Aby aj s nami mali trpezlivosť

Organizácia Spojených národov vyhlásila 1. október za Medzinárodný deň seniorov a aj z tohto dôvodu je tento mesiac tradične spájaný s úctou ku skôr narodeným.

Jedným z neprehliadnuteľných aspektov kvality života je aj schopnosť spoločnosti postarať sa o ľudí v postproduktívnom veku. Kým v minulosti boli viac súčasťou medzigeneračného spolužitia, dnes narastá počet zariadení, v ktorých sú z nevyhnutných dôvodov umiestnení ľudia vyžadujúci si monitorovanie zdravotného stavu a zabezpečenie celodennej starostlivosti.

Efektívnosť poskytovaných služieb závisí od schopnosti implementovať do pomáhajúceho vzťahu okrem štandardnej odbornej starostlivosti aj ľudskosť, porozumenie, empatiu, trpezlivosť a tiež spiritualitu.

Zaslúžený pokoj
Pokojné ráno v krásnom prostredí pod Zoborom blahodarne pôsobí na ľudskú dušu seniorov, ktorí bývajú v Zariadení s názvom Promeritae quieti (zaslúžený pokoj) svätého Svorada v Nitre.

Prišli sme do prostredia, v ktorom sme sa dozvedeli oveľa viac ako z kníh. Poznali sme, že starší človek dokáže byť vďačný za každé dôverné slovo.

Zriaďovateľom a prevádzkovateľom je Nitriansky biskupský úrad. Riaditeľ Juraj Barát (61) sa rozhodol  pri našej návšteve nás sprevádzať.

Na začiatku nám objasňuje, že priestor, v ktorom sa nachádzame, je podľa zákona o sociálnych službách registrovaný ako Domov sociálnych služieb,  Zariadenie pre seniorov a zároveň Špecializované zariadenie pre ťažšie stavy.

„Nie sme v zmysle špecifickej komunity uzavretým zariadením. To znamená, že starostlivosť je poskytovaná kňazom, ale aj laikom, ktorí spĺňajú legislatívne podmienky.“ Kapacitne však nedokážu uspokojiť žiadosti ani z blízkeho okolia, najmä pre najťažšie stavy.

Špecifický model spolužitia
Vo svojej podstate starí ľudia  sú si veľmi podobní, najmä v rozmere určitých obmedzení, ktoré im prináša vek. Ukazuje sa, že model fungovania zariadenia prináša svoje ovocie.

Prostredie, v ktorom žijú spolu kňazi a laici, posúva a obohacuje obidve skupiny. Kňaz Marián Briška (73) to potvrdzuje: „Oceňujem priestor pre duchovné aktivity a utíšenie, modlitbu, adoráciu.

Považujem za dobré, ak sa môžu veriaci posväcovať, vzájomne sa posilňovať vo viere a tvoriť jednoliate spoločenstvo.“ Pobytový režim je voľný, a tak pokiaľ je to možné, rád zájde za rodinou, blízkymi. Zdravotné problémy aj medziľudské vzťahy ich učia trpezlivosti.

Marta Vámošová (88) pochádza z Nitry a v zariadení žije od roku 2016. Je tu veľmi spokojná. Vníma ústretovosť opatrujúceho personálu:

„Všetci sú ku mne dobrí a spravia pre mňa všetko, čo potrebujem. Skutočne prežívam starobu v pokoji.“ Zdôrazňuje, že mladšia generácia by sa mala viac  zaujímať o ľudí vyššieho veku, ale zároveň jedným dychom dodáva:

„Aj o deti, lebo to je naša budúcnosť.“ Pred kariérou učiteľky uprednostnila vieru. V časoch, keď sa hlásila na vysokú školu, bolo naznačené, že učitelia nemôžu verejne chodiť do kostola. Neľutuje to. Samozrejme, dnes má najväčšiu radosť, ak za ňou prídu jej deti.

Zachovanie autonómie
Pokračujeme v návšteve a pán riaditeľ nám objasňuje, ako je to s procesom adaptácie na nové prostredie. „Z pohľadu starého človeka je podstatné, aby sa naučil prijať samého seba, svoj zdravotný stav, obmedzenia, ktoré mu tento vek prináša.

Rovnako sa potrebuje otvoriť a prijať ostatných, ktorí sú okolo neho.“ Prvé dni v zariadení bývajú náročné. Pomáhajúci profesionáli sa snažia zachovať čo možno najvyššiu mieru autonómie v pohybe a návykoch.

V nastavení pravidiel zariadenia je potrebné vidieť aj ochrannú ruku. Ak si to vyžaduje zdravotný stav, kontrola musí byť intenzívnejšia. Bez zatrpknutosti prijať vek, starobu je  svedectvom veľkosti.

Človek sa tomu stále učí. Niekomu to ide ľahšie, inému ťažšie. Niekedy môžu nastať situácie, keď ľudské prejavy eskalujú, prejavia sa emócie, príde aj ku konfrontácii. Ale práve spoločné stretnutia v kaplnke, modlitba a duchovný impulz svätej omše vracajú človeku vnútorný pokoj.

Tento model sociálnej služby, v ktorej akcentuje napĺňanie spirituálnych potrieb, sa osvedčil. Ľudia vyššieho veku majú radi zaužívaný systém, nechcú byť vyrušovaní, sú zvyknutí na svoje usporiadanie vecí.

Keď im niekto príde upratať a premiestniť vec, môže z toho vzniknúť napätie. Aj preto je dôležité veľa a trpezlivo vysvetľovať: dôvody, príčiny a poukázať na pozitívny výsledok.

Staroba nás učí pokore
Toto obdobie života je plné paradoxov. Na jednej strane je tu zrelosť, ale aj zraniteľnosť. Človek má skúsenosti, ale je aj ľahko ovplyvniteľný. Túži byť s niekým, ale zároveň potrebuje aj samotu.

Miloslav Mrva (81), rodák zo Šúroviec, je hrdý na to, že je rovesníkom Svätého Otca. Z balkóna svojej izby, odkiaľ má krásny výhľad na Nitru - jej  žehná. Veselo hovorí:

„Hnevá ma len jedno a to, že Svätý Otec je aktívny, lieta po celom svete a ja tu takto leňoším.“ Oceňuje starostlivosť a prístup pomáhajúcich profesionálov, ktorí tu pracujú.

Zanietený fanúšik športu dokáže vymenovať kompletnú futbalovú jedenástku mužstiev z majstrovstiev sveta. Duchovnými úvahami stále prispieva do regionálnych kresťanských periodík.

Z pohľadu človeka, ktorý už niečo skúsil, znie autenticky aj odkaz skôr narodenej generácii. „Prijať pokoru ako súčasť identity zdravého kresťana. Kde niet pokory, nastupuje ľudské ego, a to je začiatok všetkých problémov.

V rodine, manželstve, ale aj v akomkoľvek inom spoločenstve.“ Je neuveriteľným darom, ak človek prijme nefalšovanú čnosť do svojho života. Problémy nezmiznú, ale bude sa na ne pozerať iným pohľadom.

Zvládneme to s vierou
Ľudovít Lintner (87) pochádza z Novej Vsi nad Žitavou. Je kňazom, ktorý bol uväznený pre vieru hneď po svojej vysviacke. Dôvod bol čisto prozaický. Rozmnožoval náboženskú literatúru, konkrétne pápežské encykliky.

Rodičia pochádzali z časti Slovenska, kde žili obyvatelia nemeckého pôvodu. Aj preto je jazykovo dobre vybavený. Okrem klasických jazykov ovláda nemčinu, francúzštinu, maďarčinu.

„Teologické štúdia som absolvoval v Prahe. Mladí majú dnes obrovské množstvo informácií, ale zdá sa mi, akoby nemali nič. Nejdú do hĺbky, idú len po povrchu a tam možno pramení aj nepochopenie nás starších.

Spôsob života sa obrátil naruby. Čo bolo normálne, prirodzené, považuje sa za spiatočnícke. Nastal tu akýsi negatívny zlom v spôsobe uvažovania a mladí sú dezorientovaní.

Čo povieme, my im sa zdá nemoderné.“ Otec Lintner na záver stretnutia dodáva: „Želal by som si pre Slovensko, aby ľudia v našej krajine mohli žiť pokojne. Prežili sme mnohé ataky zo strany silnejších a početnejších národov a dokázali sme to zvládnuť. Ale len s vierou.“

Človek vo vyššom veku počíta svoje aktíva, pasíva, ale v žiadnom prípade tu nechce zanechať dlhy. Pohľad skôr narodeného človeka na súčasnoť obsahuje autentickosť skúseností a potrebu odvzdať vlastné pocity z aktuálne prežívaného života. Neprehliadajme to!