Štedrú večeru pripravuje na piecke

Čo pre vás znamenajú Vianoce? 

Slávnosť narodenia Božieho Syna Ježiša Krista, ktorý nám prináša lásku, dobrotu a štedrosť. Sú obdobím pokoja a každý rok sa na túto slávnosť s manželkou Lujzou tešíme.

Ako u vás prebieha Štedrý večer a prípravy naň?

Keď mi to futbalové povinnosti dovolia, najradšej trávime vianočné sviatky na Slovensku na našej poľovníckej chate v prírode. Stromček mávame živý a zdobíme ho sklenenými ozdobami, ktoré z ekologických dôvodov uchovávame na každý ďalší rok. Pri zdobení počúvame platne z gramofónu. Na Štedrý deň sa až do večera postíme. Ráno ideme na niekoľkohodinovú prechádzku do prírody, potom začíname prípravy na Štedrú večeru. Po nej si pri kozube pozrieme vianočné filmy. O polnoci ideme na polnočnú svätú omšu. 

Zapájate sa aj do varenia štedrovečerného menu? 

Zapájam sa rád. V tomto ohľade žijeme moderne a máme rovnú domácnosť. Nedelíme úlohy na ženské a mužské. Napríklad štedrovečerné menu je plne v mojej réžii, v kuchyni na chate máme malú piecku, na ktorej ho pripravujem. Vždy mi to pripomenie detstvo, keď nám robili jedlo na piecke starí rodičia. Na stole nesmú chýbať oblátky s medom, vianočná kapustnica bez mäsa, zemiakový šalát s vyprážaným kaprom alebo pstruhom a krupicová kaša s maslom a so škoricou. 

Spomínate účasť na polnočnej svätej omši. Netajíte sa tým, že ste katolík, pred zápasom sa prežehnáte. Aká je odozva spoluhráčov? 

Viera má v mojom živote nezastupiteľné miesto. Za všetko, čo som v kariére dosiahol, vďačím Pánu Bohu. Modlím sa každý deň a aj pred každým tréningom či zápasom. S manželkou chodievame pravidelne do kostola, a ak mi to čas nedovolí, keďže niekedy hrávame aj v nedeľu, tak si nedeľnú svätú omšu vypočujem v rádiu.

V klube máme katolíkov, evanjelikov, gréckokatolíkov, moslimov aj neveriacich. Nikdy som sa nestretol s tým, že by sme mali kvôli odlišnému vierovyznaniu v kabíne konflikt. Všetci sa v tomto smere rešpektujeme, priatelíme sa a máme úctu k sebe navzájom aj k svojim náboženstvám.

Máte svoje výnimočné duchovné miesto?

Keďže veľa cestujem po svete, rád navštívim kostol v ktoromkoľvek meste. Na Slovensku máme napríklad aj malé kaplnky, pri ktorých sa s manželkou vždy radi zastavíme v rámci prechádzok do prírody. 

Pred rokmi ste od manželky dostali k narodeninám ruženec. Sprevádza vás stále?

Dostal som od nej veľký aj malý ruženec, oba mám každý deň pri sebe a veľa pre mňa znamenajú aj z toho dôvodu, že sú požehnané kňazom. Ruženec sme si zadovážili aj pri návšteve Vatikánu. Pri nosení alebo modlení ruženca cítim Božiu ochranu. 

Je o vás známe, že ste príkladný futbalový profesionál. Ako si vypestovať takú disciplínu? 

Futbal milujem. Chcem sa neustále posúvať a učiť sa nové veci. Spoluhráči, ktorí ma nájdu každý deň hodinu pred a po tréningu v posilňovni, sa ma pýtajú, kde beriem aj po toľkých rokoch kariéry takú motiváciu, fyzickú silu a zápal pre tréning. Odpoveď znie, že keď sa chce hráč udržať na vrcholovej úrovni dlhé roky, musí pre to veľa obetovať. Hľadám metódy a návyky, ktorými môžem zlepšovať výkon. Niekedy sú to detaily, ktoré vás posunú o milimeter, ale ten je v konečnom dôsledku rozhodujúci. U mňa sú to individuálne tréningy navyše, cvičenia doma, regenerácia a životospráva, v ktorej nepoznám kompromisy.

A k tomu aj pozitívne myslenie?

To je jeden z rozhodujúcich faktorov, s ktorým sa prekážky zvládajú ľahšie. Keď niekto povie „to nedokážeš“, je to pre mňa hnací motor. Keď človek niečo chce a ide za svojím cieľom, aj ho dosiahne. Limity máme len v svojej hlave, ľudské telo má oveľa rozsiahlejšie možnosti a schopnosti, než si myslíme. Naučil som sa tiež byť vďačnejší za veci, ktoré mám. Poteším sa aj z maličkostí a neberiem ich ako samozrejmosť. 

Za úpravou vašej stravy stála aj vaša manželka.

Zaujíma sa o nové trendy, číta vedecké štúdie a veľa vecí konzultuje s lekármi. Vďačím jej za to, že aj v 37 rokoch dokážem bez problémov zvládať extrémnu fyzickú záťaž. Mäso jem dvakrát týždenne, zvyšné dni ryby a morské plody, každý deň veľa surovej zeleniny, celozrnnú ryžu. Raňajkujem grécky jogurt alebo organické mandľové mlieko s ovsenými vločkami a s lesným ovocím, rôznymi druhmi semien.

Pijem minerálnu vodu zo sklenených fliaš a japonský zelený čaj sencha. Namiesto sladkostí jem sezónne ovocie a granátové jablká. Nepoužívame priemyselne spracované potraviny ani polotovary. Manželka mi objednáva rybí olej z lososov z voľného rybolovu z Aljašky, z ktorého sú odfiltrované ťažké kovy. Aj multivitamín a multiminerál, ktorý športovci bežne užívajú, mi dala na mieru namiešať vo Švajčiarsku podľa rozboru mojej krvi. Mám však rád aj slovenskú tradičnú ľudovú medicínu, včelie produkty alebo arnikovú tinktúru či kostihojový výťažok z Olšavy, ktoré výborne regenerujú kĺby a šľachy.

Ako ste vlastne s futbalom začínali?

Vyrastal som na dedine neďaleko Žiliny a k futbalu ma priviedol otec. Vedľa rodičovského domu máme ihrisko, kde som ako dieťa s bratom a kamarátmi trávil všetok voľný čas. Keď som mal desať rokov, rodičia ma prihlásili na talentové skúšky na športovú základnú školu v Žiline, ktoré som úspešne absolvoval a tým sa mi otvorili dvere do žilinskej akadémie. V šestnástich rokoch som podpísal prvú profesionálnu zmluvu. Nato, aby som sa vo veľkej konkurencii presadil, bola potrebná vytrvalosť, disciplína a nezlomná vôľa. Ale tiež radosť, ktorú som z futbalu vždy mal.

Každý deň som autobusom dochádzal do mesta na tréningy. Vstával som o piatej, domov som prišiel večer o siedmej, rýchlo som napísal domáce úlohy a bežal von zahrať si ešte futbal s kamarátmi. Bol som rozhodnutý, že po dokončení gymnázia sa prihlásim aj na vysokú školu. V tom čase však prišla ponuka z nemeckej Bundesligy, jednej z najlepších futbalových súťaží na svete.

Dotiahli ste to až k účasti na majstrovstvách sveta 2010 v Južnej Afrike. Stihli ste si v tejto exotickej krajine aj niečo pozrieť? 

Príchod do Južnej Afriky bol ako z akčného filmu, naše lietadlo po pristátí obkľúčili policajné a vojenské zložky a policajný sprievod sme mali neustále počas celého šampionátu. Zápasy prebiehali v rýchlom slede, ale stihli sme navštíviť miestne safari aj leviu farmu.

Okrem MS ste hrali aj na európskych šampionátoch 2016 a 2020. Snívali ste o niečom takom na začiatku kariéry? 

Reprezentačný dres má pre mňa vzácne miesto. Aj keď som v ňom odohral už 124 zápasov, vždy, keď nastupujem na ihrisko a počujem hrať slovenskú hymnu, mám zimomriavky na tele. Napĺňa ma to hrdosťou a vďačnosťou.  

Národný tím s vaším prispením postúpil aj na budúcoročné ME v Nemecku. Bude šampionát pre vás bodkou za bohatou reprezentačnou kariérou alebo to ešte potiahnete? 

Opäť sa nám podaril veľký úspech, ktorý píše ďalšie výnimočné riadky v histórii našej reprezentácie. Teším sa aj preto, že v Nemecku už pôsobím takmer pätnásť rokov. Ohľadom mojej budúcnosti v reprezentačnom mužstve nechávam všetkému voľný priebeh. Vo vrcholovom športe sa musíte sústrediť na prítomnosť a tej dávať všetku energiu.

Roky pôsobíte v zahraničí. Dokázali ste sa na cudzie prostredie adaptovať rýchlo? 

Začiatky boli ťažké, bolo treba vystúpiť z komfortnej zóny, zžiť sa s nemeckou mentalitou. Pri mojom prvom zahraničnom angažmáne mi v kabíne Wolfsburgu pomohol český spoluhráč Jan Šimůnek. Čo sa týka ubytovania či iných formalít, tie som si riešil sám a v miestnej automobilke pracovali slovenskí kamaráti, ktorí mi podali pomocnú ruku. Naučil som sa byť samostatný a zodpovedný. Nespoliehal som sa, že niekto iný za mňa niečo vybaví. Spoluhráči ma prijali výborne.

Od roku 2012 hráte za klub Hertha Berlín. Máte v hlavnom meste Nemecka svoje obľúbené miesta?  

Mesto sme si veľmi obľúbili. Radí sa medzi zelené metropoly, nachádza sa tu vyše 2500 parkov a záhrad. Berlín inšpiruje svet i mnohými múzeami, galériami a pamiatkami svetového dedičstva UNESCO. Manželka sa venuje umeniu a pri jej aktivitách ju sprevádzam. Navštevujeme galérie, pozreli sme si majstrovské diela svetoznámych umelcov. Páčilo sa mi aj biologické múzeum s kostrami dinosaurov. Navštevujeme i berlínske divadlá, opery, moderné artistické varieté, koncerty. 

Ako ešte trávite voľný čas? 

Čítaním. Knihy sú pre mňa forma relaxu, ale hlavne priestor na osobnostný rast. Rozširujú moje obzory. Čerpám z nich veľa nových informácií, nápadov a inšpirácií.

A čo by ste popriali čitateľom Katolíckych novín k Vianociam a do nového roka 2024? 

Čitateľom želám, aby boli v Božích očiach bohatí na dobré skutky, aby ich život bol požehnaním pre druhých. Uprostred betlehemskej noci si môže každý z nás nájsť svoje miesto pri jasličkách. Vianoce sú sviatkom radosti zo skutočnosti, ktorá trvá stále, je aktuálna, týka sa každého z nás a ktorú môžeme prežívať znovu a znovu. A nech nový rok prinesie celej kresťanskej rodine hojnosť Božieho požehnania, zdravia, pokoja a lásky.