Viera a poznanie je stále platné motto

V súčasnosti má Spolok svätého Vojtecha 72-tisíc členov. Načo slúžia valné zhromaždenia?

Je to stretnutie zástupcov členskej základne, na ktorom sa oboznámia s činnosťou spolku a správou o činnosti za uplynulé štyri roky.

Tieto informácie potom môžu sprostredkovať vo svojich farnostiach a členských skupinách. Volí sa tiež výbor a Konferencia biskupov Slovenska menuje predsedu.

Časť výboru tvoria členovia menovaní jednotlivými diecéznymi biskupmi. Zvyšných členov volí na obdobie štyroch rokov práve valné zhromaždenie.

Pre nás, ktorí v Spolku svätého Vojtecha pracujeme, je vždy radosť, že sa s našimi členmi stretneme priamo a vypočujeme si ich názory, podnety i požiadavky. Berieme ich veľmi vážne, hoci nie vždy je možné všetky realizovať.

Členovia sa s nami radi podelia aj o svoje ľudské radosti či starosti. Myslím si, že to je obojstranne obohacujúce a podnetné stretnutie.

Aké sú výhody členov spolku?

Z duchovného hľadiska je to svätá omša, ktorá sa raz ročne slúži za každého člena, či už živého, alebo mŕtveho. Veríme, že aj z tohto slávenia Eucharistie prúdia na našich členov veľké Božie dary a milosti.

Čo sa týka materiálnych vecí, každý dostáva Pútnika svätovojtešského, podielovú publikáciu a vreckový kalendárik s kupónmi na zľavu. Okrem toho má každý člen pätnásťpercentnú zľavu na naše publikácie.

S akou odozvou sa stretáva darovanie členstva pri krste dieťaťa?

Toto je dar, ktorý sa ponúkal už v minulosti a teraz sme sa k nemu vrátili. Máme radosť, že viacerí členovia chápu členstvo ako rodinnú tradíciu, a preto ho darujú dieťaťu už pri krste.

S tým súvisí aj to, že mu až do dospelosti platia členské, dieťa vyrastá vo svätovojtešskej rodine a spoznáva produkciu nášho vydavateľstva.

Niektorí majú dokonca záujem darovať členstvo inému človeku k narodeninám či pri inej príležitosti.

Pribúdajú aj členovia z radov mladej generácie?

Napriek tomu, že počet členov, prirodzene, klesá, keďže ľudia zomierajú, každý rok sa nám podarí získať tisícpäťsto až dvetisíc nových mladých členov.

Najdôležitejší však nie je nejaký počet, plus-mínus, ale vernosť a fakt, že svätovojtešská rodina stále žije a pokračuje s novými silami.

Kresťanské vydavateľstvá a inštitúcie by sa v prvom rade mali vyznačovať kvalitou.

Spolok svätého Vojtecha má široký akčný rádius knižnej produkcie a jeho vydavateľská dielňa je na vysokej úrovni. Robíte v spolku nejakú knižnú revolúciu?

Vôbec nie, iba nadväzujeme na tradíciu a prehlbujeme identitu. Spolok sa vďaka súčasnej knižnej kultúre vracia k svojim koreňom.

Už v 30. a 40. rokoch minulého storočia vydával hodnotné, kvalitné a krásne publikácie a bol platformou avantgardy knižnej kultúry na Slovensku.

Kresťanské vydavateľstvá a inštitúcie by sa v prvom rade mali vyznačovať kvalitou. Len čo by sme akceptovali názor, že veriaci ľudia sú jednoduchší a stačí im aj nižšia kvalita, zabudli by sme na Radlinského veľké dielo, na ktorom sa dnes môžeme podieľať.

Motto spolku Fidei et scientiae nás zaväzuje viesť ľudí k viere a poznaniu.

Keď Andrej Radlinský v roku 1870 založil Spolok svätého Vojtecha, osočovali ho a napádali. Je to tak aj v súčasnosti?

Spolok sa musí vyrovnať s rôznymi tlakmi a viac s tlakmi zvnútra Cirkvi než mimo cirkevného prostredia.

Žiaľ, niektorí ľudia si myslia, že vlastnia pravdu, a preto nie sú otvorení iným názorom. Tento problém vychádza z toho, že nám chýba poznanie vlastnej identity; poznanie toho, kto sme.

Ak viem, kto som, viem človeka s iným presvedčením či názorom prijať, rešpektovať a viesť s ním dialóg.

Ak ale nepoznám svoju identitu, vedie to k dvom extrémom. Na jednej strane k extrému lacného výpredaja vlastnej tradície: nech si každý verí, čo chce, každý má svoju pravdu a podobne.

Na druhej strane to vedie až k extrémnemu fundamentalizmu: držím sa svojej pravdy a nepočúvam nikoho, ani Cirkev, ku ktorej sa hlásim.

Andrej Radlinský sa usiloval o pozdvihovanie úrovne vzdelanosti a viery na Slovensku. No dnes akoby niektorí chceli od tejto ambície upúšťať. Tvrdia, že máme – vrátane Spolku svätého Vojtecha – robiť iba to, čo chcú ľudia.

Ale to by bol predsa populizmus. Veď nie všetko, čo ľudia chcú, je dobré a na ich úžitok.

Publikácie Spolku svätého Vojtecha vysoko hodnotí odborná i laická verejnosť. Čo je pre vás vzácnejšie?

Našu prácu nerobíme kvôli oceneniam ani preto, aby nás chválili.

V prvom rade nás teší, že naše knihy si našli svojich čitateľov. Spolkové knihy nestoja na sklade, sú vypredané.

Prial by som si, aby posolstvo, ktoré nám zanechal Andrej Radlinský a ktoré zhora chráni náš patrón svätý Vojtech, žilo v našich srdciach a bolo silne prítomné v životoch slovenských katolíckych rodín.

Pútnik svätovojtešský je určený iba pre členov spolku. Aký zmysel má ešte aj dnes vydávanie tejto ročenky?

Odborníci z radov historikov vyhodnotili, že práve vďaka Pútniku svätovojtešskému je možné sledovať vývin knižnej kultúry na Slovensku. Preto ani v tomto smere nechceme zabúdať na svoju históriu.

Okrem príspevkov, v ktorých sa renomovaní autori venujú osobnostiam a míľnikom Katolíckej cirkvi a Spolku svätého Vojtecha, sa v pútniku snažíme prinášať zaujímavosti z oblasti športu či filmu, ale aj veľmi obľúbenú rubriku receptov, kde v rámci tradície uverejňujeme zaujímavé recepty z historických pútnikov.

V posledných rokoch je Pútnik svätovojtešský vyšperkovaný dielami mladých výtvarníkov. Usilujeme sa, aby mal aj po výtvarnej stránke jednotnú formu.

Každý rok dávame priestor inému slovenskému či zahraničnému výtvarníkovi. Spolok už v minulosti spolupracoval s významnými výtvarníkmi ako Martin Benka, Ľudovít Fulla, Edita Ambrušová, Ladislav Záborský.

Dokonca sa robili konkurzy na ilustrovanie spolkových kníh. A pre týchto výtvarníkov nebolo pod úroveň zúčastniť sa na takomto konkurze. Takže ani dnes nemôžeme rezignovať na kvalitu.

Jedinečná trilógia Faust, Božská komédia a Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha je svedectvom veľkolepého tvorivého finále akademického maliara Miroslava Cipára. Kam táto spolupráca posunula Spolok svätého Vojtecha?

Dodnes si nesmierne vážim, že sa nám podarilo nadviazať túto spoluprácu.

Kvalitu spolkových publikácií posunula výrazne nahor.

Počas posledných desiatich rokov života ilustroval pre nás Miroslav Cipár viacero diel. Faust, Božská komédia a Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha boli ocenené titulom Najkrajšie knihy Slovenska a takzvaným dizajnovým oscarom – cenou Red Dot Award.

Treba však spomenúť aj Citadelu, Krížovú cestu od Paula Claudela alebo Novénu k Ježišovi Kristovi, Tvári Božieho milosrdenstva.

Keď pán Cipár pri príležitosti životného jubilea v denníku Pravda povedal, že v Spolku svätého Vojtecha konečne našiel svojho vydavateľa, bolo to pre nás veľké uznanie i povzbudenie.

Zo širokého spektra publikácií spolku si majú čo vybrať aj mladí členovia.

Áno, v spolkovej produkcii si skutočne každý môže nájsť to svoje.

Samozrejme, nie všetko, čo spolok vydáva, si nutne musí každý kúpiť a prečítať.

Máme publikácie pre malé i väčšie deti, prvoprijímajúcich, birmovancov, pre tých, ktorí vstupujú do manželstva, i tých, ktorí už žijú v manželskom zväzku.

V našej ponuke nájdete klenoty svetovej literatúry, životopisy svätých, historické romány, rôzne litánie, pobožnosti a modlitby k svätým, ale aj pápežské dokumenty.

No a potom sú tu aj vždy žiadané knižné stálice ako Jednotný katolícky spevník, ktorý je doslova národný poklad slovenských veriacich.

Neutícha ani záujem o Nábožné výlevy z pera Andreja Radlinského. A predovšetkým už takmer sto rokov vydávame Sväté písmo.

Môžete prezradiť niečo bližšie o projekte, ktorým je audiokniha kompletne načítaného Svätého písma?

Prvé kompletné knižné vydanie Svätého písma v slovenčine v SSV vyšlo v roku 1926.

Pri príležitosti blížiacej sa storočnice by sme radi ponúkli Sväté písmo v modernej podobe audioknihy.

Všetky knihy Svätého písma načítali renomovaní herci Ján Gallovič, Štefan Bučko, Jozef Šimonovič, Slávka Halčáková a Michaela Čobejová.

Audiokniha by mala byť hotová ešte tento rok.

Po návšteve pápeža Františka na Slovensku vydal spolok viacero publikácií aj audioknihu jeho príhovorov. Pred Veľkou nocou vyšiel slovenský preklad knihy Petra Seewalda Benedikt XVI. Život. Ako reaguje čitateľská verejnosť na publikácie o týchto veľkých cirkevných osobnostiach?

Veľmi ma teší, že o tieto knihy majú záujem aj ľudia, ktorí sa nepovažujú za veriacich, ale zaujímajú ich osobnosti ako Jorge Bergoglio a Joseph Ratzinger.

Nielenže o nich chcú vedieť viac, ale chcú sa aj konfrontovať s ich myslením a pohľadmi na život, na svet.

Teší nás aj to, že samotný pápež František veľmi ocenil vydanie knihy o jeho návšteve Slovenska. Po Vianociach ma čakal v pošte list od Svätého Otca a ďakoval v ňom aj za sériu knižných rozhovorov, ktoré sme vydali.

V roku 1953 komunisti zrušili členstvo v Spolku svätého Vojtecha. Prečo si treba túto temnú kapitolu spolkových dejín pripomínať?

Spolok mal vtedy 253-tisíc členov.

Keď komunisti túto členskú základňu zrušili, išlo o drastický zásah vtedajšieho režimu do života spolku i mnohých ľudí na Slovensku.

Spolok sa pretransformoval na „účelové zariadenie Katolíckej cirkvi na Slovensku“ a slúžil ako tlačiarne pre všetky „tolerované“ cirkvi.

Mohol však vydávať iba niektoré publikácie vo veľmi obmedzenom množstve. Do vedenia spolku boli dosadení kňazi, ktorí kolaborovali s režimom.

Takto vyzerala náboženská sloboda počas totality.

Túto situáciu si treba pripomínať, aby sa už nikdy nijakým spôsobom neopakovala.