Aby boli jedno, aby svet uveril

Ekumenizmus sa pre kresťanov začína obnovou srdca, ochotou robiť pokánie a obrátiť sa. Dôležité je vzájomne uznávať duchovné dary rôznych kresťanských tradícií, učiť sa jedni od druhých a nechať sa obdarovať.
Barbora Kullačová 19.01.2024
Aby boli jedno, aby svet uveril

Symbol ekumény – Petrova loďka je symbolom cirkvi, ktorá plachtí po vodách tohto sveta a dostane sa do svojho cieľa napriek všetkým búrkam a prekážkam. Kríž symbolizuje obetu a utrpenie Ježiša Krista. Ilustračná snímka: wikimedia commons/voľné dielo

Aké by to bolo, ak by sa v jeden deň naša polarizovaná spoločnosť zjednotila? Je ťažké si to predstaviť, no Katarína Horváthová, dlhoročná členka komunity Taizé, pripomína, že už pred dvetisíc rokmi povzbudzoval Ježiš učeníkov do jednoty a vo veľkňazskej modlitbe, ktorú môžeme chápať ako jeho testament, prosil nebeského Otca, „aby všetci boli jedno... aby svet uveril, že si ma ty poslal“ (Jn 17, 21).

JEDNO TELO

Učeníci sa snažili túto jednotu žiť a udržiavať. Svedčia o tom aj slová apoštola Pavla: „Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v  jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom“ (1 Kor 12, 12 – 14).

Cirkev si od svojich začiatkov prešla rôznymi obdobiami a neraz sa niesli aj v duchu úplného opaku toho, čo si Ježiš prial. Možno aj preto v súčasnosti vnímame ovocie nejednoty – že svet neuveril a neverí.

SPOLOČNÁ STRECHA

Prostredníctvom ekumény sa však snažíme stratenú jednotu znovu objavovať a  budovať spoločnú strechu. Preto ekuména nie je len o cirkevných predstavených, ale o nás všetkých. Je len na nás, či budeme k členom rôznych kresťanských denominácií pristupovať s predsudkami, nasilu presviedčať o svojej cirkvi, alebo aj počúvať a zamýšľať sa. Takýto prístup platí aj pre budovanie jednoty v polarizovanej spoločnosti.

Keď kráčame k jednote, kráčame k vzájomnej láske.

Zdeno Pupík, kňaz a  hovorca Žilinskej diecézy, ktorá celoročne ponúka bohatý výber ekumenických podujatí prostredníctvom neformálneho združenia Ekuza, si myslí, že ekuména je jednoznačne znamením. „V polarizovanej spoločnosti ukazuje, že je možné hľadať k sebe cestu bez toho, aby sme sa urážali, podozrievali alebo ignorovali.“

K  tomu nás pozýval aj pápež František počas návštevy Slovenska v roku 2021.

INŠPIRÁCIA OD INÝCH

Návod na jednotu vyzerá jednoducho, veď rozumný dialóg by mal skôr či neskôr dokázať viesť každý z nás. Ale dlhoročná členka komunity Taizé Katarína Horváthová poukazuje na to, že jednota je najťažšia vec na svete. Prečo, to lepšie pochopíme, ak si uvedomíme, že „nebo je vlastne jednota v láske“ a že k nemu tu na zemi máme veľmi ďaleko.

„Keď však kráčame k jednote, kráčame aj k  vzájomnej láske,“ povzbudzuje členka Taizé. „Jednota v láske je silné pomenovanie snahy, pod ktorou sa skrýva aj inšpirovanie sa od tých druhých.“

V roku 2022 na otvorení synody Katolíckej cirkvi v Ríme vystúpil brat Alois z komunity Taizé s príhovorom zameraným na ekumenizmus. Citoval aj pastora Larryho Millera, bývalého sekretára Globálneho kresťanského fóra: „Nie je dobré začať vetou: Toto je to, kto sme a prečo máme pravdu. Namiesto toho skúsme rozpoznať naše slabé miesta a požiadajme iné cirkvi, aby nám pomohli prijať, čo nám chýba – to je receptívny ekumenizmus, ktorý nám dovoľuje privítať to, čo prichádza od iných.“