Zacítil som na sebe Božiu milostivosť

Vzdelaný a rešpektovaný, ale aj skromný a vtipný. Profesor JOZEF MASARIK (64) nám porozprával o Vianociach, záhrade, vinohrade i viere jadrového fyzika.
Zuzana Artimová 30.12.2023
Zacítil som na sebe Božiu milostivosť

JOZEF MASARIK (1959) vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu UK v Bratislave, kde pôsobil ako prodekan a dekan na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK a kde je v súčasnosti prorektor pre vedu a doktorandské štúdium. Pôsobil v národných laboratóriách v Los Alamos (USA), na Inštitúte Maxa Plancka v Mainzi (Nemecko), vo švajčiarskom federálnom ústave pre životné prostredie v Dübendorfe a na univerzite v Berkeley (USA). V roku 2009 sa stal vedcom roka. Snímka: Erika Litváková

Keď sa povie slovo Vianoce, čo si okamžite predstavíte?

Rodinu. Na Vianoce sme všetci najbližší spolu a v duchovnom zmysle je s nami aj Svätá rodina. Na sviatky vládne úplne iná atmosféra ako po zvyšok roka, keď na seba nemáme toľko času.

Čo je pre vás najväčší dar?

Hlavný dar je narodenie Božieho Syna. A potom pohoda a pokoj. Ako fyzik by som však mal trvať na presnej definícii darčeka, že to má byť niečo zbytočné, čo nepotrebujete. My si dávame to, čo potrebujeme. Vždy sa niečo zoderie a treba to dokúpiť.

Chodievate na polnočnú?

Som človek, ktorý rád skoro ráno vstáva a večer sa mu drieme. A tak sa mi pod Vianocami nevynorí polnočná svätá omša, pretože som na nej ešte nikdy v živote nebol. Hovorím si, že menšia hanba je neísť na polnočnú svätú omšu - na ktorú chodia aj ľudia, ktorých inak celý rok v kostole nevidieť - ako na polnočnej svätej omši zaspať. Ráno na Božie narodenie idem hneď na prvú svätú omšu.

Čo má Božie narodenie spoločné s jadrovou fyzikou?

Ťažká otázka, ešte som ju nikdy nedostal. Na prvý pohľad nič. Ja vidím jednu analógiu. Atómové jadrá sú základom nášho materiálneho vesmíru. Neboli v ňom hneď na počiatku jeho vzniku, ale až neskôr. Bez existencie atómových jadier by hmotný svet nemohol existovať. Jadrá sú v jeho centre, sú podstatnou časťou stabilného atómu, ale pri jadrových premenách sú aj zdrojom rôznorodosti nášho vesmíru, jeho zmien a vývoja.

No a poďme k tej analógii. Ani Ježiš nebol na zemi od jej počiatku. Až prišlo Božie narodenie. Ježiš sa stal človekom, aby nám ukázal cestu - on je cesta -, stal sa základom našej viery. Tak ako sa atómy riadia prírodnými zákonmi, aj Ježiš nám priniesol jediný najdôležitejší zákon, a to zákon lásky. A čím hlbšie spoznávame Ježiša a jeho zákon, meníme aj náš život, naše správanie, našu Cirkev, a tým je analógia zavŕšená aj v oblasti zmien a premien.

Ako sa z pohľadu jadrového fyzika dá vysvetliť rozdiel medzi svetlom a tmou a moc Božieho svetla, ktoré prežiarilo temnotu?

Rozdiel medzi svetlom a tmou je fyzikálne jednoducho vysvetliteľný. Svetlo je v klasickej fyzike vysvetlené ako elektromagnetické vlnenie, v kvantovej fyzike ako častice – fotóny. V závislosti od vlnovej dĺžky vlnenia, respektíve energie fotónu, vníma naše oko svetlo rôznej farby. Tma je stav, keď v naším okom pozorovanom priestore nie je žiadne elektromagnetické vlnenie, žiadne fotóny, ktoré je ľudské oko schopné registrovať.

Nuž a Božie svetlo, ktoré prežiarilo temnotu, nemá vlnovú či časticovú povahu ako fyzikálne svetlo, ale je niečo nemateriálne, čo vnímame hlavne srdcom, ale i rozumom. Vnímanie fyzikálneho svetla závisí od citlivosti našich očí, vnímanie Božieho svetla je dané otvorenosťou nášho srdca, prístupnosťou a citlivosťou nášho rozumu a ochotou prijímať a rozdávať lásku.

Prečo je jadro vašej katolíckej viery neotrasiteľné?

To presne neviem. Myslím si však, že je to dané tradíciou a výchovou v rodine, pozitívnymi skúsenosťami s veriacimi v mojom okolí. Nuž a aj tým, že som Božiu milosrdnosť a milostivosť osobne zacítil na sebe, ale to je už príliš osobné a bolo by to dlhé rozprávanie.

Pripíjate si na Vianoce a Nový rok vlastným vínom?

To, že pestujem hrozno a dorábam víno, vyplynulo z toho, že bývame na okraji Bratislavy. Pochádzam z malej dediny Jalovec pri Handlovej. V paneláku sa mi nepáčilo, preto sme s manželkou hľadali dom v blízkosti Bratislavy. Na konci dlhého a úzkeho pozemku je malý vinohrad. Kamarát ma zaučil, ako sa starať o vinič. Je to ťažká práca, ale baví ma. Posledné roky vymieňam starý vinohrad. Svätovavrinecké nahrádzam frankovkou a biele odrody veltlínskym zeleným. No aj pri výmenách stále dorábam víno, ktoré nechýba ani na vianočnom stole.

Aj iné veci si v záhrade dopestujete sami?

V našej rodine je tradícia, že na vianočnom stole máme veľa vecí, ktoré si dokážeme dorobiť a dopestovať. S manželkou sme radi, že ešte vládzeme pracovať v záhrade. Beriem to tak, že keď sa niečo urodí, potešíme sa, a keď sa neurodí, nevadí, malo to efekt, že som sa hýbal.

Ešte stále sa venujete aj turistike?

Turistike sa treba venovať kvôli zdraviu, ale spoznávate pri nej aj prírodné krásy či mestá. Prechádzky v lese sú upokojujúce, môžem rozmýšľať o pracovných veciach, ale aj o zmysle svojej existencie. Keď sa ma niekto pýta, či mi nevadí, že idem na turistiku sám, odpovedám nie, lebo mám bohatý vnútorný život (úsmev).

Okrem toho sa ako veriaci laik angažujete vo farnosti. Prečo?

Po prvé, viera z môjho pohľadu nie je len súkromná vec. Pán Ježiš hovorí, že kde sú dvaja alebo traja v jeho mene, tam je aj on medzi nimi. Viera nám dáva možnosť spoločenstva. Svoju angažovanosť vnímam ako zodpovednosť voči kresťanskej komunite i obyvateľom Záhorskej Bystrice. Chodením na bohoslužby by sa naša kresťanská aktivita nemala končiť.

Istým spôsobom by sme mali byť vzorom pre tých, ktorí vieru nepraktizujú. Každé stretnutie s takými ľuďmi je príležitosť dať im najavo, že sa oplatí byť veriacim človekom. V Záhorskej Bystrici sme vždy mali kňazov, ktorí sa venovali nielen pastorácii, ale aj rôznym iným veciam. Vďaka tomu som tam prednášal o vede a viere aj o Turínskom plátne. To bol krok, aby som sa dostal k formálnejšej práci v rámci farskej rady.

Ktoré sú hlavné prieniky vedy a viery vo vašom živote? V čom sa podporujú?

Veda a viera z môjho pohľadu nie sú v konflikte. Sú to dve cesty vedúce k hľadaniu pravdy. Samozrejme, že tie cesty sú rôzne kľukaté a človek sa na nich stretne s rôznymi úskaliami. Človek dostal do srdca aj mozgu túžbu poznať pravdu. Na tejto ceste cez lepšie spoznávanie Boha spoznáva lepšie aj seba samého a prostredie, v ktorom je zakotvený. Ale aj opačne: čím viac vie o sebe a svojom prostredí, tým sa môže dostať bližšie a preniknúť hlbšie aj do Božej pravdy. 

Pri vašej odbornosti i spoločenskom postavení si zachovávate úžasný humor. Keď sa raz niekto v kostole pýtal na pána dekana, prihlásili ste sa – lebo ste v tom čase boli dekanom na fakulte.

To mi napadne v danom momente, nie je to nič plánované (úsmev). Niektorí hovoria, že k môjmu štýlu komunikácie patrí, že niekoho vtipne podpichnem alebo poviem niečo neštandardné a neočakávané. Myslím si, že tak to má byť. Veď kresťan má byť veselý. Každý síce má rôzne problémy, ale netreba sa pred nimi kloniť ani byť na práškoch. Také niečo nepoznám. Zábava a trocha vína sú lepšie ako akákoľvek chémia.

Študovali ste jadrovú fyziku. Čo vás priviedlo ku kozmickému výskumu?

Metódy jadrovej fyziky sa využívajú pri kozmickom výskume a mňa to zaujímalo, pretože metodiky, ktoré vyvíjame na výskum mimozemských objektov sa dajú využiť na skúmanie rôznych javov aj na Zemi, ako je napríklad zmena klímy. To, čo robíme, má mnoho geofyzikálnych a astrofyzikálnych aplikácií.

Akých konkrétne?

Snažíme sa napríklad pochopiť objekty mimo Zeme. Keď si porovnám svoju obľúbenú planétu Mars a našu Zem, obe mali zhruba pred štyri a pol miliardami rokov spoločný začiatok, ale ich vývoj sa líšil. Na Zemi sú živé bytosti, máme tečúcu vodu, toto na Marse nie je.

Otázka, ktorú chceme rozriešiť, je, či sa vývoj na Zemi nemôže prirodzene zmeniť tak, že bude podobne suchá a neobývateľná planéta. A ďalej, ľudstvo sa k svojej planéte správa nezodpovedne. Cieľom našich výskumov je zistiť, či máme v našom okolí objekt, na ktorý by sme sa - až si našu Zem zničíme - mohli presťahovať.

Skúšate však aj ďalšie planéty.

Objekty, ktoré sú od nás vzdialené nepredstaviteľne ďaleko, skúmame kvôli všeobecnému poznaniu, aby sme sa približovali k momentu vzniku. Sú dva základné názory: že to bolo stvorené a že to vzniklo náhodou. Myslím, že všetci, ktorí sa tým zaoberajú, nakoniec dospejú k tomu, že sú veriaci, aj keď to, čomu veria, môže byť rôzne.

Ako si môžete byť istý svojimi tvrdeniami, svojimi výpočtami?

Či sú moje tvrdenia pravdivé, overia experimenty a fungovanie sveta. Experiment je mojím sudcom. No už zopárkrát boli výpočty dobré, ale experiment sa nevydaril. Ako veriaci ľudia vieme, že absolútna pravda je Božia pravda, ale našou kresťanskou aj občianskou povinnosťou je hľadať túto pravdu.

Ale vy ste sa postarali o úžasné objavy.

Vážim si dva najvýznamnejšie výsledky. Prvým je moja účasť na výskume Marsu, pri ktorom sme jednoznačne objavili, že pod celým jeho povrchom je voda. Druhý výsledok sa týka toho, že chceme datovať všeličo, čo sa udialo v minulosti. Navrhol som teoretickú časť chronometra, teda merača času, ktorý nám umožňuje zistiť s ohromnou presnosťou vznik Zeme a iných objektov.

Napriek tomu, že ste svetová kapacita, pôsobíte na Slovensku.

Za každé správne rozhodnutie v živote muža je zodpovedná žena. V tomto prípade moja manželka. Náš syn sa narodil v USA, dcéra v Nemecku. Počas môjho druhého pobytu v USA mal syn päť rokov a dcéra tri. Vstup do škôlky bol cez detektor kovov. Moja žena povedala, že musíme dať deťom možnosť žiť v bezpečnom prostredí, kde dostanú kvalitné všeobecné vzdelanie. Keďže sa svojej práci môžem venovať aj na Slovensku, nebolo čo riešiť.