smrť a bol vzkriesený.

„Kríž, ktorý používame, je damiánsky, kde je Kristus vzkriesený, plný radosti. Deti potom často, keď kreslia ukrižovanie, namaľujú usmiateho ukrižovaného Ježiša. Vnímajú to tak, že Ježiš zomrel z lásky a na kríži zvíťazil; že je Dobrý pastier, ktorý položil život za svoju ovečku.“

Deti pracujú s pomôckami a materiálmi Katechéz Dobrého pastiera, ktoré majú vo svete osvedčenú dlhoročnú tradíciu. Postavy podobenstiev, zmenšené liturgické predmety, biblická geografia – toto všetko si dieťa môže chytiť do rúk, podľa prezentácie s materiálom pracovať, a tak prežívať tajomstvá viery konkrétnym a hlbokým spôsobom.

Lektor dieťa sprevádza, aby samostatne spoznávalo Boha a zažívalo s ním osobný vzťah postavený na kerygme. Dáva dieťaťu otázky na premýšľanie, ale odpovede dieťa objavuje samo, aj keby si to vyžadovalo čas niekoľkých stretnutí. Ústredným materiálom átria je práve ohrádka s ovečkami, ktoré Dobrý pastier volá po mene, vyvádza na pašu, privádza do ovčinca.

„Je to úžasná istota pre dieťa, že keď sa stane čokoľvek, vždy je tou milovanou ovečkou pastiera. Vie, že všetko na zemi má zmysel a na každom živote záleží. Získava vzácnu časť sebaúcty Božieho dieťaťa a s týmto vedomím hodnoty sa každému človeku cez prekážky lepšie kráča,“ dodáva Martina Jokelová-Ťuchová.

Nielen z týchto detí, ale i zo všetkých skupiniek oddaných veriacich či kňazov z Dolného Kubína by mal Andrej Radlinský veľkú radosť. Vďaka nim sa jeho duchovný a kultúrny odkaz darí napĺňať aj viac ako 140 rokov po jeho odchode do večnosti.

Viac fotografií z farnosti nájdete TU