Rady v speváckom zbore sa preriedili

Mnohé environmentálne problémy sa javia ako nezvratné, respektíve ich negatívne dôsledky môžeme už len pribrzdiť. Ako je to s ochranou vtáctva na Slovensku? 

Pri akomkoľvek kontakte človeka s prírodou a jej stvoreniami by sa okrem rozumovej dimenzie mal prejaviť aj emocionálny rozmer vzťahu. Pred odtrhnutím jahody, maliny či čučoriedky by mal požiadať o povolenie a následne vzdať vďaku prírode a jej Stvoriteľovi. Ak sa bude človek vyvyšovať nad všetky ostatné stvorenia a správať sa k nim koristnícky, potom sa zahľadí len do seba a na iných tvoroch na tejto planéte mu nebude záležať. V blízkej budúcnosti sa môže stať, že vedome vyhubí toľko rastlinných a živočíšnych druhov na zemi, že zvrátenie apokalyptického scenára nebude možné.

Hoci sú na našom území zákonom chránené všetky vtáčie druhy, „spevohra operencov“ sa za posledných päťdesiat rokov výrazne zmenšila. Z našich polí a lúk sa vytrácajú niekedy bežné druhy – jarabice, prepelice, škovránky. Aj hlučné čvirikanie vrabcov, ktoré sa kedysi nieslo z každého dvora, je dnes doslova vzácnosťou. Preto treba našim vtáčím spolupútnikom pomáhať, napríklad v zime prikrmovať či vyvesiť búdky na hniezdenie.      

Prečo má zmysel chrániť vtáky v našom prostredí? 

Vtáky, podobne ako ostatné živočíchy i rastliny, sú  zapojené do fungovania jednotlivých ekosystémov. Ich vyhubenie vo veľkom počte druhov a jedincov, v súčinnosti s narastajúcim znečisťovaním životného prostredia, môže mať za následok zlyhávanie funkcií ekosystémov.

Mnohí si povedia - čo my s tým?
 
Každý človek nesie zodpovednosť voči životnému prostrediu. Hoci prispeje len malou čiastkou, keď sa spojíme všetci, je to obrovská pomoc prírode. Ak by sme aspoň kŕmili operence počas zimy, veľmi by sme pomohli vtákom, ktoré následne, a to bez použitia drahej a škodlivej chémie, nám ošetria ovocné stromy v sadoch a záhradách. Každý z nás by mal uvažovať nad tým, do akej miery náš skutok poškodí životné prostredie.

Mali by sme sa správať tak, aby sme svojím spôsobom života minimalizovali negatívne pôsobenie na životné prostredie a prírodu. Chýba nám zdravá pokora, že sa smieme nadýchnuť sviežeho vzduchu, napiť čistej vody, najesť zdraviu neškodných potravín. Že k uspokojeniu svojich základných potrieb vôbec nepotrebujeme luxusnú  dovolenku či najnovší model auta.   

Viete povedať, koľko vtáčích druhov máme na Slovensku? 

Našu modrú planétu obýva okolo 11 000 vtáčích druhov. Na našom malom Slovensku má domov približne 220 hniezdiacich vtáčích druhov, pričom počas jarného a jesenného sťahovania sa vyskytuje u nás ešte ďalších 60 druhov a v zimných mesiacoch sa tu zdržuje asi 190 druhov.

Modifikované ekologické podmienky prostredia spôsobujú, že niektoré vtáky už neodlietajú. Prečo sa menia ich zvyky?

V ostatných rokoch bol u nás zistený výskyt niektorých sťahovavých operencov, ktoré v neskorom jesennom čase už mali byť nasťahované v svojom prechodnom domove niekde v juhozápadnej Európe. K operencom, ktorí v ostatných rokoch „neposlúchajú“ dávny zákon prírody o sťahovaní sa do prechodného domova južnejších oblastí Európy, patria  červienka obyčajná, vrchárka modrá či žltochvost domový. Je to dôsledok teplejšieho charakteru zimného obdobia.   

Čím vás chytil za srdce murárik červenokrídly?   

Takmer pred polstoročím, 6. januára 1971 som ako sedemročný chlapec počas hokejového zápasu v našej dedine Liptovské Revúce po prvýkrát v živote zahliadol murárika  červenokrídleho. V tej chvíli som bol ním nadmieru očarený. Operený pustovník v anjelskom rúchu s karmínovým odtieňom má odvtedy nado mnou stále svoju zázračnú moc. Bola to pre mňa „karmínovočervená betlehemská hviezda“, prostredníctvom ktorej ma Stvoriteľ naviedol na romanticko-poeticko-rozprávkovú púť po prelestných zátišiach nebeského raja.

Na našom území v nehostinnom prostredí nebotyčných skalných brál hniezdi okolo 30 párikov tohto „nebeského anjelika s karmínovými krídelkami“. Populácia je stabilná, avšak nepriaznivé klimatické pomery počas hniezdenia v máji a júni, keď sa môže vo vysokohorskom prostredí výrazne ochladiť, spôsobujú kolísanie v početnosti.    

Pri dome máte veľa kŕmidiel pre operencov, ale často za nimi putujete dlhé túry. Zmenilo sa v niečom ich správanie?
 
Vtáky sú Božie stvorenia a na scéne prírody účinkujú v rolách predpísaných nebeským režisérom. Samozrejme, že sú učenlivé stvorenia, a ak chcú prežívať v drasticky sa meniacom prostredí, musia sa tomu aj prispôsobovať. V prírode to už raz tak chodí, najlepšou školou pre každého jedinca je škola života. Rodina krkavcovitých vtákov je toho priam učebnicovým príkladom. Kavky, sojky, straky, vrany, havrany či krkavce sa naučili hodovať na odpadkoch.

Ranné prelúdiá operencov patria k jari. Čo spievajú?
 
Spievajú väčšinou samčeky. Nápadným akustickým spôsobom si jednak označujú teritóriá, ale aj vábia samičky, aby sa s nimi „zasnúbili“ a následne založili rodinu. U ľudí vtáčí spev vyvoláva pohodu, harmóniu s okolitým prostredím. Jarná vtáčia symfónia z lesa, lúky či zo záhrady je balzamom na dušu človeka a ja to vždy vnímam ako Boží príhovor ku mne cez tieto nebeské stvorenia. 

Kresťan by asi mal byť environmentalista, čo myslíte?

Kresťan by mal byť aj na poli ochrany prírody a všetkého Božieho stvorenia vzorom, majákom pre ostatných. Pred spaním by sme si mali „zresetovať“ myseľ aj z pohľadu, ako sme sa v ten deň správali k Božej prírode a jej podnájomníkom – našim pozemským spolupútnikom na ceste do nebeskej vlasti. Ak sme vykonali niečo neetické alebo nemorálne voči nej a jej stvoreniam, mali by sme si  vzbudiť ľútosť nad činmi a urobiť v svojom vnútri predsavzatie ochotne podať prírode čo najskôr pomocnú ruku.