Komentár

Súčasná situácia ohľadom toľko skloňovaného koronavírusu je pre mnohých ľudí čímsi celkom novým. Necítim sa kompetentný na vyjadrenie k štatistikám, niekedy vytrhnutým z kontextu, ani sa venovať ekonomickým dopadom tohto obdobia, ktoré určite prídu. Zaujímavé je skôr sledovať správanie ľudí pod tlakom, ktorý nám každodenne dávkovaný strach prináša.

Situácia je bezprecedentná. Nikto z politikov nevie presne, čo má robiť. A tak jedni viac, druhí menej sa snažia počúvať odborníkov a rozum, aj keď niekde prevažujú peniaze. A v Cirkvi sa k rozumu pripája aj viera.

Niektorí z nás už skoro aj zabudli, že nejaká Veľká noc vôbec bola. Žijeme bežný, takmer už normálny život. Dokonca nám svitá nádej na uvoľňovanie opatrení proti koronavírusu. Stále však môže rezonovať otázka: Naozaj vstal Ježiš z mŕtvych? Záleží na tom? Čo to mení, či vstal, alebo nie?

Táto latinská fráza sa v rôznych podobách stala heslom špeciálnych jednotiek. Prípadne aj súčasťou sľubu, ktorý ich členovia skladajú. „Leave no man behind.“ Nenechám za sebou nikoho z oddielu. O postoji, ktorý sa pre vojakov stal otázkou cti, sme videli nejeden oscarový film. Ak niekto zostal pozadu, zranený, alebo zajatý, vrátili sa poňho. Aj keď to bolo nesmierne náročné.

Ešte sme ďaleko od „normálneho“ života, lebo ani to, čo sme žili predtým, normálne nebolo. Nebojme sa však. Otec nás už zazrel a ide nám oproti.