Biskupstvo s bohatou minulosťou

Až do roku 1804 bolo územie Košického biskupstva súčasťou obrovskej Jágerskej diecézy. Vznikla v polovici 13. storočia a pokrývala 11 vtedajších žúp Uhorska.

Územie veľké ako dnešné Maďarsko však malo jediného biskupa, preto ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň už začiatkom 17. storočia rozmýšľal o vytvorení viacerých diecéz.

Zabrzdili ho turecké vojny a až začiatok 19. storočia priniesol vytúžené rozdelenie. V roku 1804 tak vznikla Jágerská, Szatmárska a Košická diecéza, ktorú potvrdil pápež Pius VII.

V  tom čase mala 149 fár a  vyše 220 000 veriacich. Prvým košickým biskupom so sídlom v Košiciach sa stal ostrihomský kanonik Ondrej Szabó.

A z úcty k nemu si duchovenstvo diecézy vybralo za patróna biskupstva práve svätého Ondreja, apoštola.

BEZ BISKUPA

Počas ďalšieho obdobia sa rozdeľovaním hraníc dostala časť Košickej diecézy do Maďarska. V roku 1939 sa preto vytvorila Košická apoštolská administratúra so sídlom v Prešove.

Apoštolským administrátorom sa stal biskup Jozef Čársky. Zomrel v marci 1962, no keďže vtedajšia komunistická doba Cirkvi nepriala, na jeho miesto nikto nenastúpil a biskupský stolec zostal prázdny.

Na dlhých 28 rokov. Za ten čas diecézu spravoval kapitulný vikár Štefan Onderko. V roku 1977 pápež Pavol VI. ustanovil Slovenskú cirkevnú provinciu a Košické i Rožňavské biskupstvo sa oddelilo od Jágerskej cirkevnej provincie.

NOVÁ PROVINCIA

Po páde režimu sa v roku 1990 na čelo diecézy dostal Alojz Tkáč. Jeho pomocným biskupom sa stal menovaním v decembri 1992 Bernard Bober.

Neskôr, v roku 2004, k nim ako pomocný biskup pribudol aj Stanislav Stolárik, súčasný rožňavský biskup. Ďalší míľnik bol rok 1995.

Pápež Ján Pavol II. povýšil Košickú diecézu na arcidiecézu a zároveň ustanovil Košickú cirkevnú provinciu, neskôr premenovanú na Východnú.

Prvým arcibiskupom sa stal nedávno zosnulý Alojz Tkáč. V júli 2010 ho vystriedal arcibiskup Bernard Bober, ktorý stojí na jej čele dodnes ako jej v poradí štrnásty správca.

Pomocným biskupom je od roku 2016 Marek Forgáč. Počas reorganizácie slovenských diecéz pred pätnástimi rokmi sa zmeny Východnej provincie dotkli len okrajovo. Udiala sa iba jediná zmena, dekanát Brezno pričlenili k Rožňavskej diecéze.

ONDREJ I MUČENÍCI

Arcidiecéza je rozdelená na 20 dekanátov od Bardejova až po Veľké Kapušany, ktoré tvorí 222 farností. Vyše 590 000 veriacim slúži 436 diecéznych kňazov, 91 rehoľníkov a 275 rehoľníčok.

Patrónom diecézy je svätý Ondrej, apoštol, ktorého východní cirkevní spisovatelia nazývajú prvým povolaným, keďže Ježiš povolal k apoštolskej službe práve jeho ako prvého.

Spolupatrónmi sú svätí košickí mučeníci. Marek Križin, Štefan Pongrác a Melichar Grodecký nezapreli v 17. storočí svoju vieru a ich vôľu a ducha nezlomilo ani kruté utrpenie, ktoré ich stálo život.

Patrónkou mesta i košickej katedrály, hlavného chrámu Košického arcibiskupstva, je svätá Alžbeta.

Najmladšia ochrankyňa miestnych veriacich, najmä mladých a rodín, je blahoslavená Anna Kolesárová. Len 16-ročná dievčina zvolila radšej smrť, ako hriech a blahoslavenou sa stala v roku 2018.

PÚTNICKÉ MIESTA

K  najvýznamnejším pútnickým miestam Košickej arcidiecézy patrí Gaboltov s milostivým obrazom Panny Márie Škapuliarskej, kde sa ľudia modlili už začiatkom 18. storočia.

Dodnes tam za Pannou Máriou Karmelskou prichádzajú pútnici z celého Slovenska, mnohí z nich peši. Na sviatok Narodenia Panny Márie bývajú púte v Malej Vieske, kde sa k ikone póčskej Madony viažu úplné odpustky.

Pútnickým miestom s rovnakou patrónkou je aj Vranov nad Topľou. Miestny chrám je od roku 2008 bazilikou minor. Na území arcidiecézy je aj viacero kalvárií.

K najkrajším patrí prešovská kalvária s barokovými kaplnkami a kostolom z prvej polovice 18. storočia. Do približne rovnakého obdobia sa datuje aj košická kalvária, ktorú spravujú saleziáni, ale i humenská kalvária.

Obnovili ju v rokoch 1911 – 1912, keď k pôvodnému kostolu a šiestim kaplnkám pribudli i ďalšie. Najnovšia je kalvária v Bardejove siahajúca do rokov 1863 – 1869.

K Panne Márii Ružencovej sa prvú októbrovú nedeľu utiekajú v Obišovciach. Hoci bol na vŕšku Putnok mariánsky kult ešte v stredoveku, súčasné patrocínium poznáme od roku 1769.