Ako sa slávia sviatky na fare

Na Vianoce sa väčšina z nás schádza v rodinnom kruhu, aby sme si sviatočné chvíle mohli užiť spoločne. Takúto pohodu si však často nemôžu dovoliť kňazi v pastorácii, ktorí majú najviac povinností práve počas sviatočných dní. Ako ich teda prežívajú?
Ján Lauko 25.12.2020
Ako sa slávia sviatky na fare

Peter Repiský ako jeden z betlehemcov v Detvianskej Hute. Snímka: archív Petra Repiského

V ankete sme kňazom položili tieto otázky:

1. Čo robíte počas vianočných dní?

2. Ako trávite voľný čas počas sviatkov?

3. Ako sa pripravujete na vianočné liturgické slávenia?

4. Kde a s kým máte štedrú večeru?

5. Máte v priebehu Vianoc čas na návštevu vašej rodiny?

Miroslav Gira, farár farnosti Kráľovnej pokoja, Košice–Juh

1. V kňazskom živote predvianočné spovedanie takmer plynule prechádza do vianočných slávení, takže je to intenzívny čas, dobrý a užitočný. Máme živú a veľkú farnosť, veriaci by určite privítali aj čosi navyše v duchovnej ponuke, zväčša som však rád, ak zvládame v pokoji obvyklý program.

Je to náročný čas pre kantorov a kantorky a kostolníkov a kostolníčky. Počas týchto dní sú mimoriadne vyťažení, patrí im veľká vďaka.

2. Sme vo farnosti viacerí kňazi, a preto sa usilujeme zadeliť si program tak, aby každý z nás mohol mať aspoň jeden deň počas sviatkov vlastný program vrátane individuálneho rozhodnutia o čase a mieste slávenia svätej omše. Využívame ho na návštevu blízkych.

3. Vianoce sú radosť, potešenie a nádhera našej viery. Nie je to čas, keď by som chcel v príhovoroch preberať zložité a dlhé témy. Veriaci chcú byť s Kristom v modlitbe, v speve a potom v osobnom stíšení. To je krásne.

Moja príprava je vtedy dobrá, ak im v tom viem pomôcť. Keď sa o moje slovo môžu oprieť, keď som im k dispozícii. Kňaz nie je hlavnou postavou v jasličkách, je ňou Ježiš.

4. Štedrú večeru si varíme sami. Sme vo farnosti štyria kňazi, diakon a bohoslovec. Každý zvládne pripraviť niečo iné, je to zaujímavá kombinácia. Večeriame spolu.

Máme to už naučené, spoločne obedujeme aj každú nedeľu. Nie sme nijako osobitne romantickí, ale je to pekný a slávnostný čas. Po polnočnej svätej omši sa ešte na fare stretneme aj s veriacimi z farnosti na malom agapé.

5. Mám žijúcu mamku, ku ktorej vždy veľmi rád chodievam, samozrejme, aj na Vianoce. Súrodenci majú vlastné rodiny, aspoň cez telefón sme vo vzájomnom kontakte. Môj otec je už vo večnosti, tak k Vianociam patrí aj modlitba zaňho a ostatných zomrelých. Na cintoríne počas Vianoc horí veľa sviec.

Andrej Fordinál, farár farnosti Gbely

1. Počas najkrajších sviatkov roka, keď mnohí majú konečne čas na svoju rodinu a oddych, my kňazi máme veľa úloh a povinností. Pred sviatkami je to vysluhovanie sviatosti zmierenia vo farnostiach, zaopatrovanie chorých a počas sviatkov slávnostné vianočné sväté omše, najmä očakávaná polnočná svätá omša.

Pripravujeme si duchovné príhovory, aby sme mohli osloviť aj ľudí, ktorých nie často vidíme v kostole - a hľadáme k nim cestu, aby pochopili, že Boh je tu pre nás vo sviatostiach po celý rok, celý život.

2. Počas sviatkov veľa voľného času nemáme. Sme radi, že stihneme zavolať blízkym, priateľom kňazom a pripravíme sa na príhovory k vianočným sviatkom.

3. Vždy sa pripravujeme podľa daného sviatku či slávnosti. Snažíme sa premeditovať liturgické čítania, podstatu daného sviatku a hľadáme aj v rôznych príručkách a knihách inšpirujúce myšlienky a podnety. Snažíme sa osloviť ľudí, aby sme boli zrozumiteľní, aktuálni a prinášali do ľudských sŕdc nádej, pokoj a pravú radosť Vianoc.

4. Na štedrú večeru chodím vždy zazvoniť o 18.00 farským kostolným zvonom, aby sa všetky rodiny zjednotili pri štedrovečernom stole v modlitbe Anjel Pána. Ja sa pomodlím tiež v kostole a potom mám štedrú večeru na fare sám alebo sa dohodnem s kňazom susedom, že sa spolu stretneme.

5. Počas sviatkov domov nechodím, vždy až po sviatku svätého Štefana. Stretneme sa aj s rodákmi kňazmi na senickej fare, odkiaľ pochádzam, a zároveň navštívim i svoju rodinu a trochu sa nadýchnem. Určite je dôležité, aby kňaz nezabudol, odkiaľ vyšiel, a bol blízko aj svojej rodine.

Peter Klubert, SAC, rektor Svätyne Božieho milosrdenstva v Smižanoch

1. Počas vianočných dní som obyčajne spojený s našimi veriacimi vo svätyni, a keďže pôsobím pri diecéznej svätyni na Spiši, máme tu veľa „cezpoľných“ veriacich, ale aj pútnikov. Už niekoľko rokov počas vianočných sviatkov organizujeme v spolupráci s miešaným speváckym zborom SPEKTRUM, ktorý pôsobí pri svätyni, charitatívny koncert na pomoc misiám.

Veriaci túto aktivitu veľmi dobre prijímajú. Verím, že sa to podarí aj počas týchto Vianoc. Medzi sviatkami zvykneme navštevovať farníkov v rámci pastoračnej návštevy – koledy. Zvlášť sa na túto návštevu kňaza tešia Rómovia, ktorí sú v našej farnosti významne zastúpení.

2. Voľného času počas sviatkov je pomerne málo. Vnímam tento čas ako jednu veľkú liturgiu, ktorou sa treba dať preniknúť a posvätiť. Krátke prechádzky na čerstvom vzduchu sú však veľmi vhodné.

3. Prípravu na sviatky vnímam v dvoch rovinách: Prvá spočíva v tom, že sa na Vianoce pripravujem spolu s veriacimi. Pred sviatkami je väčší záujem o spovednú službu, ktorá je organizovaná v našej farnosti. Duch pokánia je aj mojím údelom.

Druhá rovina je v tom, že sa na Vianoce pripravujem v duchovnom sústredení, predovšetkým načúvam, čo mi chce Boh počas nasledujúcich sviatkov povedať. Určite aj uvažujem o tom, čo mám povedať veriacim počas vianočných príhovorov.

4. Keďže patrím do rehoľnej komunity pallotínov, je na túto otázku jasná odpoveď. Trávime ju v našom rehoľnom dome. Komunitu tvoria štyria pátri a už druhý rok je v našej komunite aj formácia novicov. Momentálne sú medzi nami dvaja. Zvyknú k nám prísť aj spolubratia zo susednej komunity, ktorí sa tiež starajú o dvoch kandidátov do našej rehole.

5. Odpoviem na túto otázku takto: pastoračne pôsobím vo svojej rodnej farnosti, v ktorej som vyrastal. Moji rodičia a súrodenci s rodinami tu bývajú tiež.

Peter Repiský, farský administrátor farnosti Detvianska Huta

1. „Pracujem“, teda spovedám ešte tých, ktorí došli zo zahraničia či nestihli alebo odkladali sviatosť pokánia na neskôr. Chodím tiež navštíviť chorých. Niektorých mi nahlásia ešte aj na Štedrý deň. Je to veľmi pekné stretnúť sa s chorým a s jeho rodinou v takomto mimoriadnom čase na našich vrchoch (vrchy označujú u nás na Podpoľaní vyššie položené lazy).

Ľudia vás privítajú s úsmevom na tvári, všade voňajú vianočné jedlá. Človek sa cíti tak čarovne. A, samozrejme, čakám na fare aj betlehemcov, ktorí prídu ohlásiť radostnú správu o narodení Ježiša. Jeden rok som sa do pochôdzky zapojil aj ja.

Obliekol som sa do šuby (oblek starého pastiera Kuba). Ľudia nechceli veriť vlastným očiam, keď pritom, ako chlapcom ponúkali za štamprlík, spod masky vykukol kňaz. Betlehemci povedali, že nemôžu, že pán farár nedovolí.

Niekto z rodiny odpovedal: „Pán farár je na fare.“ Vtedy jeden z chlapcov zahlásil: „Kubo, daj dole masku...“ To bolo smiechu a prekvapenia.

2. Voľný čas trávim návštevami rodín, pobytom v prírode, na bežkách či zjazdovkách a niekedy sa zapojím aj do Dobrej noviny. Vidieť najmä starčekov a starenky takých šťastných a veľmi štedrých je krásne. Mám pocit, že ľudia sa z návštevy malých koledníkov veľmi tešia a sú hrdí na svoje deti a vnúčatá.

3. Premýšľam o živote, čítam si liturgické texty a výklady biblistov. Nechám Slovo dotknúť sa môjho srdca a života. A pýtam sa, čo by bolo dobré povedať ľuďom práve tento rok.

4. Každý rok sa nájdu ľudia, ktorí ma na štedrú večeru pozvú. Niekedy sa stane, že stihnem aj dve. (Úsmev.)

5. Minulý rok prišli naši na Vianoce do Detvianskej Huty. Chceli zažiť detvianskohutianske Vianoce naživo. Na svätej omši hrala ľudová hudba. Už roky predtým bola súčasťou aj dychovka, ktorá oslávila sto rokov. Pred kostolom nás vítajú betlehemci a Kubo (starý pastier) si hľadá manželku spomedzi dievčat a žien.

Narobí tam dosť hluku a niekedy rozprúdi aj dobrú zábavu. Pred svätou omšou ľudovým spôsobom vyjadrujeme radosť z príchodu Ježiša spevom, krojmi, ľudovou hudbou, našimi krásnymi vinšami.

Po svätej omši sme sa stretli na fare. Bolo nás okolo 30 ľudí. Rodičia, brat s rodinou, ujovia, tety, strýko s rodinami, bratranci a sesternice. Bolo teda dobre a veselo.