Meniť svet je v našich rukách

Na podujatí, na ktorom sa zúčastnilo vyše 150 delegátov z celej Európy, bola najpôsobivejšia snaha biskupov, kňazov i laikov čeliť aktuálnym výzvam s veľkým odhodlaním.

V čase, keď sa zdá, že pandémiu už máme za sebou, ale novým ohrozením je vojna, si všetci zúčastnení intenzívne uvedomovali to, čo v homílii v Dóme sv. Martina vyslovil arcibiskup Zvolenský: „Pozemská nespravodlivosť je zahnaná Božou spravodlivosťou, a tak sa človek musí počas života usilovať o obrátenie, lebo potom je už neúčinné.“

Nové výzvy sú pre každého z nás spočiatku neznámou cestou, ale je našou povinnosťou určiť si v sociálnej i duchovnej oblasti priority, ktoré budú určovať kurz novej cesty.

VOJNA NÁS ZASAHUJE

Môže nás na tejto ceste zastaviť vojna? Touto otázkou sa pôvodné prioritné témy sociálnych dní o novom začiatku po pandémii zmenili na problém ohrozenia mieru a pokoja. „Videl som vojnu iným spôsobom.

V očiach vysídlených a zúfalých ľudí. Ľudí, ktorí sú síce fyzicky nažive, ale ktorých doterajší život sa násilne skončil,“ opísal svoju skúsenosť kardinál Michael Czerny, ktorý spolu s kardinálom Konradom Krajewským navštívil Ukrajinu.

Zároveň povedal, že vďaka pomoci a starostlivosti, ktorú všetci dostávali od dobrovoľníkov a humanitárnych pracovníkov, v nich opäť vzbĺkla iskra nádeje a narastal pokoj.

Fotografia zachytáva uvítací prejav arcibiskupa Gintarasa Grušasa. Snímka: Erika Litváková

ARCHITEKTÚRA MIERU

Atmosféru Európskych katolíckych sociálnych dní zvláštnym spôsobom obohatilo posolstvo pápeža Františka, adresované arcibiskupovi Gintarasovi Grušasovi, predsedovi Rady európskych biskupských konferencií, ktorý stretnutie poctil svojou osobnou prítomnosťou a účasťou na diskusiách.

„To, čo prežívame v posledných týždňoch, sa nezhoduje s tým, v čo sme dúfali po skončení ťažkej zdravotnej krízy vyvolanej pandémiou, ktorá nám spolu s krehkosťou našej existencie dala okúsiť aj bezmocnosť a strach,“ napísal Svätý Otec.

„Sme otrasení tragédiou vojny, ktorá sa odohráva v srdci Európy; nikdy sme si nepomysleli, že ešte uvidíme takéto scény, pripomínajúce veľké vojnové konflikty minulého storočia.“

Pápež akoby hovoril všetkým prítomným zo srdca, keď vyslovil želanie, aby vojna, ktorá je zlyhaním politiky a ľudskosti hanebnou kapituláciou pred silami zla, vyvolala opačnú reakciu – záväzok obnoviť na globálnej úrovni „architektúru“ mieru.

V posolstve tiež pripomenul svätého Martina ako rozhodného bojovníka za sociálnu spravodlivosť. Rozrezal svoj plášť na dve polovice, aby sa podelil s chudobným. „Pripomína nám to, že láska je konkrétnou blízkosťou a starostlivosťou o druhého.“

POĎME DISKUTOVAŤ

Odhodlanie začať vnímať aktuálne dianie a s ním vznikajúce nové skutočnosti realisticky, pristúpiť k nim zodpovedne a chcieť diskutovať bolo badať na všetkých účastníkoch podujatia.

Aj na tých, ktorí sa zapájali vďaka online priestoru. Chuť diskutovať, podeliť sa o  nápady a myšlienky, ako znovuzrodiť kresťanskú nádej a lásku, bola obrovská.

„Všetko sa vždy začína v diskusii, keď sa v dialógu ukazuje problém z viacerých perspektív, s cieľom premýšľať o riešeniach,“ povedala Sarah Prengerová, predsedníčka Medzinárodného hnutia mladých kresťanských robotníkov.

Počas celých štyroch dní sme videli ochotu a počuli horlivé diskusie, a to nielen počas plenárnych zasadnutí alebo na workshopoch, ale aj počas prestávok na kávu či počas presunu na svätú omšu.

Po každom tematickom bloku nasledovali workshopy. Hostia boli rozdelení do skupín podľa dorozumievacích jazykov. Snímka: Peter Zimen

DUCH SYNODALITY

Viesť diskusiu v kontexte obnovy spoločnosti v rôznych oblastiach si vyžaduje množstvo informácií a podložených faktov, o ktoré sa môžeme oprieť. Obvykle z nich vyplynie zásadné poznanie, že proces akejkoľvek obnovy, či už kontinentu, rodinného života, alebo spoločenstva, je dlhodobou záležitosťou.

Svet sa nedá zmeniť lusknutím prstov. Najmä preto, že ani my sami, ani v ľudskom spoločenstve sa takto rýchlo zmeniť nevieme. Ale ako kresťanské spoločenstvo máme povinnosť reagovať čo najrýchlejšie a najúčinnejšie.

„Veľká transformácia si zo strany Cirkvi vyžaduje dôkladnú reflexiu na všetkých úrovniach spoločnosti o tom, ako môže Európa najlepšie reagovať na riziká a výzvy,“ upozornil kardinál Jean-Claude Hollerich, SJ, predseda Komisie biskupských konferencií Európskej únie, podľa ktorého mali bratislavské Európske katolícke sociálne dni ducha synodality.

„Práve pokračovaním v spoločnom kráčaní uvidíme, kam nás vedie Boží Duch.“

RODINA JE RADOSŤ

Chceme zmenu spoločnosti, ale kde začať? V hľadaní dobra a sociálneho priateľstva. To najkrajšie a najvernejšie je práve v rodine. No mnohí mladí ľudia stavajú do popredia prácu, kariéru alebo majú jednoducho strach založiť si rodinu.

„Viac ako čokoľvek povzbudzujem mladú generáciu nebáť sa a dôverovať Bohu. Láska je možná a my sme vedení k tomuto Božiemu plánu,“ povedala Maria Nymanová, generálna sekretárka Caritas Europa a matka piatich detí.

Pri rozhovore s Mariou zaujme, s akou pokorou a pokojom hovorí o manželstve: „Síce to nie je prechádzka ružovou záhradou, napriek tomu je to šťastie, ktoré nám Ježiš ponúka.“ Aj v exhortácii Amoris laetitia z roku 2016 pápež František uvádza, že „radosť lásky, ktorú prežívajú rodiny, je aj radosťou Cirkvi“.

Inšpiratívna a zároveň alarmujúca bola myšlienka Balázsa Molnára, viceprezidenta Inštitútu Kopp Maria pre demografiu a rodiny. Vychádzal z toho, že viacero mediálne známych či vplyvných ľudí, napríklad politikov, nám tvrdí: „Nemali by ste mať viac detí, pretože to bude predstavovať problém pre životné prostredie.“

Podľa Balázsa Molnára je to falošné a zároveň nebezpečné tvrdenie. „Pretože tak máme v Európe veľa ľudí, ktorí sú presvedčení, že majú dobrý život bez detí. Nemali by sme hovoriť o rodine, o deťoch ako o zaťažení životného prostredia.“

Počas prestávky poskytol krátky rozhovor kardinál Michael Czerny. Snímka: Erika Litváková

DIGITALIZÁCIA

V dobe prudkého rozvoja digitálnych technológií všetci trávime oveľa viac času v online priestore. Na sociálnych sieťach sme schopní premárniť celé hodiny, čo má obrovský vplyv na fyzické, ale aj duševné zdravie.

Mnohým sa úplne zmení životný štýl na osamotenosť, uzatvorenosť a imaginárny život mimo toho reálneho. Počas pandémie sa tento fenomén ešte znásobil.

Biskup Paul Tighe, sekretár Pápežskej rady pre kultúru, v tomto zmysle povedal: „Ľudia sa projektujú, menia svoje fotografie, chcú vyzerať šťastne, ale je to len obrovská závislosť od druhých.“ Zároveň, ako poukázal, sa takýmto predstieraným životným štýlom zbavujeme zodpovednosti za problémy skutočného sveta.

V diskusiách k téme digitalizácie sa posudzovali aj etické dôsledky a to, ako môže nielen obmedziť ľudský život kultúrou neustáleho pripojenia always on, ale aj napomôcť v úsilí o zvýšenie jeho dôstojnosti.

„Digitálna zmena je epochálna zmena, rovnako hlboká ako prechod od kočovného lovu k poľnohospodárstvu alebo ako priemyselná revolúcia, s obrovským vplyvom na našu identitu a náš život,“ povedal Ulrich Hemel, predseda Federácie katolíckych podnikateľov.

Vzápätí sa dotkol toho, čo by malo byť pre každého kresťana novej doby dôležité a rozhodujúce. „Musíme prejsť na digitálnu solidaritu, čo znamená vytvorenie smerujúcich noriem a zákonov štátov a nové vyjadrenie spoločného dobra v digitálnych časoch.“

Jednou z rečníčok bola Meisa Dano, členka Rady Caritas. Snímka: Peter Zimen

SOLIDARITA

Bezpochyby najpoužívanejším a najrezonujúcejším slovom Európskych katolíckych sociálnych dní bolo slovo solidarita. Celé podujatie by sa dalo zhrnúť do tohto jedného slova.

„Správať sa ako spoločenstvo znamená rozvíjať ducha bratstva a solidarity proti individualizmu a konfliktom, aby sme spoločne čelili novým výzvam,“ povedal kardinál Jean-Claude Hollerich. Nové výzvy zaväzujú kresťanov k tomu, aby pomáhali vytvárať lepší, súdržnejší svet.

Niekedy prejde veľa času, kým nájdeme čo najlepšie odpovede na naliehavé otázky, ale možno stačí, ak nad problémom nerozmýšľame sami. To je sila spoločenstva.

Európske sociálne dni boli skvelým príkladom toho, ako sa postaviť problémom zoči-voči a spoločne hľadať riešenia smerujúce k pozitívnej zmene.

„Pandémia spôsobila veľa bolesti, zmätku a straty mnohých blízkych, občas zvýšila rozpory v spoločnosti i v našich komunitách a okrem samotného vírusu vyniesla na svetlo rôzne problémy, ktoré už nejaký čas hnisali,“ skonštatoval Gintaras Grušas.

Odozvou na toto konštatovanie bol aj apel Sarah Prengerovej: „Toto je naše poslanie: všetci sa máme usilovať meniť svet na lepší, je to Ježišov odkaz. O tom je kresťanstvo. Ľudia ho však najprv musia prijať a potom dokážeme zmeniť svet.“

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.