Napĺňajú odkaz svätej Alžbety Uhorskej

Hoci je svieže októbrové ráno, keď prichádzame do Beluše, všímame si, že domáci všetkých vekových kategórií zjavne radi využívajú bicykel. „Počuli ste už o slovenskom Šanghaji?“ vysvetľuje neskôr s úsmevom duchovný otec farnosti zanietenosť farníkov pre bicykel.

Bez ohľadu na ročné obdobie ho používajú aj na cestu do kostola. Skôr ako vstupujeme na faru, nedá sa prehliadnuť obnovená historická budova, ktorá je na priečelí označená ako Cirkevné centrum voľného času.

Zdá sa, že dnes sa dozvieme o viacerých duchovných podnetoch. To nás však už do priestorov fary uvádza farár Vladimír Štefánik.

Niečo z histórie

Beluša je rozlohou značne rozptýlená obec so šesťtisíc obyvateľmi, z ktorých sa približne 90 percent hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu. Farnosť sv. Alžbety Uhorskej v Beluši má svoju autentickú históriu a podľa písomných zmienok má už takmer 700 rokov.

„Farský kostol bol niekoľkokrát prestavaný, a to najmä evanjelikmi počas reformácie. Tí mali snahu postaviť si v Beluši vlastný kostol, povolenie naň však od Trenčianskej stolice nikdy nedostali. Preto bol počas reformácie v správe evanjelikov. Kostol bol postavený pravdepodobne už pred rokom 1560.

Interiér je prevažne barokový, pôvodný obraz sv. Alžbety bol koncom 19. storočia nahradený novým od maliara Jozefa Božetecha Klemensa (1817 – 1883). Počas reštaurátorského výskumu v roku 2012 boli na celej ploche klenby chrámu odkryté renesančné fresky z roku 1631.

Svojím vekom, rozsahom a zachovaním sú na Slovensku jedinečné. Podobná výzdoba je najbližšie v kaplnke Oravského hradu a v Sobášnom paláci v Bytči. Časovo aj finančne náročná rekonštrukcia fresiek trvala až do minulého roku. Zrekonštruovaná bola aj vďaka pomoci štátu z projektu Obnovme si svoj dom.

Na reštaurovanie zostávajú fresky pod rímsami stĺpov kostola. V kostole sa tiež nachádzajú relikvie sv. Šebastiána,“ objasňuje historické spojitosti farár Vladimír Štefánik. V rámci farnosti sú aj iné sakrálne objekty hodné povšimnutia – dva kostoly a tri kaplnky.

„Historicky najzaujímavejšou z nich je románska kaplnka – v súčasnosti mylne nazývaná sv. Anny – z 13. storočia, ktorá sa nachádza hneď vedľa farského kostola. V starých kánonických vizitáciách z rokov 1688, 1713 a 1728 sa spomína Kostol sv. Fabiána a Šebastiána.

Rovnako aj schematizmy z rokov 1971 a 1978. Jedine vo vizitácii z roku 1766 sa píše o možnom zasvätení sv. Anne. V každom prípade patrí k najstarším zachovaným stavbám na Slovensku a v jej interiéri sa tiež nachádzajú zvyšky fresiek.

Keď mali farský kostol prechodne v rukách evanjelici, bohoslužby sa konali práve v nej.“ Pri návštevách farností nám nedá nespomenúť si na niektoré duchovné i svetské osobnosti, ktoré v nich pôsobili.

V prípade Beluše môžeme spomenúť kňaza Ladislava Belása, ktorý tam pôsobil v rokoch 1963 – 1970, neskoršieho správcu Diecéznej knižnice v Nitre, cirkevného historika a titulárneho opáta zoborského.

Známym je tiež napríklad historik a archivár Jozef Kočiš (1928 – 2013). Patrí k zakladateľom moderného slovenského archívnictva a venoval sa aj histórii Beluše.

Vedľa farského Kostola sv. Alžbety Uhorskej sa nachádza vzácna Kaplnka sv. Anny z 13. storočia. Snímka: Peter Slovák

Pastorácia zameraná aj na rodinu

Hoci Vladimír Štefánik spravuje farnosť sám, keď je potrebné, vypomáha mu kňaz na dôchodku – dekan Ján Zicho, tiež výpomocný duchovný určený aj pre pastoráciu v neďalekom Rodinkove v Belušských Slatinách, pričom viacero farníkov sa podieľa aj na fungovaní tohto projektu, respektíve sú mu napomocní.

Objasňuje: „Vzhľadom na to, že Beluša je šesťtisícová farnosť, popri pastoračnej aktivite mi nezostáva čas byť všade a zúčastniť sa na všetkých akciách. Keď sú však príležitosti, rád navštívim toto spoločenstvo a vzájomne sa povzbudíme. Napríklad aj farský program dňa rodiny sme v minulosti začínali práve tu.“

Duchovný otec pokračuje: „Momentálne, keďže je pandemická situácia značne komplikovaná, sťažuje nám to aj duchovnú prípravu a oslavu patrocínia nášho chrámu. V minulosti sme v nedeľu dopoludnia mávali hodovú svätú omšu, do ktorej sa zapájali rodiny – či už priamo do úkonov liturgie, či deti v spevokole.

Popoludní býval program, ktorý si pripravovalo centrum voľného času s mládežou. Išlo o aktivity najmä pre deti. Obľúbená bola jazda na koni, mali sme tu prednášky, workshopy, niečo, o čo majú veriaci živý záujem.“

V centre obce sa nachádza obnovená budova bývalej fary, ktorá je dnes Cirkevným centrom voľného času. Snímka: Peter Slovák

Cirkevné centrum voľného času

Cirkevným centrom voľného času sa nemôže pochváliť každá farnosť. To belušské sídli v budove bývalej starej fary. Počas pracovného týždňa funguje každý deň. Ponúka širokú paletu krúžkov, ktoré deti rady navštevujú. Veľmi atraktívny je napríklad lego krúžok.

„Sme radi, že deti prichádzajú. Centrum využívam pastoračne aj ja. Okrem hodiny náboženstva každý druhý týždeň mávam s deťmi ešte stretnutie, kde sa usilujeme prebrať a porozumieť pravdám viery skôr hravou formou.

Niekedy ich vezmem do kostola, aby som im chrám viac priblížil a poznávali ho aj inak, nielen pri nedeľných svätých omšiach. Samozrejme, i farské priestory sú tu k dispozícii.“ Počas ôsmich rokov pôsobenia v Beluši si duchovný otec Vladimír Štefánik prirodzene všíma úbytok veriacich.

„Možno ešte viac to vnímam v praktizovaní sviatostného života. Mnoho ľudí príde, jednorazovo využije takpovediac sviatostný servis a už ich potom viac v chráme nevidno. Ďakujem Bohu, že vo farnosti máme i rodiny či jednotlivcov, ktorí sú stálicami duchovného povzbudenia.

Viac-menej ide o ľudí generačne skôr mne blízkych; deti niektorých párov som krstil a teraz sa už pripravujú na prvé sväté prijímanie.

Napriek všadeprítomnej sekularizácii, ktorá v dejinách viac či menej vždy bola, Pán Boh si stále nájde ľudí, ktorí pôjdu za ním. Zostáva to však v Božích plánoch a rukách, i preto to nevidím až tak tragicky.“

Obraz sv. Alžbety Uhorskej na hlavnom oltári. Snímka: Peter Slovák

Vzťah k svätici s obrovským srdcom

Vynára sa otázka, ako miestni vnímajú patrocínium farského chrámu a či cítiť živý vzťah k patrónke biednych, vdov a sirôt, chorých, prenasledovaných, núdznych, ale i pekárov, čipkárov a mnohých charitatívnych organizácií. „Beluša je veľká farnosť, čo prináša mnohé výzvy.

Fungujú tu silné medziľudské vzťahy, nie je to anonymné ako v meste. Je tu viacero aktívnych modlitbových spoločenstiev, ľudia sú po vzore sv. Alžbety štedrí a ochotní pomáhať. Najvrúcnejší vzťah k sv. Alžbete Uhorskej sa dá vnímať u staršej generácie farníkov, ktorým to vštepovali rodičia.

Mladí vedia zareagovať, no detailne nedokážu objasniť výnimočnosť tejto svätice. Skôr svoju duchovnosť radi interpretujú prostredníctvom mladíckej živelnosti.

Preto sa snažíme pripravovať pre nich program, ktorý bude zároveň korešpondovať so spirituálnymi atribútmi sv. Alžbety, ako je najmä charita, láska, služba, vedieť sa podeliť, obetovať sa. V tomto duchu sa potom nesú aj workshopy či prednášky, hry a súťaže, a to nielen v čase hodov.“

Farnosť disponuje mnohými ochotnými i aktívnymi ľuďmi a aj do budúcnosti si Vladimír Štefánik myslí, že zostane živá a veriaci budú prinášať posolstvo sv. Alžbety a evanjelia aj mimo Beluše.

„Sú pozitívne formovaní aj mojimi predchodcami, ktorí sa podieľali na rozvoji napríklad mariánskej družiny, i preto tu vidieť silnú mariánsku úctu. Čo bolo zasiate, teraz prináša úrodu,“ dodáva.

Nečakajú len na podnet kňaza

Počas celého roka v Beluši rezonujú formálne i neformálne farské tradície. V januári Belušania majú farský ples, na Veľký piatok sa modlia krížovú cestu ulicami obce. V auguste okolo sviatku Nanebovzatia Panny Márie putujú do Belušských Slatín, kde sa v kameňolome nachádza lurdská jaskynka.

Z druhej strany sa k nim pripájajú farníci z Mojtína. V novembri majú farské hody, počas ktorých sa po svätých omšiach symbolicky na znak štedrosti sv. Alžbety rozdávajú koláče. Začiatkom decembra sa koná charitatívny predaj ručných výrobkov a počas Vianoc majú deti pripravenú jasličkovú pobožnosť.

Pozrime sa zblízka na farské spoločenstvo. Duchovný život farskej komunity okolo chrámu je do značnej miery dôležitým impulzom na rozvoj individuálnej spirituality človeka.

Čo ponúka v tomto smere belušská farnosť, približuje farníčka Monika (35): „Vo farnosti som aktívna už vyše dvadsať rokov a za ten čas sa tu toho veľa premlelo. Čo sa mi páči teraz, je miera slobody a dôvery. V mnohých farnostiach sa ľudia zapájajú len do toho, čo iniciuje alebo priamo ,ťahá‘ kňaz.

Často upozorňujú na potreby vo farnosti, ale málokto sa odváži konať, všetci čakajú, že sa danej oblasti ujme niekto iný. My sme sa naučili, že môžeme byť sami aktívni, netreba čakať na pána farára, lebo nemá šancu riešiť všetko.

On je skôr ten, ktorý dáva svoj nadhľad, radu, požehnanie, financie, a pokiaľ stíha, aj pomôže, ale inak si veci organizujeme sami.

Keď sme sa takto nastavili, podarilo sa nám zveľadiť pastoračné centrum, zorganizovať farské hody, dni rodiny, duchovné obnovy, prednášky, workshopy či dokonca komplet prípravu mladých na birmovku.“

Farár Vladimír Štefánik dopĺňa: „Našťastie sú moji farníci dosť aktívni na to, aby svoje spoločenstvá a rôzne projekty viedli do veľkej miery sami. Mladší animátori robia stretká pre deti, starší podujatia v pastoračnom centre, v budove starej fary máme Cirkevné centrum voľného času.

Je tu spoločenstvo rodín, funguje niekoľko skupín modlitieb matiek, ružencové bratstvo, stretnutia nad Svätým písmom. Samozrejme, počas pandémie sa mnohé aktivity museli utlmiť, ale napríklad prípravu na birmovku sa nám takmer celú podarilo urobiť online formou.“

Deň rodiny i farský deň nesú akcent spolupatričnosti. Snímky: Archív farského úradu

Aktivity sú odpoveďou na evanjeliové výzvy

V Beluši mali tento rok farský tábor i deň rodiny. „Deň rodiny sa pôvodne zvykol konať v neďalekom Rodinkove, ktoré je na takéto akcie ako stvorené.

Je ale trochu od ruky, preto sme ho pred pár rokmi presunuli bližšie, konkrétne do areálu základnej školy v centre Beluše, aby mohlo prísť čo najviac rodín a užiť si pripravené atrakcie. To je v podstate aj zmyslom akcie – aby sa oslávila dôležitosť každej rodiny.

Nemá to byť udalosť len pre úzku skupinu tých, ktorí sú aktívni vo farnosti, ale je otvorená pre všetkých. Farský tábor sme pôvodne organizovali pre deti a mladých, ktorí boli aktívni vo farnosti (v spevokole, miništranti), ako istú odmenu za ich službu.

Teraz títo mladí zase robia animátorov menším deťom, a tak sa tie generácie postupne striedajú,“ hovorí farár. V rámci farnosti funguje aj farská charita. Veriaci sa v tomto smere angažujú už viac ako štyri roky, keď myšlienka vstúpila do realizácie práve pri prezentácii diecéznej charity počas farských hodov.

Ide o okruh dobrovoľníkov, ktorí sú citliví na sociálne potreby ľudí okolo a snažia sa na ne reagovať, napríklad zbierkou školských pomôcok, zapožičiavaním polohovateľných postelí, adresnou pomocou v konkrétnej situácii.

Okrem toho sa zapájajú do spoločných aktivít Slovenskej katolíckej charity, napríklad pri zbierke potravín. Čo by farnosti a zvereným veriacim prial ich duchovný pastier Vladimír Štefánik? „Mojím prianím je najmä vzájomná jednota.

Aby ľudia nehľadali len vlastný prospech, ale spoločné dobro, ktoré nás vedie k jej Tvorcovi a zároveň je odpoveďou na evanjeliové výzvy. Žehnám ich a vyprosujem dar živej viery nám všetkým na spoločnej ceste do Božieho kráľovstva.“

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť aj TU.