Pravá hodnota Vianoc je v Ježišovi

Na rozhraní Liptova a Spiša, obklopená na severe Vysokými a na juhu Nízkymi Tatrami, leží neveľká farnosť s veľkým srdcom: Važec. A že sa miestni tešia na Vianoce, to je jasná vec. Veď okrem Štedrého dňa majú na to ešte jeden dôvod. Kostol i farnosť sú zasvätené Klaňaniu sa troch kráľov, a tak majú počas Vianočného obdobia hody.
Lenka Piatrov Horáková 31.12.2022
Pravá hodnota Vianoc je v Ježišovi

Na slávenie vianočných sviatkov sa všetci veľmi tešia, pretože na sviatok Troch kráľov majú hody. Snímka: archív farnosti

Na adventnom venci horia tri sviece. Už len posledná a príde na svet Dieťa. Dieťa, ktoré zmenilo ľudské dejiny.

Takéto myšlienky nám víria v hlave, keď vyrážame pod Tatry, aby sme navštívili farnosť Važec. Obdivovať bielu krajinu je vskutku zážitok. Čím viac sa blížime k cieľu našej cesty, tým viac snehových vločiek poletuje v ovzduší.

Darmo, Tatry sú Tatry a pravá zima sa v nich nezaprie. Už sa naozaj „zvianočnieva“. Z úvah nás vytrhne smerová návesť. Ešte jeden kilometer a sme na mieste.

Milá dedinka učupená v doline pôsobí skromným, srdečným dojmom. Dva kostoly stoja vedľa seba, takmer sa dotýkajú. Chvíľu nám trvá, kým zistíme, ktorý z nich je katolícky. Sú evanjelici a katolíci v tejto podtatranskej obci k sebe rovnako priateľskí ako tieto dva chrámy? Toto a ešte mnoho ďalšieho sa dnes určite dozvieme. Pridajte sa k nám a poďme spolu navštíviť farnosť Važec.

MALÁ VEĽKÁ RODINA

„Poďte ďalej, nestojte na zime,“ víta nás farár Roman Šemrák (47), zatiaľ čo vyprevádza z fary hlúčik mladých vysmiatych ľudí. „Práve sme mali posledné stretko, v nedeľu je birmovka,“ informuje nás.

Usadíme sa v spoločenskej miestnosti, kde v kozube príjemne praská oheň. Dozvedáme sa, že farnosť je čo do počtu jedna z tých menších. Hoci obec má okolo 2 500 obyvateľov, katolíkov je len 800. Väčšina ľudí je evanjelického vierovyznania, čo je pre Liptov typické.

Aj tu sa však osvedčilo, že nie je dôležitá kvantita, ale kvalita. „Farnosť je jednoduchá, skromná. Veriacich vnímam ako veľmi srdečných a otvorených ľudí,“ prezrádza na adresu svojich farníkov. „Ak sa koná nejaká akcia a kohokoľvek oslovím s prosbou o pomoc, vždy je veľmi ochotný.“

Oceňuje ticho a pokoj, ktoré mu okolitá príroda ponúka. Medzi veriacimi sa cíti prijatý a vie, že ho majú radi. „Cez týždeň je v kostole niekedy len desať ľudí, v nedeľu päťdesiat. Sme malé spoločenstvo, všetci sa navzájom poznáme. Žijeme si tu ako taká veľká rodina.“

FARÁR A BÁSNIK JANKO SILAN

Pre važeckého farára je najdôležitejšie, aby sa vo farnosti každému dostalo pozornosti a lásky. Preto sa usiluje o duchovnú formáciu všetkých vekových kategórií. „Veriaci majú raz za čas katechézy na rôzne témy. Pre deti sme vyhradili jednu svätú omšu do týždňa. Je určená najmä pre tie, ktoré sa pripravujú na prvé sväté prijímanie. Prichádzajú spolu s rodičmi. Samozrejme, náboženstvo majú aj v škole,“ vysvetľuje.

Každoročne v  auguste si vo Važci nedajú ujsť farský deň. Začína sa svätou omšou, pokračuje duchovným slovkom a nakoniec priateľským posedením pri chutnom guláši. Nechýba ani kultúrny program či rôzne zábavné aktivity.

„Viete, že pred pár rokmi tu bol farárom Janko Silan? Áno, ten básnik,“ spresňuje farár, keď vidí naše prekvapené výrazy. „Málokto ho pozná, veď dlhé roky sa v školách o básnikoch ako on nesmelo učiť. Pochovaný je na našom cintoríne. Môžeme potom zájsť k jeho hrobu,“ dodáva.

Dozvedáme sa, že každoročne v máji sa Važťania stretávajú pri Silanovom hrobe, kde sa za neho slúži svätá omša. S úsmevom na tvári a s radosťou v očiach spomína farár tiež na Rogoźnicu v susednom Poľsku, ktorá je ich partnerskou farnosťou. Párkrát sa už navštívili a denne sa za seba navzájom modlia.

Spomína aj ekumenickú pobožnosť, ktorá sa koná vždy v januári počas Týždňa za jednotu kresťanov. S  evanjelikmi udržujú priateľské vzťahy. Pomáhajú si navzájom a mnohé akcie organizujú spoločne.

Pre važeckého farára je najdôležitejšie, aby sa vo farnosti každému dostalo pozornosti a lásky.

DIECÉZNE CENTRUM MLÁDEŽE

Spoluprácu majú tiež s diecéznym centrom mládeže, vďaka ktorému farnosť mladne a ožíva. Má originálny názov Premeny. Nachádza sa vedľa farského úradu. Každý víkend sa zapĺňa mladými ľuďmi z rôznych kútov Slovenska. Cez týždeň ho zasa navštevujú žiaci základných či stredných cirkevných škôl. Dobrovoľníci pre nich pripravujú duchovné obnovy.

Najpopulárnejšou je nepochybne animátorská škola. Aj duchovný otec Roman má na ňu veľmi milé a stále živé spomienky. „Mal som možnosť byť v  jednom ročníku animátorskej školy. A vtedy som si uvedomil, aká je pastorácia mladých dôležitá. Zažil som úžasné prijatie a spoločenstvo. Keď som bol po operácii, animátor Andrej sa o mňa obetavo staral,“ vracia sa do nie takej dávnej minulosti.

Dodáva, že dvere nezatvárajú pred nikým. Ktokoľvek príde, je v centre vítaný. A tak sa v Premenách premenilo už mnoho sŕdc. Svoj príbeh píše centrum od roku 2004, keď zrekonštruovali starú chátrajúcu budovu školy a prerobili ju na pastoračné priestory.

Dobrovoľníci z centra sú farnosti k dispozícii. Radi pomôžu s prípravou detí na prvé sväté prijímanie či na birmovku. Kaplnku poskytujú farnosti na slúženie svätých omší cez týždeň od novembra do apríla. Zima pod Tatrami sa dokáže poriadne vyšantiť, a tak je vyhriata kaplnka pre miestnych veľkou pomocou.

Do debaty sa zapája aj Ľuboš Laškoty (41), duchovný správca diecézneho centra mládeže. „To, že sa centrum nachádza práve vo farnosti, kde je katolícka komunita veľmi malá, mi hovorí, že Boh má rád paradoxy,“ nahlas sa zasmeje.

Medzi mladými pôsobí už desiaty rok. „Učím sa nanovo vnímať Boha. Hľadám spôsoby, ako o ňom hovoriť, ako ho viac spoznať. A jeden z bonusov je, že táto služba mi nedovoľuje zostarnúť,“ konštatuje a pozýva nás obzrieť si spomínanú kaplnku.

PRÍPRAVA NA PRÍCHOD KRISTA

Fialová farba, adventný veniec, prítmie... Predvianočná atmosféra sa tu nezaprie. „Práve prebieha obľúbený deviatnik Kto dá prístrešie Svätej rodine,“ hovorí farár Roman. „Končíme 23. decembra. Obraz putuje z rodiny do rodiny. Spoločne sa pomodlíme ruženec a stretnutie ukončíme malým agapé. Pripravujeme sa tak na Vianoce.“

Neujde nám, že v sakristii niekto chystá veci na večernú svätú omšu. Ľubo Lorenčík, riaditeľ diecézneho centra mládeže, nás milo privíta. Farnosti je vždy nápomocný. Ak je to potrebné, miništruje, lektoruje, spolu s manželkou pomáhajú pri upratovaní kostola či pri úprave jeho okolia.

Prezradí nám, že v centre sú zapojení do kampane To, čo chcem, je betlehem. Tento rok sa uskutoční už štvrtýkrát. „Cieľom projektu je poukázať na pravý zmysel Vianoc,“ vovádza nás do obrazu.

„V spoločnosti totiž dominujú mnohé, často plytké vianočné symboly. My chceme vyzdvihnúť ten najoriginálnejší a najpodstatnejší, teda betlehem, Dieťa v  jasliach. Upozorňuje na to aj naše logo. Sú v ňom ukryté dve postavy, ktoré chystali všetko potrebné na narodenie Pána: Jozef a Mária. A tak sa ich chceme v duchu pýtať, ako sa aj my máme pripraviť na príchod Ježiša.“

ŠÍRENIE RADOSTNEJ ZVESTI

Túto pravdu si v centre nenechávajú len pre seba, ale podávajú ju ďalej ako kedysi pastieri. Preto pred centrom stavajú veľký betlehem. Samozrejme, patrične ho vždy vysvietia a vždy pritom zažijú kopec zábavy. So stavaním betlehema majú peknú skúsenosť. „Prvý rok sme ho postavili pri vchode do farského úradu,“ hovorí Ľuboš Laškoty.

„Bolo pre mňa veľmi povzbudivé, keď som počas Vianočného obdobia viackrát zazrel prichádzať mamky s  deťmi a vysvetľovať im, kto sú jednotlivé postavy. Ďalší rok nás z obecného úradu poprosili, aby sme betlehem postavili uprostred dediny. A tak v tejto tradícii pokračujeme.“

V šírení radostnej zvesti však idú ešte ďalej: natočia krátke videá, ktoré majú prinášať radosť do dezorientovaného sveta. Tie potom v Advente postupne zverejňujú na svojej stránke, Facebooku či Instagrame. „Môžete sa zapojiť aj vy,“ vyzýva nás.

„Alebo si môžete do svojej profilovej fotky na Facebooku pridať rámik s logom betlehema,“ hovorí s úsmevom.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

VIANOCE V ZNAMENÍ JEDNOTY

Po bohatej adventnej príprave sa na vianočné sviatky vo farnosti všetci veľmi tešia. Ich blízkosť si naplno uvedomujú pár dní pred Štedrým dňom. Je už totiž tradícia, že sa duchovní spolu s veriacimi stretnú pri spoločných raňajkách. Potom upratujú kostol a zdobia vianočný stromček.

Pred pandémiou Važťania pripravili originálnu jasličkovú pobožnosť. Veria, že sa k tejto milej aktivite po dvojročnej prestávke opäť vrátia. „V roku 2019 bol v našom centre dobrovoľník Matúš Olejník. Dnes je už bohoslovec. Bol veľmi aktívny a prácu s deťmi naozaj miloval, vedel ich pritiahnuť. Scenár napísal sám. Zapojil aj mladých a takto sme ich vlastne podchytili na birmovku,“ spomína farár.

Pri štedrej večeri s nimi stoluje aj niekto z dobrovoľníkov. Ponúkajú im možnosť zostať na sviatky v centre a prežiť Vianoce trochu inak. „Ak mladí chcú, môžu zostať s nami a vyhnúť sa niekedy až prehnaným prípravám. Viac sa tu môžu sústrediť na to, čo je podstatné,“ vysvetľuje Ľuboš Laškoty.

No na druhej strane vyslovil veľký obdiv ženám, ktoré aj hodiny pripravujú vianočné dobroty. „Vďaka nim máme každý rok naozaj štedré Vianoce.“

ŠTEDRÝ DEŇ, ŠTEDRÉ VZŤAHY

Na Štedrý deň na fare zachovávajú zaujímavý zvyk. V čase, keď ľudia zasadajú k štedrej večeri, oni idú do kostola. Modlia sa nielen za svojich farníkov, ale za všetkých, ktorí sú počas Vianoc sami. Poďakujú sa za dar narodenia Spasiteľa a až potom spoločne zasadnú k stolu.

„Mávame niekoľko chodov, rôzne vianočné dobroty. Od makových opekancov až po zemiakový šalát a kapra. Samozrejme, uvedomujeme si, aký je Boh štedrý, že nám to všetko doprial, a ďakujeme mu za to. Pred večerou prečítam úryvok z evanjelia o narodení Pána. Až tak sa pustíme do jedla,“ informuje nás farár Roman.

Každý z  nich je z  iného kraja a priniesol si so sebou iné zvyky. Usilujú sa však o to, aby sa pri stole každý cítil ako doma. „Som rodák zo Zemplína,“ hovorí správca centra Ľuboš, „neodmysliteľnou súčasťou štedrovečerného stola musia byť bobaľky – opekance. Každý ich však pozná na iný spôsob, a tak je to u  nás veľmi pestré.“

Vždy prestierajú jeden tanier navyše. Ako sa hovorí – pre hosťa alebo pre samotného Krista. Po večeri si spoločne zaspievajú koledu a potom hor sa k vianočnému stromčeku.

„Vždy si pri rozbaľovaní darčekov spomínam na svoje detstvo, keď som dostal prvé autíčko. Od babky,“ hovorí farár s nostalgiou v hlase. „Ona nás vychovávala. Mňa aj mojich dvoch súrodencov. Vždy sa nám snažila pripraviť krásne Vianoce. Pochádzala z  česko-nemeckého pohraničia, a tak mnohé zvyky, ktoré sme doma dodržiavali, nie sú na Slovensku veľmi známe,“ prezrádza ďalej.

Ekuména sa vo Važci naplno prejavuje aj počas vianočných sviatkov. Katolíci totiž idú večer na evanjelickú bohoslužbu a evanjelici potom prídu na polnočnú. Po nej si všetci zaželajú krásne sviatky.

AŽ DO TROCH KRÁĽOV

Diecézne centrum mladých zostáva cez vianočné sviatky prázdne. Dobrovoľníci cestujú domov, aby boli so svojimi rodinami.

Na Silvestra to však v Premenách opäť ožíva. Prichádzajú skupinky mladých, ktorí chcú stráviť posledný deň v roku práve na tomto mieste. Samozrejme, nechýba poriadna zábava. Pred polnocou sa všetci stíšia a idú do kaplnky na adoráciu.

Dozvedáme sa, že aj tento rok je už centrum rezervované. A tak bude veselo. V predvečer slávnosti Zjavenia Pána býva zvykom, že sa stretnú bývalí dobrovoľníci. Majú spoločnú svätú omšu, po nej sa vzájomne obohatia svedectvami zo života v centre a nakoniec si spolu posedia pri chutnom jedle. Kto z nich nemá veľmi naponáhlo, zostane na Troch kráľov, keď sa vo farnosti slávi odpust.

„Odpust je slávnosť celej dediny. Doobeda sa slúži svätá omša, ktorú vždy celebruje pozvaný hosť. A po nej nasleduje trojkráľová koleda. To je už tradícia, bez ktorej si naše hody nevieme predstaviť,“ hovorí farár. A  tak sa po slávnostnom odpustovom obede v sprievode miništrantov a spevákov vyberú na požehnanie. Najprv sa požehná farský úrad, diecézne centrum mládeže a dom prijatia.

A potom príbytky veriacich. Miestni si tento zvyk veľmi pochvaľujú.

AK SA ZIMA SKUTOČNE VYDARÍ

Keď sa rozhodnete Važec navštíviť práve cez Vianoce, jeho okolie vám ponúkne bohaté prírodné krásy. Prechádzka obcou bude pre vás nezabudnuteľným zážitkom a vy si počas nej vychutnáte pravú zimnú atmosféru a bohatú snehovú nádielku.

A ak sa zima skutočne vydarí, zvykne aj poriadne mrznúť. Teploty sa vraj pohybujú aj dvadsať stupňov pod nulou. Nezabudnite sa teda teplo obliecť. Keď pôjdete okolo diecézneho centra, určite si urobte selfie s betlehemom. Ak budete mať šťastie a vystihnete jasný deň – tých totiž v Tatrách v zimnom období veľa nebýva – naskytne sa vám nezabudnuteľný pohľad na panorámu Tatier.

Zaujímavosťou je, že Važec stojí presne uprostred cesty medzi Popradom a Liptovským Mikulášom. Keď sa teda rozhodnete jedno zo spomínaných miest navštíviť, podľa našej navigácie by ste tam mali prísť za rovných 23 minút. Tak čo? Presvedčili sme vás?

K PÔVODNEJ PODSTATE SVIATKOV

Pomaličky sa zberáme, aby sme si stihli vychutnať krásu podtatranskej prírody, kým sa úplne zotmie. Opúšťame Važec duchovne obohatení a vianočne naladení.

Duchovný otec Roman nám praje krásne sviatky. Zároveň dodáva, že všetkým čitateľom praje, aby sa každý z nich vrátil k pôvodnej podstate sviatkov. „Je veľmi dôležité uvedomiť si pravú hodnotu Vianoc, že práve Ježiš je ten, ktorý nám dáva život. O  to viac v  dnešnej dobe, keď vidíme, ako sa pravé hodnoty demoralizujú a upadajú.“

A tak počas prechádzky zasneženým Važcom, kým kráčame k hrobu Janka Silana, máme možnosť zamyslieť sa nad tým, či sme na tohtoročné Vianoce naozaj dobre pripravení.

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.