V kremnickej farnosti sa všetci poznajú

Kremnica má bohatú históriu. Jej zlaté časy sa začali už v stredoveku, keď bola 17. novembra 1328 ako významné miesto ťažby vyhlásená za slobodné kráľovské mesto. S týmto dátumom je spojený aj vznik kremnickej mincovne, ktorá funguje dodnes a je tak najstarším nepretržite vyrábajúcim podnikom na svete.

Z histórie

O dejinách celej baníckej oblasti Kremnických vrchov vie toho veľa miestny farník Viliam Neuschl, pochádzajúci z neďalekej obce Kunešov. Tá bola podobne ako ďalšie ostatné obce v okolí Kremnice osídlená nemeckým obyvateľstvom.

„Po tom, čo Tatári vyplienili mestá, ktoré ostali prázdne, bolo potrebné obnoviť zlato-strieborné ťažby. Preto uhorskí králi v 14. storočí volali z nemecky hovoriacich krajín ľudí, aby osídlili tieto časti a pomohli pri ťažbe a spracovaní zlato-strieborných rúd.

Jedným z takýchto miest bola aj Kremnica,“ vysvetľuje Viliam Neuschl. A tak sa okolie Kremnice stalo oblasťou s nemeckou väčšinou, z ktorej sa podstatná časť venovala baníckej činnosti. Viliam Neuschl hovorí, že títo baníci boli nábožní ľudia.

„Pred sfáraním sa vždy pomodlili, boli vedení k náboženskému cíteniu. Aj mnohé banícke piesne či pozdrav Glück auf (Zdar Boh!) mali náboženský kontext. Vedeli sa zapojiť do cirkevného života, mali vzťah k mestu.“

Nemecké obyvateľstvo ostalo v meste až do roku 1945, keď väčšina z neho musela na základe Benešových dekrétov odísť. „Viacerí by tu radi zostali. Veď stovky rokov tu žili ich predkovia a budovali bane,“ smutne poznamenáva Viliam Neuschl.

Jeho manželka tiež pochádza z nemeckej rodiny z obce Lúčky a je poslednou z pôvodného obyvateľstva, ktoré ostalo na Slovensku aj po vojne. Nemecké tradície sa však dodnes snažia zachovávať. „V Kunešove máme Karpatsko-nemecký spolok.

Spievame staré nemecké piesne a každý rok vystupujeme na festivale. Chodievame spievať aj vianočné piesne.“

Bane sú už tiež dlhé roky zatvorené, no bývalí baníci, ktorí ešte fárali, sa snažia svoje remeslo pripomínať aspoň pri slávnostiach. Napríklad v rovnošatách na Vianoce robievajú sprievod a prinášajú Jezuliatko.

Súčasnosť a kostoly

Od dejín prejdime k súčasnosti. Farnosť sv. Františka z Assisi v Kremnici patrí do Banskobystrickej diecézy. Žije v nej približne tritisíc katolíkov. Súčasným farárom je od júla 2018 Miroslav Kuric, v tom istom čase prišiel do farnosti aj kaplán Jozef Mikula.

Kaplán Robert Colotka, ktorý pôsobí vo farnosti už takmer 20 rokov, sa venuje špeciálnej starostlivosti o nepočujúcich. Miroslav Kuric ako farár častejšie rieši materiálne záležitosti farnosti. „Je tu viac kultúrnych pamiatok, o ktoré je potrebné sa starať.

Pri menších opravách nám farníci pomáhajú, aby sme nemuseli všetko riešiť cez firmy,“ pochvaľuje si. V rámci pastorácie sa venuje sprevádzaniu chorých, slúži tiež seniorom v domove dôchodcov a takisto pacientom v miestnej psychiatrickej nemocnici.

Vo farnosti majú päť kostolov, no len štyri sú vo vlastníctve Cirkvi. Zámocký Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej patrí Národnej banke Slovenska. Spravuje ho Múzeum mincí a medailí v Kremnici, ktoré farnosti umožňuje v kostole slúžiť bohoslužby.

Tie sa tam slávia každú nedeľu a viacerí snúbenci si zámocký kostol volia ako miesto sobáša. Farský Kostol sv. Františka z Assisi je dedičstvom po františkánoch, ktorí v Kremnici pôsobili tristo rokov – až do likvidácie kláštorov počas totalitného režimu.

Františkáni, ktorí prišli do Kremnice v 17. storočí na pozvanie ostrihomského arcibiskupa Juraja Lippaya, vybudovali kostol a priľahlý kláštor. „Pre Kremnicu spravili veľmi veľa. Rozvíjali duchovnú i pastoračnú starostlivosť, ale tiež kultúrnu, výchovnú, vzdelávaciu a charitatívnu činnosť.

Keď sem prišli, Kremnica ako nemecké banské mesto bola kompletne protestantská. Františkáni za tristo rokov mesto pretvorili na katolícke,“ približuje Miroslav Kuric. Dodáva však, že s Evanjelickou cirkvou udržiavajú v Kremnici dobré vzťahy.

Farský kostol prešiel obnovou interiéru, no kláštor od revolúcie chátra. Biskupstvo, ktoré je jeho súčasným vlastníkom, má však záujem kláštor zreštaurovať. Ďalšími kostolmi vo farnosti sú: špitálsky Kostol sv. Alžbety Uhorskej, Kostol sv. Mikuláša v Lúčkach a Kostol sv. Martina v Kopernici.

Filiálky Kopernica a Lúčky sú síce menšie obce, no obe majú svoje zaujímavosti. V Kopernici sa nachádza Kláštor Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.

V tomto kontemplatívnom kláštore s pápežskou klauzúrou žijú klarisky kapucínky, ktoré prišli do Kopernice na pozvanie vtedajšieho banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža. Kláštor bol posvätený 24. novembra 2001.

V Lúčkach sa zasa nachádza sociálno-vzdelávacie a rekreačné zariadenie Oáza sv. Filipa. Ide o zariadenie Kresťanského centra nepočujúcich na Slovensku. Jeho duchovným správcom a koordinátorom je kremnický kaplán Robert Colotka.

Farár Miroslav Kuric (vľavo) a kaplán Jozef Mikula vo farskom Kostole sv. Františka z Assisi. Snímka: Ján Lauko

Ľudia sa navzájom poznajú

Aké je spoločenstvo veriacich v Kremnici? „Mne sa najskôr Kremnica zdala ako veľké mesto, ale je pravda, že ľudia sa tu navzájom poznajú,“ približuje kaplán Jozef Mikula. Jeho slová potvrdzuje aj animátorka birmovancov Zuzana Verešová.

„Na našej farnosti sa mi páči, že tým, že je malá, viac-menej sa všetci poznáme. Keď nie osobne, tak určite aspoň z videnia. Veľakrát ma na ulici oslovili tety z kostola, ktoré ma poznajú aj z farského časopisu, a povedali mi, že ich oslovil môj článok. Je super, že vzťahy sú osobnejšie.“

Ľudia si vzájomne pomáhajú a pomocnú ruku podávajú aj farnosti. „Nadchla ma ochota, že keď človek osloví farníkov, tak obetavo slúžia. Či už je to upratovanie kostola, služba organistu alebo kostolníka. Nedá sa to zaplatiť, robia to so zápalom pre Pána Boha. A na vysokej úrovni,“ konštatuje kremnický kaplán.

Opäť ho dopĺňa Zuzana Verešová: „Som vďačná za ľudí vo farnosti, ktorí sú možno tak trocha nenápadní, ale žijú pre farnosť. Či už sú to kostolníci, tety, ktoré sa chodia modliť do kostola a majú službu, keď máme celodennú adoráciu.

Vždy sa na adoráciu ľudia nájdu. Ale aj na upratovanie kostolov. To sú ochotní, možno nenápadní ľudia, ktorých mená ani ja sama nepoznám. Bez nich by však farnosť nefungovala.“

Modlitbové spoločenstvá

V Kremnici majú hneď niekoľko modlitbových spoločenstiev a viaceré sa spájajú s osobou Anny Sivošovej. Tá sa na kresťanskú vieru obrátila až v neskoršom veku, no o to väčšiu túžbu mala hľadať Boha.

Skúsenosť z duchovných cvičení u Misijných sestier Ducha Svätého v Spišskom Štiavniku ju a ďalšie farníčky viedla k myšlienke vytvoriť v Kremnici misijné spoločenstvo. V roku 1994 tak založili Misijné združenie Ducha Svätého a do vedenia uviedli Annu Sivošovú.

„Hlad žien po Božom slove a duchovnej obnove tu bol veľký. Túžili po spoločenstve, spoločnej modlitbe, určitej katechéze. Hovorili sme napríklad o tom, prečo je potrebné odpustiť. Snažila som sa to vysvetľovať jednoduchým spôsobom.

Aj toto bola asi úloha – odovzdávať pravdy viery ženám, ktoré k nim 40 rokov nemali prístup,“ vysvetľuje. Spoločné stretnutia boli naplnené radosťou, povzbudením a láskou. „Naučili sme sa požehnávať. Kedykoľvek sme sa stretli na ulici, tak sme jeden druhého požehnávali.“

Združenie malo na začiatku 28 členov, teraz ich už je menej, keďže medzičasom viacero žien zomrelo. „Mladších k nám ťažko dostávame. Ale nemám im to za zlé – rodiny sa majú venovať hlavne deťom,“ hovorí Anna Sivošová. Dnes sa modlia za obrátenie hriešnikov i za svoje deti, aby ich Pán ochraňoval.

Takisto sú stále v kontakte s misijnými sestrami, ktorým prispievajú a modlia sa za ne. Anna Sivošová tiež pomáhala založiť vo farnosti Modlitby matiek, štvrtkovú celodennú adoráciu a angažovala sa aj v mariánskom kňazskom večeradle.

„Tieto spoločenstvá sú dobré v tom, že keď niekto prinesie svoj problém, nehovorí sa o ňom, ale spoločne sa modlí za jeho vyriešenie. Akákoľvek rodinná ťažkosť sa premodlí,“ dodáva.

Pastorácia detí a mladých

Mladých v Kremnici ubúda, odchádzajú za vzdelaním a prácou. Do mesta sa potom často vracajú už iba na návštevu. Takže z tohto pohľadu je ťažké viesť pastoráciu. Naposledy mali vo farnosti 31 birmovancov, no len 17 boli priamo z Kremnice. Ostatní pochádzali z okolitých obcí.

Pastoráciu detí a mládeže má na starosti kaplán Jozef Mikula. Hovorí, že popri všetkom, čo sa dnes mladým ponúka, zaujať a pritiahnuť ich aj k duchovným veciam je niekedy veľmi náročné. Vníma však, že mladí ľudia majú túžbu stretávať sa.

„Nielen aby si vypočuli niečo duchovné, ale tiež chcú navzájom zdieľať svoj život. Toto nenahradí žiaden počítač ani sociálne siete. Ide o osobné stretnutie a v tomto vidím cieľ pastorácie – umožniť mladým stretnúť sa a snažiť sa ich priviesť ku Kristovi.“

Animátorka Zuzana Verešová poznamenáva, že mladí sú veľmi hľadajúci. „Chytajú sa všetkého, čo nájdu. A to nie je vždy ideálne. Potrebujú akoby nájsť správny smer; potrebujú niečo, čo ich osloví. Sú hladní po živej viere. Viera prejavovaná v kostole ich až tak veľmi neoslovuje.

Ak im človek neponúkne osobné svedectvo, je to pre nich nezaujímavé.“ Jej slová potvrdzuje Jozef Mikula: „Na základnej škole učím náboženstvo.

Vidím, že nestačí iba odovzdať učenie, mladí potrebujú zažiť nejakú emóciu viery, Boží dotyk. Vedomosti si vedia doplniť aj sami na internete, no oveľa viac pre nich znamená bezprostredný zážitok Božej lásky.“

Zámocký Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej nepatrí Cirkvi, spravuje ho Múzeum mincí a medailí v Kremnici, ktoré však umožňuje v kostole sláviť pravidelné bohoslužby. Snímka: Ján Lauko

Pomáha eRko

S pastoráciou detí a mladých v Kremnici pomáha eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Ich aktivity vo farnosti zastrešuje Boris Kollár. „Deti majú vo farnosti veľmi významnú rolu. Aktivity, ktoré pre ne robíme, napomáhajú vytváraniu spoločenstva a vzájomnej súdržnosti.

Snažíme sa ich viac priťahovať k farnosti. Pozývame deti, aby sa zúčastňovali na svätých omšiach nielen v nedeľu, ale ak majú možnosť, nech prídu do kostola aj počas týždňa,“ vysvetľuje.

Keďže sú členmi eRka, zapájajú sa do koledníckej akcie Dobrá novina, tiež do kampane Detský čin pomoci, kde sa deti učia nezištnej službe. V lete organizujú tábor pre deti od 3. do 9. ročníka základnej školy. Mladú generáciu sa snažia pozývať aj na detské stretká.

Aké ovocie Boris Kollár vidí v pastoračnej starostlivosti o deti? „Filozofia eRka je, aby z detí vyrastali zrelé kresťanské osobnosti. My vo farnosti sa o to snažíme.

Keď sa stretávame v spoločenstve, chceme aktivitami deti privádzať k Bohu, svojim kamarátom i k sebe samým, aby si uvedomovali, že sú členmi nejakého spoločenstva.

Všetko to, čo robíme, im potom pomáha v ich ďalšom osobnostnom aj duchovnom vývoji.“ Zároveň animátori pracujú na sebe a chodia na kurzy, aby pastoračnú starostlivosť robili ako vyškolení laici.

Vplyv pandémie

Na záver pripadá otázka, ako pandémia ovplyvnila život v kremnickej farnosti. Miroslav Kuric približuje, že po prvej vlne, keď sa obnovili verejné slávenia bohoslužieb, sa im ľudia vrátili do kostolov. „Myslím si, že tomu pomohli aj misie, ktoré u nás vtedy viedli kapucíni.

Väčšina ľudí bola naspäť na svätých omšiach.“ Po druhej vlne mali zasa misijnú obnovu, ktorá ľudí opäť pritiahla naspäť do kostolov. Ich návrat dokumentuje i štedrosť pri dvoch jesenných celoslovenských zbierkach.

„Mali sme teraz dve zbierky na pomoc chudobným – jednu pre ľudí na Kube, ktorú vyhlásila KBS, a potom to bola zbierka na Misijnú nedeľu. Z pohľadu farára môžem povedať, že to boli najväčšie zbierky v tomto roku. Ľudia boli jednak veľkorysí, ale tiež to svedčí o tom, že ich prišlo na bohoslužby dosť.

Je to povzbudivé, že ľudia prídu do kostola a zároveň venujú niečo zo svojho na pomoc druhým. Za to skutočne: Pán Boh zaplať,“ dodáva farár Miroslav Kuric.

Celú fotogalériu si môžete pozrieť TU.