Srdcia Drienovčanov pod ochranou apoštolov bijú pre Pannu Máriu

„Obec Drienov patrí medzi tie väčšie spomedzi východoslovenských obcí. Dnes tu žije asi 2 250 obyvateľov. Výsledky tohtoročného sčítania ešte nie sú známe, ale minulé sčítanie obyvateľstva uvádza, že tu žije asi 13 percent gréckokatolíkov. Vzájomné vzťahy sú dobré.

Ostatní občania sú skoro všetci rímskokatolíci. Farnosť patrí do Košickej arcidiecézy,“ predstavuje na úvod farár Štefan Vaňo. Kňazom je 33 rokov, drienovskú farnosť spravuje ôsmy rok.

Farnosť je starobylá

Drienov bol stredovekým mestečkom (oppidum) s cirkevným centrom. Mal aj trhové právo. Jozef Kmec v diele Pútnické miesto Obišovce uvádza, že za kresťanský i kultúrny rozmach po tatárskom plienení (1241) vďačí dolný Šariš rodu Abovcov. „Peter Aba podporoval katolícku vieru v celom južnom Šariši.

Jeho syn Michal sa spomína v roku 1297 ako myšliansky prepošt a jágerský kanonik – Michal Aba ,Šomoši‘ (Somossy – drienovský). Petra Abu pokladáme za patróna prvých murovaných kostolov v polovici 13. storočia na jeho panstve.

Cirkevným centrom, kde stál farský kostol s určitosťou aspoň o sto rokov skôr, bol Drienov. V Drienove bolo už pred príchodom Abovcov zriadené sídlo archidiakona,“ približuje históriu obce i farnosti jej súčasný správca. V starobylých farnostiach sú starobylé patrocíniá.

Drienovský rímskokatolícky kostol má patrónov svätých apoštolov Šimona a Júdu. Drienovčania majú so svojimi patrónmi vrúcny vzťah. „Pred ich sviatkom v októbri sa k nim modlíme deviatnik. Obetujeme ho za farnosť a vkladáme do neho všetky naše radosti, starosti aj prosby,“ hovorí farár Štefan Vaňo.

V deň sviatku sv. Šimona a Júdu ich oslavujú slávnostnou svätou omšou. Nedeľa pred sviatkom alebo po sviatku patrí odpustovej slávnosti. Spomínajú ich pri každej svätej omši. „O Šimonovi a Júdovi nemáme veľa správ ani vo Svätom písme. Obaja mali medzi apoštolmi druhov s rovnakým menom.

Boli to sv. Šimon Peter, prvý pápež; a Judáš Iškariotský, ktorý sa stal zradcom. Preto naši Šimon Horlivec a Júda Tadeáš zostali akoby v ústraní, ale veľa robili pre Krista, Cirkev a šírenie evanjelia. Zomreli mučeníckou smrťou.

Svätého Šimona prepílili pílou, preto je jeho atribútom píla; svätého Júdu dobili drevenými kolmi, preto sa znázorňuje s kolom. Tradícia podáva, že boli príbuzní Pána Ježiša a sv. Júda Tadeáš je aj rýchly pomocník v núdzi. Mnohí sa k nemu utiekajú.

Máme vo farnosti aj jednu ďakovnú tabuľku sv. Júdovi za pomoc,“ vníma kňaz ich stálu pomoc. V tom sú aktuálni pre veriacich aj dnes. „Už keď počujeme Šimon Horlivec, tak to aj pre nás znamená, že máme byť horliví. Jedno slovo, ale aký dáva silný odkaz,“ pripája sa farníčka Mária Havrillová.

Obnovený kostol požehnal v roku 2017 v deň patrónov obce košický pomocný biskup Marek Forgáč. Snímka: archív farnosti

Vďaka za dobrých kňazov

Do farského chrámu, ktorý je po rekonštrukcii nádherný, vchádzame cez sakristiu. Zaujíma nás preto, či býva aj plná miništrantov. „Bolo ich aj viac, ale keď starší odídu, chvíľu trvá, kým sa to naučia tí maličkí. Teraz máme žiakov základnej školy aj pár stredoškolákov. Ale máme.“

Takže nie ste sám – pýtame sa a duchovný hneď pohotovo ukazuje na kostolníčku Máriu Klajberovú – „nie, nie, tu je vždy moja vedúca“. Na nábytku sú vyložené trofeje zo športových podujatí a stretnutí miništrantov.

Oproti na stene visí okrem fotografie pápeža Františka a košického arcibiskupa Bernarda Bobera i fotografia dlhoročného kňaza. „Tento pán farár František Doľák najviac zarezonoval vo farnosti – bol tu 40 rokov,“ ukazuje nám svojho predchodcu, ktorý starostlivo dbal o farnosť i kostol.

„Je pochovaný na miestnom cintoríne, kde slávu vzkriesenia očakávajú aj telá iných rímskokatolíckych kňazov – drienovského rodáka Jozefa Fialku či dekana Jozefa Plaveckého.“ Súčasný správca farnosti ďakuje i duchovným otcom, ktorí vo farnosti pôsobili.

„Robili, čo vedeli, a všetkým patrí vďaka za ich úsilie, námahu a obetu.“ Vo farnosti sa zrodili rehoľné aj kňazské povolania. Žijúci je kanonik Jozef Korem a kaplán Martin Murajda. Vo farnosti nie všetci plne praktizujú vieru.

Na sviatky býva kostol plný, v nedele sa aj vďaka dvom svätým omšiam počet veriacich rozloží. „Keď pán farár Doľák prichádzal na svätú omšu cez kostol, musel si robiť uličku pomedzi veriacich – pani kostolníčka to zažila,“ načrtáva duchovný.

„Drienovské ženičky nosili krásne kroje, pán farár ich vždy pousádzal od jednej lavice po druhú. Keď sme ako dievčatá išli neskôr do kostola, bolo zaujímavé dostať sa dopredu cez tie veľké sukne,“ spomína kostolníčka Mária Klajberová.

„Každý mal svoje miesto – chlapi sedávali v posledných laviciach na pravej strane a na chóre. Ako deti sme nemali žiadne stoličky, stáli sme vpredu. Neskôr mali deti detské stoličky. Chodilo nás veľa – na krížové cesty, májové pobožnosti – niekedy pán farár ani nevedel prejsť.“

Aj gréckokatolícki veriaci chodili do rímskokatolíckeho kostola, lebo ich bol zatvorený. Duchovný dopĺňa, že vtedy k farnosti patrili i obce Lemešany a Chabžany, preto aj ľudí bolo veľa. Kostolníčkou je Mária Klajberová od mája 2008 a o chrám sa vzorne stará. Nie je to však len o zamykaní kostola.

Zabezpečuje upratovací poriadok, pripravuje knihy na čítania, stará sa o čistotu a správny výber liturgických odevov a predmetov. „Upratuje sa z domov jednotlivých ulíc v piatky popoludní, nikoho nenútime; kto chce, príde. Vždy sa teším, keď príde aj chlapská sila.

Máme jedného stáleho šikovného mužského pomocníka Pavla,“ pochvaľuje si dobrú spoluprácu. O kvetinovú výzdobu sa stará celá farnosť. „Donesú kvety zo záhrad, ale i z osláv, zo svadieb, z pohrebov. Pri jednej svadbe sa neveste veľmi páčila tulipánová kvetinová výzdoba.

Pýtala sa, odkiaľ je, pretože je nádherná. Kvety boli z farskej záhrady,“ usmieva sa pani kostolníčka. Na slávnosti a sviatky pripravujú výzdobu z miestneho kvetinárstva.

Naša Panna Mária

Piliermi Drienovčanov sú Eucharistia a Panna Mária. „Živý Ježiš Kristus, ktorý vďaka duchovným otcom prichádza k nám do sŕdc, a naša nebeská Matka. K nim smerujeme naše životy,“ vysvetľuje horliteľka ružencového bratstva Mária Havrillová.

Okrem farského kostola chodia radi na okolité mariánske pútnické miesta, hlavne počas odpustových slávností: do Obišoviec, Malej Viesky, Veľkého Šariša, Gaboltova a Levoče. Obišovskú Pannu Máriu Ružencovú však majú aj v drienovskom kostole.

„Za reformácie, keď mali obišovský kostol luteráni, sa milostivý obraz preto uchovával a uctieval v tunajšom kostole; teraz tu máme už len jeho kópiu. Ale dodnes ľudia vravia o ,našej‘ Panne Márii Obišovskej – samozrejme, našej ako nás všetkých,“ s úsmevom dodáva duchovný.

„Radi putujeme i k sv. Anne do Kluknavy, na košickú či prešovskú kalváriu, obľúbený je tiež odpust sv. Jozefa u františkánov v Prešove.“

Členka ružencového bratstva dopĺňa aj zahraničné púte: „Boli sme viackrát v Krakove, Čenstochovej, v Medžugorí. Mnohí v Lurdoch či vo Fatime. Človek cíti, že sú to silné miesta, kde sa drží ruky Panny Márie.“

Farár Štefan Vaňo a ruženčiarka Mária Havrillová pri obraze Panny Márie Obišovskej. Snímka: Anna Stankayová

Aktívni ruženčiari

Úcta k Panne Márii a modlitba ruženca majú v obci i vďaka duchovným otcom silnú a dlhoročnú tradíciu, na ktorú pred 30 rokmi, 13. mája 1991, nadviazalo i Bratstvo živého ruženca.

„Vtedy vznikla prvá – mládežnícka – ruža, keď zavanul Duch Svätý a oslovil vnímavých žiakov základnej školy,“ hovorí jej zakladateľka a doterajšia horliteľka Mária Havrillová. Dnes má ružencové bratstvo deväť ruží – osem ženských a jednu mužskú. Členom je aj duchovný otec.

„Spoločenstvo ruženca je silným putom, ktoré nás spája, a cítime, že naša drahá Matka nás po celý čas vedie životom,“ uvedomuje si veľkú posilu dlhoročná ruženčiarka.

Okrem predmodlievania posvätného ruženca pred svätými omšami či októbrových pobožností, do ktorých sa zapájajú i birmovanci, manželia, rodiny či miništranti, majú viaceré aktivity. Prvé soboty v mesiaci sú to večeradlá, pri ktorých počúvajú, čo im Panna Mária hovorí.

Keď odíde farník či člen bratstva, vyprevádzajú dušu zomrelého tri dni pred pohrebom i počas neho a prosia Matku Božiu, aby dušu sprevádzala na ceste do večnosti. Zapájajú sa tiež do výročných alebo veľkopôstnych poklôn, adorácií.

„Snažíme sa tiež pomáhať materiálne – v našej farnosti pri opravách kostola, predtým pri výstavbe fary, ale aj v rámci misií na Ukrajine, v Zambii.“ Pri významnejších sviatkoch ruženčiari pripravujú obetné dary.

„Počas obetovania pri každej svätej omši dáva každý z nás na oltár svoje radosti, trápenia, ale aj silu našej viery. Dary ako chlieb, víno, ovocie, sušené hríby alebo med sú zase prejavom úcty a vďaky voči Bohu.“

Farnosť aj bez množstva spoločenstiev

Na málo roboty sa nesťažuje ani duchovný otec a teší sa zo záujmu mladých o sviatosti. V súčasnosti sa na prijatie sviatosti birmovania pripravuje vyše 50 chlapcov a dievčat. Rovnako sa farskou katechézou na pravidelných stretnutiach pripravujú aj deti na prvé sväté prijímanie.

Konajú sa predmanželské i predkrstné stretnutia. Farár Štefan Vaňo si pochvaľuje pomoc mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania. „Každú nedeľu prinášajú Eucharistiu chorým a starým. Tak Pána Ježiša môžu vďaka nim prijať každý týždeň. To je úžasné.“

Lektori sa zase striedajú pri čítaní Božieho slova. Slávnosti príležitostne skrášľujú členovia folklórnej skupiny Drienka či miestni hasiči. Nápomocná je tiež farská rada. „Jej vzácnym členom je Milan Varga, ktorý žije farnosťou telom i dušou. Sám vidí, čo treba.

Je nielen mojou oporou, ale myslím, že bol oporou aj predošlým duchovným. Zároveň je horliteľom deviatej ruže a žije duchovne,“ nešetria na neho slovami chvály. Novinkou vo farnosti bolo stretnutie bývalých miništrantov pri oltári.

„Sú to dospelí chlapi s rodinami, spomínajú si na miništrovanie ako na nádherné roky. Chceli by v tom pokračovať aj ďalšie roky a inšpirovať iných,“ rozprávajú ďalší farníci.

Zachránená kaplnka

V kronike farnosti sa píše o udalosti z 15. augusta 1949. Bola vtedy nedeľa a sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Hoci bola poobede zábava, pred večerom slnko prestalo svietiť, lebo ho zakryli čierne mrákavy.

„Pohľad na nebo bol strašný. Keď sa zvonilo na Anjel Pána, nastala hrozná búrka – urvala še chmara. Tu náhle uderila prudká voda v potoku, ktorý tečie cez Drienov. Elektrika prestala svietiť, voda hučala, dážď sa lial, hromy bili a do toho sa miešal zúfalý plač bezradných ľudí a bučanie zvierat.

Utopilo sa päť ľudí, zničených bolo 21 domov. Hrozný bol pohľad na obec. Pri cintoríne neďaleko od potoka stojí Kaplnka Panny Márie Lurdskej. Aj tá bola celá vo vode, len krížik trošku vyčnieval z vody. Okolo kaplnky pozastavovali duby, a predsa kaplnku nepoškodili.

Ani sklo na okne nebolo poškodené, len Bernadetka bola vyvrátená a kvety porozhadzované. Socha Panny Márie však stála.“ Od tej doby je kaplnka vo veľkej úcte nielen miestnych veriacich, ktorí k nej každoročne chodia s procesiou.

Toľko kronika. A duchovný otec Štefan Vaňo na záver dodáva: „Nech úcta k Panne Márii zostáva v srdciach Drienovčanov natrvalo.“

Celú fotagalériu k článku si môžete pozrieť TU.