Nitra oslavovala vo veľkom

Pred viac než tisícsto rokmi prišli na naše územie a priniesli nám – ako dnes vie aj malé dieťa – vieru a kultúru. 

Dnes prichádzajú tisíce pútnikov do starobylej Nitry, aby si uctili ich pamiatku, odkaz, tradíciu. 

Zdá sa, že v Nitre sa tentoraz Cyrilovi a Metodovi nevyhnete. Ich podobizeň zdobí provizórny hlavný oltár na Svätoplukovom námestí, aj sprievodné aktivity v meste sú ladené v duchu cyrilo-metodskej tradície či doby, v ktorej solúnski bratia žili. 

Púť aj výlet v jednom
Okolo ôsmej vidieť na námestí len organizátorov, sem-tam sa medzi nimi mihne nedočkavejší pútnik. Hoci na dnešný deň sú hlásené horúčavy, ráno je ešte príjemné.

S pribudajúcim časom pribúdajú stupne na teplomeri aj pútnici.

Na rozdiel napríklad od Levoče, kde na Mariánsku horu stúpate strmým kopcom lemovaným stromoradím, nitrianska púť pôsobí tak trochu „svetskejšie“. Odohráva sa na námestí, okrem klasických pútnických stánkov s náboženskou literatúrou a devocionáliami je priestor lemovaný aj obchodmi, reštauráciami.

Doslova si z nej môžete odskočiť na lokšu, vyprážaný syr či na indické čapati a čatní.

Na púť mnohí dorazili v slávnostných krojoch. Snímka: Marek Mucha

Po hlavnej svätej omši, ktorá je ústredným bodom púte, sa môžu pútnici trasformovať na turistov a ísť zažiť trebárs Hradný deň otvorených dverí (so simuláciou dobového života, bojov, ochutnávkami jedla), ale napríklad aj pozrieť si biskupský palác, ktorý má dnes deň otvorených dverí, expozície Diecézneho múzea či Baziliku sv. Emeráma a vernisáž výstavy obrazov a ikon na tému sv. Cyrila a Metoda, ktorá je v nej inštalovaná.  

Pre niekoho všetko spomínané môže byť dôvodom na to, aby pokrčil nosom či ramenami; inému možnosť (eventuálneho) prepojenia duchovného zážitku s tým turistickým či kultúrnym azda vyhovuje.

Z nášho pohľadu najmä (mladým) rodinám, ktoré akiste ocenili možnosť duchovného vyžitia, zároveň však aj bohatého programu alternujúceho rodinný výlet. 

Zomrel v deň ich sviatku
Tento rok sa púť nesie v duchu dvoch výročí. Výročie smrti svätého Cyrila, ale aj 150. výročie smrti biskupa Štefana Moysesa. To stojí za zmienku, lebo práve vďaka nemu slávime sviatok svätého Cyrila a Metoda 5. júla.

Prečo práve tento deň?

„Štefan Moyses chcel, aby to bolo počas púťovej sezóny, začiatkom leta a blízko oktávy sv. Petra a Pavla. To, čo pre všeobecnú Cirkev znamenali Peter a Pavol, to pre Slovákov znamená iná dvojica – Cyril a Metod,“ vysvetlil Katolíckym novinám rímskokatolícky kňaz Gabriel Brendza.

„Štefan Moyses bol poľnohospodár telom i dušou. Vedel, že začiatkom júla sa už skončila kosba a ešte sa nezačala žatva, čo bolo veľmi vhodné, lebo takto sa mohli roľníci vymaniť zo svojich každodenných prác a zúčastniť sa na slávení.“

Cez viedenského nuncia spolu s moravskými biskupmi požiadal vtedajšiu Kongregáciu pre Boží kult, aby sa sviatok preložil na 5. júla. Zaujímavé tiež je, že Štefan Moyses zomrel práve 5. júla – a presne v roku, keď bolo 1100. výročie smrti svätého Cyrila. „Symboliku v tom videli už tí, čo písali jeho nekrológ,“ skonštatoval Gabriel Brendza.

Medzi pravidelných pútnikov patria aj Soňa a Martin z Ludaníc, ktorí do Nitry putujú s deťmi a ďalšou rodinou. Snímka: Marek Mucha

„Ráno 5. júla ešte odslúžil svätú omšu a údajne pri raňajkách povedal: ‚To je pre mňa slávny deň.' Neskôr za ním prišiel redaktor z vtedajších periodík, ktorý ho našiel už v bezvedomí. Do večera toho dňa Štefan Moyses dodýchal.“ 

Gabriel Brendza upozorňuje, že v súvislosti s Cyrilom a Metodom toho spravil Štefan Moyeses viac než to, že inicioval presun ich sviatku:

„V roku 1863 sa stalo ešte čosi, čo je dnes možno zabudnuté. Štefan Moyses inicioval pripomienku milénia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. S vtedajším farárom v Selciach Júliusom Plošticom posvätil obraz Cyrila a Metoda a zmenil patrocínium Kostola Všetkých svätých na kostol, ktorý bol zasvätený práve slovanským vierozvestcom. Vydal tiež pastiersky list a usporiadal cyrilo-metodské oslavy a slávnosti.“

Pripomeňme tiež, že to bol práve Štefan Moyses, kto začal vydávať časopis nazvaný – ako inak - Cyrill a Method.

Sú zdravými koreňmi
Od pol desiatej je námestie už zaľudnené. Prichádzajú pútnici nielen z mesta či blízkeho okolia, ale napríklad i skupinka mladých z Poľska. Pozvanie prijali tiež viaceré osobnosti politického a kultúrneho života.

Teší nás, že mnohí sa pristavujú aj pri stánku s Katolíckymi novinami, ktoré sú pre dnešný deň distribuované pre pútnikov zadarmo.

Keď sa smerom od budovy divadla začína rojiť zástup biskupov a kňazov, ktorí sa počas slávnostnej omše stretnú pri oltári, cítime sa ako na koncerte. Mnohí pútnici vyťahujú fotoaparáty, na ich tvárach sa vynárajú úsmevy až nadšenie.

Vidieť, že pre viacerých je nitrianska púť naozaj udalosťou.

S takmer zatajeným dychom počúvajú tí vedľa nás krásne viachlasné spevy zboru či kázeň hlavného celebranta biskupa Františka Rábeka.

Mnohých pútnikov osviežila aj hudobná zložka svätej omše. Snímka: Marek Mucha 

„Obsah cyrilo-metodského dedičstva a úprimná viera v Ježiša Krista (v jeho pravdu, v jeho lásku) sa stali - aj sú – akýmsi srdcom, ktoré rozohrieva náš rozum aj vôľu. Pomáhajú nám, aby sme konali dobro, prekonávali egoizmus a nízke vášne; aby sme čelili výzvam, ktoré sú pred nami, aj keď sú ťažké; a aby sme neprepadávali beznádeji, aj keď z ľudského hľadiska možno nádej nevidieť,“ zaznelo medziiným z jeho úst.

„Možno povedať, že sv. Cyril a Metod so svojím dielom sú zdravými koreňmi nášho národa aj vlasti. Preto by bolo správne, aby sme na nich pozerali v duchu známej zásady, že dejiny sú učiteľkou života, svetlom pravdy.“ 

Možno si tento pohľad niektorí osvojili či obnovili aj vďaka tohtoročnej púti. 

Povedali pútnici

Rudolf, 83: Chodím sem odnepamäti, každý rok. Prišiel som aj so svojimi dcérami. Predtým sme tu chodievali aj s manželkou Helenkou. Už je to štvrtý rok, čo ju máme v nebíčku, na púť si však nosíme jej fotku. 

Helena, 46: Prišli sme sem so Slovenským orlom. Pripojili sme sa v Tesárskych Mlyňanoch, odkiaľ ide pelotón. Došlo nás aspoň päťdesiat. Najmladší Martinko je piatak, najstaršia pani má 69. Je to dobrá tradícia, spojíme tak duchovno aj šport. 

Branislav, 22, bohoslovec: Na púť sme prišli s miništrantami z miništrantského tábora. Je to pre nás zavŕšenie týždňa, ktorý sme spolu strávili. Táto púť je pekná udalosť nielen pre Nitru, ale pre celý národ, s ktorým sa teraz takto spájame.

Janíkovská studnička: Sme folklórna skupina; spievame piesne z rodnej obce, ale aj katolícke pesničky. Na púti sme už tretí rok a veľmi sa z nej tešíme. Môžeme si vďaka nej spomenúť na tých, vďaka ktorým naša kultúra existuje. 

Martin, 24: Myslím si, že je to pre Nitru podstatný a významný sviatok, tradícia. Prišiel som, lebo rád miništrujem. Chodievam sem pravidelne, už asi tretí rok. Obrátil som sa pred piatimi rokmi, odvtedy podobné veci prežívam viac. 

Snímky: Marek Mucha