Telefón objatie nenahradí

Sme rýchlo starnúca spoločnosť. Ako nás to ovplyvní?
Starnutie populácie ovplyvní celý jej život a našu budúcnosť. Následky umocní pokles pôrodnosti. Na jedného pracujúceho pripadá stále viac penzistov.

Nevyhnutne dochádza k reprofilizácii zariadení sociálnej a zdravotníckej starostlivosti. Ak bude spoločnosť chcieť adekvátne a dôstojne vyriešiť výzvy, ktoré prináša starnutie populácie, bude musieť zmeniť priority. Nové priority nebudú také trblietavé a ambiciózne, ale užitočné.

Má vôbec označenie „jeseň života“ v sebe niečo pozitívne?
Závisí od uhla pohľadu. Niekto múdry napísal, že staroba nie je pre zbabelcov. Staroba je spojená so stratami. Strácate príjem, postavenie, priateľov, manžela, telesnú výkonnosť, pamäť.

Aj ja sa pristihnem, že nariekam nad tým, že nemôžem to alebo ono. Vtedy si hovorievam: mal by si byť vďačný Pánu Bohu, že si behával, chodil po horách, jazdil na bicykli, plavil sa loďou.

Čoraz častejšie si uvedomujem, že tie „bežné“ veci nie sú až také samozrejmé. Pohľad na trblietajúce sa  vlnky v slnečnom svite, spev vtákov. Úsmev či pohladenie manželky, ktorá ma sprevádza viac ako 41 rokov, patria medzi tie „všedné“ zázraky.

Najlepšími odborníkmi v geriatrii sú vnúčatá. Debaty so 14- a 16- ročným vnukom, ako aj spoločné piatkové večery s dcérinou rodinou ma vždy potešia. Teším sa aj skypovaniu s deťmi, ktoré sú v zahraničí. K mojej duševnej pohode prispievajú aj skvelí spolupracovníci.

Aký je rozdiel medzi biologickým a psychickým starnutím?
Hoci platí „Mens sana in corpore sano“ (v zdravom tele zdravý duch), duševné zdravie je výrazne ovplyvnené kultúrou, vzdelaním a svetonázorom. Veľa sa hovorí o zdravom starnutí.

Mnohým chorobám sa dá predísť, respektíve  oddialiť ich začiatok. Ale aj napriek tomu ani prevencia nie je vždy účinná. Skôr by sa malo hovoriť o dobrom či úspešnom starnutí. Mali by sme byť pripravení: „Habet mundus iste noctes suas et non paucas“ (svet má svoje noci a nie je ich málo). K jeseni patria pľušte i mrazy.

Zlom nastáva, keď človek na život začne rezignovať.
Treba rozlišovať medzi bojom, rezignáciou a prijatím. Vo fáze boja sa mobilizujú všetky sily a prostriedky. Po čase sa zistí, že to nie je účinné.

Existujú dve možnosti: rezignovať alebo túto skutočnosť prijať. Rezignácia je pasívna, prijatie, akceptácia je aktívna. Človek môže využiť tento čas na zmierenie s Bohom, rodinou, jednoducho na „upratanie stola“.

Aké sú aktuálne trendy v starostlivosti o starého človeka?
Trendom je rozvoj domácej starostlivosti. Domáce prostredie je pre starého človeka najvhodnejšie. Znižuje riziko infekcií, je spojené s nižším výskytom zmätenosti a pomáha udržiavať zdatnosť a pohyblivosť.

Kladie sa dôraz na pohybovú a duševnú aktivitu primeranú veku a zdravotnému stavu, zdravé stravovanie. Univerzálnou radou je nerobiť si veľké plány a brať život taký, aký je. Známe je: Keď chcete rozosmiať Pána Boha, povedzte mu o svojich plánoch, alebo človek mieni, Pán Boh mení.

Čo býva problém, aj keď starostlivosť je na slušnej úrovni?
Častým problémom je vyhorenie profesionálov. Prispieva k tomu monotónnosť práce, nedostatočný počet odborného personálu a jeho slabé finančné ohodnotenie.

Aký je najväčší handikep človeka v postproduktívnom veku?
Mnoho ľudí v postproduktívnom veku má problém zaradiť sa, a tak zostávajú osamelí napriek tomu, že žijú uprostred rodiny. Prevenciou je tráviť čo najviac času so svojou rodinou.

Tento problém je menší u ľudí, ktorí nemali partnera, lebo si vytvorili sieť známych. Dôležité je nájsť si nejakého koníčka. Kontakt so svetom uľahčujú mobily a počítače.

Paradoxne ich používanie ale môže pocit osamelosti zvýšiť. Ľudia majú pocit, že telefón všetko dokáže. Objatie vnúčaťom to nenahradí. Horšie je, že ľudia hľadia do mobilu a nebavia sa s okolím. Na Facebooku majú veľa priateľov, ale koľkých majú skutočných?

Nostalgiu čiernobielych filmov, kde úcta k starším bola viditeľnejšia, nahrádza ageizmus. Prečo?
Veľkým problémom je, že rast počtu seniorov sa považuje za  demografickú katastrofu. Skôr by sa to malo považovať za úspech, že čoraz viac ľudí môže prežiť všetky etapy života. Starí ľudia akoby občas vypadli z plánovania spoločnosti.

Vďaka svojmu hendikepu (chodím s barličkami) objavujem nedostatky achitektúry. Mnohé sídliská nepočítali so staršími ľuďmi. Inak si neviem vysvetliť, prečo stojí výťah na medziposchodí, keď potom sú ešte schody.

Na prechode svieti zelená príliš krátko. Osobne zatiaľ mám dobré skúsenosti so správaním iných ľudí. Pani upratovačka mi ráno vždy otvorí výťah a aj mladí ľudia sa správajú slušne a ústretovo. Občas mi ale vadia ageistické vtipy.