Ale moje slová sa nepominú

„Biblia je na jednej strane skutočne zrkadlom dejín, avšak na druhej strane je cestou, ktorá nás celkom osobne vedie a ktorá nám stavia veci do správneho svetla,“ hovorí Benedikt XVI. v knihe rozhovorov s Petrom Seewaldom Boh a svet. Viera a život dnes (SSV, Trnava, 2005).

Pokračuje, že ak človek číta Bibliu s vierou a v duchu, akom bola napísaná, teda v duchu Kristovom, „potom má naozaj silu premieňať život. Vedie ma ku Kristovým postojom, vykladá mi zmysel života a mení aj mňa samého“.

JE AJ BUDE AKTUÁLNA

Biblisti sa zhodujú, že aj keď bola napísaná v staroveku a niektoré tradície v nej zachytené majú až tritisíc rokov, prekvapuje aktuálnosťou. A tú nestratí ani v budúcnosti. Biblistka Monika Golianová, FMA, poukazuje na Ježišovu eschatologickú reč: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú“ (Lk 21, 33).

Vysvetľuje: „Je to kniha Božia napísaná pod vplyvom inšpirácie Ducha Svätého. A preto nepodlieha rôznym módnym vlnám a ideológiám, aj keď sa už v priebehu dejín ocitla v rukách takých, ktorí sa o to pokúšali a pokúšajú. Je tu ako poklad Cirkvi, ktorý má čo povedať nielen jej členom, ale každému človeku.“

Biblista Lukáš Durkaj pripomína, že síce dodnes fascinuje aj mnoho neveriacich, no o to viac má hodnotu pre toho, kto ju berie do rúk s vierou.

„Pre veriaceho ide o Božie slovo podané ľudskou rečou. Samozrejme, je ovplyvnené okolnosťami, v akých jednotlivé texty vznikli. No napriek tomu dokazuje, že Boh pozná človeka bez ohľadu na to, kedy žije, a že si je jeho pôvodný autor vedomý, v akom postavení sa jeho s láskou stvorený ľudský tvor nachádza.“

Hoci by sa mohlo zdať, že za tisícročia je jej obsah už dokonale preskúmaný, „obsahuje také nemenné pravdy, ktoré sa budú vyznávať vždy, ako aj významy, ktoré dostanú zrejmejší význam až v konkrétnej dobe, v konkrétnej situácii, u konkrétneho človeka“.

PREKLAD AJ INTERPRETÁCIA

Monika Golianová, FMA, však načrtáva, že texty potrebujú dobrú interpretáciu a preklad, „ktorý samotný je už určitou interpretáciou, a to v každej generácii“.

No Božie slovo podľa nej „neprestáva byť svetlom na našich chodníkoch (porov. Ž 119, 105) a presahuje hranice tohto sveta: ,Tráva zoschne, kvet zvädne, ale slovo nášho Boha trvá naveky‘ (Iz 40, 8)“.

Lukáš Durkaj dopĺňa, že každý preklad určený pre konkrétne obdobie sa časom stane archaickým. „To potom spôsobuje nezrozumiteľnosť a následne aj neprijatie. Na jednotlivé skutočnosti totiž postupne vznikajú nové spôsoby vyjadrenia.“

Preklad Biblie je preto „nikdy nekončiaca snaha nanovo autenticky podať obsah jej posolstva“. Podstatná je však úcta k originálom, ktoré sa nesmú zavrhnúť. „Každý preklad je tak nesmierne náročná snaha obliecť text Božieho slova do nového šatu bez toho, aby sa obsah podstatne zmenil.“

Dôležitý aspekt je preto podľa biblistky zachytenie posolstva, ktoré prináša text dnešnému čitateľovi. Nielen teda dobre preložiť originál do moderného jazyka, ale „dať čitateľom správne pochopiť aj význam a kontext činností, slov v biblickom texte, najmä tých, s ktorými sa už dnes nestretávame alebo v našich kultúrnych a historických podmienkach nadobudli iný význam“.

Kým pôvodné znenie Biblie ostáva, menia sa jej čitatelia. „To pochopili už Židia pred Ježišom. Najznámejším príkladom je preklad hebrejskej Biblie do gréčtiny, ktorý vznikol niekoľko storočí pred príchodom Mesiáša. Dnes je známy pod menom Septuaginta,“ vysvetľuje biblista Lukáš Durkaj.

Vytvorili ho pre Židov žijúcich v  diaspóre. „Teda v  kultúre, ktorá v bežnej komunikácii používala už gréčtinu. Prirodzene sa tak medzi nimi vytrácala schopnosť rozumieť jazykom, v ktorých boli spisy pôvodne vyhotovené. Potreba zrozumiteľnosti dovnútra komunity, ako aj pre účel jej použitia v smere s dialógom s pohanmi vytvorila tlak na jej aktuálnejšie znenie. To sa dialo následne aj v každej spoločnosti,“ spresňuje biblista.

NIKDY NEKONČIACA PRÁCA

„Celá Biblia je k roku 2022 preložená do 724 jazykov, Nový zákon do 1 617 ďalších jazykov a jednotlivé časti Biblie do iných 1 248 jazykov,“ približuje biblistka Monika Golianová, FMA.

Dodáva, že nijaká iná kniha nedosiahla naprieč dejinami takýto rozsah prekladov. Napriek tomu mnohé jazyky doteraz svoj preklad Knihy kníh nemajú. Hoci každoročne pribúdajú. Základným kresťanským poslaním je totiž ohlasovať Božie slovo.

„Ide však o náročnú intelektuálnu námahu,“ hovorí biblista Lukáš Durkaj. „Mnohí sa aj dnes nachádzajú v okolnostiach, pre ktoré im je svet, v ktorom Biblia vznikla, na míle vzdialený. A tu si nepredstavujme len domorodcov žijúcich v džungli.“

Ich počet podľa neho narastá aj v sekulárnej západnej spoločnosti. „Schopnosť narábať s jazykom je preto dôležitá, ale nikdy nie definitívna a bez chýb. Od každého prekladateľa sa teda okrem odbornosti a vernosti Slovu vyžaduje aj istý stupeň zžitia s adresátmi prekladu.“

Preto si dovoľuje tvrdiť, „že preklad Biblie bude práca pre všetky generácie žijúce do konca vekov“.

BIBLIA V SLOVENČINE

Naši predkovia poznali Bibliu už od 9. storočia. Solúnski bratia vtedy Bibliu preložili do staroslovienčiny. Ako sa však vyvíjal slovenský jazyk, pribúdali aj nové preklady.

Prvý preklad do spisovnej slovenčiny vznikal v rokoch 1913 – 1926 v Spolku sv. Vojtecha. Od tých čias pribudli ďalšie vydania i nové preklady rôznych častí Písma. Katolícke, ekumenické či preklady jednotlivých autorov.

„Každý preklad je najviac poznačený osobami jeho autorov. Rolu pritom zohrávajú osobné okolnosti, motivácie, stupeň možného vzdelania či príslušnosť k nejakej konfesii alebo duchovnému prúdu. Vo všeobecnom ponímaní však dnes punc prekladu dáva odbornosť a autorita,“ zamýšľa sa biblista.

Aký majú tieto rôzne preklady význam pre našu spoločnosť a mal by katolík siahnuť iba po katolíckom preklade? Biblista považuje všetky súčasné slovenské preklady väčšinových cirkví za relevantné. Netreba sa ich báť a možno ich vnímať ako obohatenie.

No upozorňuje, že katolícky čitateľ by si mal byť vedomý niektorých rozdielov. „V prvom prípade ide o to, že obsah protestantskej Biblie je v Starom zákone užší, pretože tieto vierovyznania v ňom neuznávajú časti, ktoré katolíci nazývajú deuterokánonické. No aj tie v našej vierouke požívajú hodnosť autentického Božieho slova. Preto by som aj veriacim odporúčal čítať vydania, ktoré obsahujú aj tieto texty.“

Viditeľná odlišnosť je aj v používaní výrazu Hospodin v Starom zákone, ktorý na rozdiel od katolíckeho prekladu používa protestantský aj ekumenický preklad.

Biblista v tom problém nevidí, no pozor by sme si mali dávať na vydania náboženských spoločností, „ktoré majú veľmi úzke, ba priam až sektárske zameranie a u ktorých hrozí riziko radikálnej zmeny textu v prospech vlastnej náuky“. Dodáva, že „každé solídne vydanie má tradične oporu v odobrení od známej autority“.

KRÁSNA I NEPOZNANÁ

Benedikt XVI., ktorý bol veľkým milovníkom a propagátorom Svätého písma, označil Bibliu za zbierku kníh, „malú bibliotéku“, ako aj naznačuje jej meno.

Kým však niektoré jej úryvky sú notoricky známe, ba až zľudoveli, „mnohé z jej kníh väčšina ľudí takmer nepozná“, poznamenal pri jednej z letných generálnych audiencií v roku 2011. Spomenul napríklad Knihu Tobiáš „o rodine a manželstve“, Knihu Ester „o sile modlitby“, kde židovská kráľovná zachráni vďaka viere a modlitbe svoj ľud pred vyhubením, či Knihu Rút, ktorá je o Božej prozreteľnosti.

O čosi náročnejšie, avšak skutočné umelecké dielo je podľa jeho slov napríklad Kniha Jób, „ktorá čelí veľkému problému utrpenia nevinného človeka; Kniha Kazateľ, ktorá osloví pre svoju prekvapujúcu modernosť, s ktorou sa zamýšľa nad zmyslom života a sveta; a potom Veľpieseň – obdivuhodná symbolická báseň o ľudskej láske“.

Biblistka Monika Golianová, FMA, na záver o Svätom písme hovorí ako o studnici múdrosti, ktorá sa stáva zdrojom inšpirácií pre vzťah k Bohu. Stretávame sa v ňom so samotným Bohom.

Poznamenáva, že Božie slovo rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca (porov. Hebr 4, 12). Nastavuje sa nám ako zrkadlo, v ktorom môžeme vidieť svoju tvár.

„Je ako kniha života, v ktorej môžeme zbadať aj naše životné príbehy; je ako pokrm, ktorý obsahuje v sebe sladkosť medu i horkosť lieku; ako voda, ktorá očisťuje; ako oheň, ktorý zapaľuje.“ Zaslúži si preto dôstojné miesto nielen v našich knižniciach, ale najmä v rukách a srdciach.