Dialóg je medicína, robí nás lepšími

Na Slovensku ste prvý raz, no stredná Európa vám nie je úplne cudzia.

Veľká časť mojej rodiny pochádza z Poľska. Starí rodičia z oboch strán v polovici dvadsiatych rokov minulého storočia emigrovali z Poľska do Argentíny, čo nebola jednoduchá záležitosť z dvoch dôvodov.

Po prvé pre hlad, Poľsko bolo v tom čase na tom ekonomicky veľmi zle. Druhým dôvodom bol antisemitizmus.

Moja rodina zažívala prenasledovanie, v ktorom mala prsty aj Katolícka cirkev. Historicky a v tom čase aj reálne.

V roku 2002 ste navštívili Osvienčim. Čo to pre vás znamenalo?

Bol som vtedy v Prahe, kam ma pozval argentínsky veľvyslanec na program o postave Golema.

Poprosil som ho, či by som mohol ostať o pár dní dlhšie, pretože som chcel ísť do Auschwitz-Birkenau a pomodliť sa za všetkých, ktorých tam zavraždili.

Želal si to aj môj otec, ktorý zomrel v roku 2000. Pred smrťou ma požiadal, že ak budem v Osvienčime, nech sa pomodlím aj v jeho mene a uctím si pamiatku našich predkov, ktorých tam nacisti zavraždili.

Bol to naozaj výnimočný moment. Celý život som si predstavoval, že jedného dňa budem v Osvienčime a uvidím celé to miesto, ktoré ma osloví.

Všetky budovy, pozostatky po mučení, ktorými ma previedol mladý muž z Prahy, môj sprievodca. Jeho starí rodičia boli v Osvienčime a prežili.

Snažil som sa v tom prostredí nájsť znamenie diabla, jeho prítomnosť, ale nemôžem povedať, že by som ho na tom mieste našiel. Skutočný diabol sa nachádzal v ľuďoch, ktorí robili tie hrozné veci.

V roku 2016 tam bol aj pápež František. Hovorili ste o tom spolu?

Šoa bola pri mnohých príležitostiach jednou z hlavných tém našich spoločných diskusií. Mnohokrát sme sa zamýšľali nad tým, prečo je človek schopný robiť takéto veci.

Jorge Bergoglio je múdry človek a vie sa dobre vcítiť do toho, čo trápi druhého, je naozaj pozorný.

Predtým ako odišiel do Poľska, mi zavolal na narodeniny, zaželal všetko najlepšie a rozprávali sme sa o rôznych veciach.

Potom mi povedal, že ide do Osvienčimu, a prial si, aby sme tam šli spolu. Kvôli protokolu a iným veciam to nešlo, ale on veľmi dobre vedel, že duchom som tam s ním.

Napriek pohnutej minulosti vás s pápežom Františkom spája priateľstvo a spoločne rozvíjate židovsko-kresťanský dialóg. Ako sa to začalo?

Na dialóg s pápežom Katolíckej cirkvi, vtedy ešte ako arcibiskupom Jorgem Bergogliom a v štýle, aký používal, som pravdupovediac nebol vôbec pripravený.

Potreboval som objaviť, kto je ako človek a aký je zámer jeho dialógu, čo by ním chcel dosiahnuť.

Zistil som, že je to veľmi srdečná osobnosť, a keď sme sa obaja v 90. rokoch minulého storočia spoznali, nadviazali sme hlboké naozajstné priateľstvo, ktoré trvá dodnes.

Bergoglio ako biskup viedol kňazov k tomu, aby sa stotožnili s duchom Druhého vatikánskeho koncilu a vyhľadávali svojich židovských kolegov.

V tom čase som viedol rabínsky seminár a  on nám naozaj otvoril dvere k vzájomnému zblíženiu.

Pamätám si, ako som počas jedného Te Deum, na ktorom sa stretávali židia a katolíci v rámci osláv nezávislosti Argentíny, otvoril dvere a na stene som objavil obraz prvého futbalového tímu zo San Lorenza.

Bergoglio so mnou začal vtipkovať a hovorili sme o futbale. Ten spája všetkých Argentínčanov. Pochopil som, že za týmito žartmi je isté posolstvo.

Začali sme spolu tráviť čas, rozvíjať dialóg a spolupracovať. V tom čase sa viacerí argentínski katolícki kňazi pokúšali o nový, otvorený prístup k židovsko-kresťanskému dialógu.

Odvtedy sme si navzájom absolútne lojálni a naše kontakty pokračujú ďalej vo veľmi blízkom spojení. Aj po tom, čo sa stal pápežom Františkom, nikdy naše priateľstvo neodsunul na vedľajšiu koľaj.

Ako váš vzťah vnímali katolíci, ale aj židovská komunita?

Na začiatku sme boli naozaj veľmi podozrievaví. Ja tiež. Ani nie tak voči priateľstvu, ale práve kvôli samotnej Cirkvi: prečo mať blízko ku kňazovi Katolíckej cirkvi?

V minulosti mali totiž antisemitské názory aj niektoré katolícke osobnosti. Jemu sa to ale podarilo zmeniť.

Dokonca keď som bol s pápežom na jeho púti vo Svätej zemi, stretol som vysokopostaveného ortodoxného rabína, ktorý mi povedal: „Boh ťa požehnaj za túto misiu po boku pápeža.“

Mnohí Židia si uvedomujú, že to, čo pápež František spolu so mnou a ďalšími rabínmi robí, nie je len pre samotné židovsko-katolícke vzťahy, ale je to aj znamenie pre celé ľudstvo, aby prekonalo strety, rany minulosti, vzájomnú nevraživosť.

Venujete sa židovsko-kresťanskému dialógu. Prečo je dialóg vo všeobecnosti dôležitý?

Dôležitosť dialógu sa začína jeho opisom v Biblii. Čo urobil Boh s človekom po jeho prvom hriechu, keď jedol zakázané ovocie? Nezavrhol ho, ale opäť sa s ním spojil. Cez dialóg.

Opýtal sa ho, kde je, hoci to, samozrejme, dobre vedel. Ako hriešnici musíme vstúpiť do dialógu a objaviť jeho silu. Pozrime sa aj na pápeža Františka.

Základnou súčasťou jeho vízie je viesť dialóg. Medzikultúrny aj medzináboženský. Obuť si topánky toho druhého. Otvoriť svoje srdce, aby ten druhý doň mohol vojsť a naopak.

Je to jediný spôsob, ako sa vyhnúť vojnám, konfliktom. Čo urobil pápež, keď sa začala vojna na Ukrajine? Dal bokom všetok protokol a išiel na ruskú ambasádu.

Bolo to len pár dní po ruskej invázii na Ukrajinu. O čo sa pokúšal? Prišiel k veľvyslancovi a prosil ho o zabezpečenie rozhovoru medzi ním a Putinom.

Nedovolím si nikoho súdiť, ale invázia, vojna či zabíjanie ľudí nemôže byť a ani nikdy nebola cesta, ktorou by sa problémy vyriešili.

A pápež stavia most dialógu, aj keď v tomto prípade zatiaľ úspešný nebol, no viem, že sa nevzdáva. Verím, že dialógy raz prinesú ovocie pre Ukrajinu, ale aj iné vojnové krajiny sveta.

Na Slovensku dnes máme rozdelenú spoločnosť – pre vojnu, ale aj politickú situáciu. Čo je kľúčom k upokojeniu vzťahov?

V prvom rade rešpektovať jeden druhého. Každá nezhoda spôsobuje medzi ľuďmi zrážky. Bergoglio zvykne hovoriť o unifikovanom myslení, ktoré kritizuje.

Fašizmus v Taliansku, nacizmus, stalinizmus, komunizmus a iné „izmy“ mali spoločného menovateľa. Vnucovali jednu myšlienku.

Keď ste ju akceptovali, v poriadku, no ak sa vám nepáčila, boli schopní vás zničiť. Nikto z nás však nemá pravdu. Pravda nie je niečo, čo sme dostali alebo čo máme.

Ak by aj niekto vyhral vo voľbách s vyše 90 percentami hlasov, nemôže vám nič nanútiť. Musí diskutovať aj s menšinami, je to základ kultúry.

Neexistencia dialógu je zvyčajne spojená s egoizmom, egocentrizmom či veľmi zlými záujmami.

Každý druh dialógu – medzináboženský, židovsko-kresťanský či akýkoľvek iný – má obrovské poslanie. Rozdelená spoločnosť však trápi mnohé krajiny.

Ako to vyzerá u vás v Argentíne?

Ešte horšie. Pre argentínsku arcibiskupskú televíziu sme s vtedajším argentínskym arcibiskupom, terajším pápežom Františkom nahrali desiatky častí relácie našich rozhovorov.

Mali sme na to veľmi pekné ohlasy od veriacich rôznych náboženstiev aj neveriacich. Hovorili, že je to ako medicína a robí ich to lepšími.

No nebolo to len o tom, že židia a katolíci kráčajú spolu, ale dávali sme tak posolstvo celej spoločnosti o dôležitosti dialógu.

Prostredníctvom neho sa totiž môžete priblížiť k určitej rovnováhe, aj keď nemusíte so všetkým súhlasiť.

Pápež František nielen svojou encyklikou, ale aj skutkami hlása, že všetci sme si navzájom bratia. V čom vidíte jeho prínos v súčasnej kríze vzťahov?

Bergoglio je veľmi súdržná osoba. Túto myšlienku bratstva šíri už od biskupských čias a svoje postoje nemení. O mnohých veciach, ktoré ako pápež ďalej rozvíja, sme hovorili už roky predtým.

Robí to dialógom so všetkými náboženstvami a  denomináciami, ktorý môže priniesť porozumenie a rešpekt vo vzťahoch medzi rôznymi ľuďmi.

A zároveň tieto rozdiely akceptuje a nevnucuje jeden názor. Je to hlboké posolstvo pre mier.

Snaží sa inšpirovať ľudstvo aj viacerými významnými záväzkami ako Fratelli tutti či dokument z Abú Zabí, ktorý podpísal s veľkým imámom al-Tajíbom, a mnohými ďalšími veľkými momentmi počas pápežského pôsobenia. Je to zároveň aj výzva pre nás všetkých, aby sme v tom ďalej pokračovali.