Boh ich nežne viedol až do manželstva

Príbeh manželov Peterčákovcov sa začal netypicky – na internetovej zoznamke. Prvé rande mali online. Napriek tomu priam rozprávkovo našli jeden druhého a niekde v kútiku duše tušili, že z toho bude láska na celý život. „Už pri prvom pohľade na Jožka cez videohovor som mala pocit, že toto bude môj manžel.

Keďže však ženy zvyknú svojim túžbam pripisovať prorocký význam, snažila som sa nesprávať rovnako a svoje pocity podrobovať rozlišovaniu,“ objavuje sa Márii na tvári úsmev. Ich prvé, už ozajstné rande trvalo 16 hodín a jeho súčasťou bola svätá omša a spoločná modlitba.

„Modlili sme sa na každom rande. Práve modlitbu považujem za jeden z hlavných faktorov, že náš vzťah sa od začiatku niesol v duchu žalmu Pán ti bude rovnať chodníky. Naozaj cítim, že Boh sa o nás neobyčajne nežne staral a krásne nás viedol až do manželstva.“

Pod ochranou sv. Jozefa

Peterčákovci od začiatku zverili svoj vzťah svätému Jozefovi. Viackrát na vlastnej koži pocítili jeho ochranu, starostlivosť a na jeho príhovor zažili mnoho dobrodení. „K svätému Jozefovi som sa takmer dva roky každodenne modlila za budúceho manžela.“

Navyše meno Jozef má v ich rodine peknú tradíciu. „Môj muž sa volá Jozef, ja Mária. Takto sa volali aj jeho starí rodičia a tiež moji rodičia, starí rodičia, prarodičia.“ Mária s Jozefom sú aj Jožkova sesternica s mužom, po ktorých Peterčákovci zdedili nájomný byt, ich prvé bývanie.

„Odtiaľ sme išli do svojho – tiež vymodleného a zvereného sv. Jozefovi.“ Istou finančnou čiastkou prispel Máriin otec Jozef, pretože nechcel, aby minuli všetky úspory. A tak sa im opäť potvrdilo, že svätý Jozef sa o svojich zverencov mimoriadne stará.

Čistota vo vzťahu

Zachovať predmanželskú čistotu je ťažké, ale nie nemožné. Svoje o tom vedia aj Peterčákovci. Priznávajú, že pokušenia boli veľké, ale ich motivácia tiež. Vďaka modlitbe, sviatostnému životu a orodovaniu svätých sa im to podarilo.

„Prvý spoločný bozk sme si dali po manželskom sľube pred Ježišom a  našimi svadobnými hosťami,“ hovorí s úsmevom Mária. Keďže žila v Bratislave a Jozef na východe Slovenska, zaviedli si v randení pravidlo, že nebudú prespávať v jednom byte.

„Keď prišiel Jožko za mnou, spal buď on, alebo ja u kamarátov; keď som šla ja na východ, viezol ma za akéhokoľvek počasia nocami domov.“ Porušili to len raz. „Bol taký silný vietor, že trhalo stromy.

Mamka ma prosila, nech ostanem radšej u Jožka,“ spomína Mária, ktorá vtedy prespala v dome u jeho rodiny, no v inej izbe ako Jožko. A hoci mali dva mesiace pred svadbou vybavený byt, nikdy v ňom spolu neprenocovali. Až po svadbe.

„Každej dvojici odporúčam žiť čisto. Môže sa to zdať ťažké, no to požehnanie stojí za to. Som šťastná, že sme hľadali spôsoby, nie výhovorky.“

Dvakrát boli spolu vo Vysokej nad Uhom. Ako slobodná tam bola Mária asi pätnásťkrát a plánujú tam chodiť aj so svojimi deťmi. Za veľkú milosť pokladá nečakané stretnutie s kňazom Pavlom Hudákom pár dní pred pôrodom, ktorý jej dal požehnanie k tomu, čo ju ako prvorodičku čakalo.

Svadba ako z rozprávky

Po deviatich mesiacoch randenia nadišiel veľký deň D. Svadba. Krásna, o akej sníva každá nevesta. Veľkú radosť Márii urobili kamarátky, ktoré im okrem iného darovali pohľadnicu s množstvom namaľovaných kvetín, pričom každá znamenala modlitbu, pôst či almužnu, ktorú za nich obetovali.

Nastala však aj situácia, ktorú nik nečakal. „Ukázalo sa, že jedna z našich družičiek mala covid. Všetci sme museli ísť do karantény.“ Dozvedeli sa to na svadobnej ceste a hneď z nej museli utekať.

Počas štrnástich dní strávených doma sa Márii podarilo otehotnieť. Od začiatku sa za dieťatko modlili, nech je požehnané od počatia. Svätému Jozefovi dali sľub, že ich prvý syn bude mať aspoň druhé meno po ňom. Ich osemmesačná láska sa volá Benjamín Jozef.

Navyše, keď bola Mária vo štvrtom mesiaci, pápež vyhlásil Rok sv. Jozefa. Chlapček je krásny, zdravý a šikovný. Veľmi im pomáhajú Máriini aj Jozefovi rodičia a tiež Máriina sestra. „Všetci sú veľmi milí, láskaví, obetaví, štedrí a pokorní a budem im naveky vďačná za všetko, čo pre nás robia,“ hovorí s chvením v hlase.

„Nie vždy som matkou, akou chcem byť, často je to pre mňa skúška viery. Naše rodičovstvo je rozpísaný príbeh a sama som zvedavá, ako bude pokračovať. Istá som si len tým, že sa napokon všetko skončí dobre, lebo s Bohom existujú len dobré konce.“

Dodáva, že ak toľko dobra Boh urobil pre nich, určite ho chce urobiť pre každého. Aj keď iným, na mieru šitým spôsobom.