Boh ustanovil všetko spoločné

Tomáš Morus mal mimoriadny charakter. Postavil sa aj kráľovi, aby nezaprel Kráľa kráľov. Okrem vzoru svätosti je v dnešnej dobe vzorom sociálneho cítenia, moderne povedané, spravodlivej sociálnej politiky.

„Hospodin predvídal mnohé, keď ustanovil, aby všetko bolo spoločné, a mnohé predvídal Kristus, keď sa znovu pokúšal odvrátiť smrteľníkov od súkromného záujmu k spoločnému.“ Toto je základná myšlienka, na ktorej stoja všetky Morusove úvahy o spravodlivosti.

BOŽSKÁ UTÓPIA A KONANIE DOBRA

Ľudská spravodlivosť môže vychádzať jedine zo spravodlivosti Božej, a aj keď sa jej nikdy nemôže rovnať, jej základy nám boli Bohom dané a Ježišom objasnené.

Na dôkaz tohto tvrdenia a tiež ako sociálnu kritiku svojej doby Morus v Utópii viackrát cituje Bibliu, Starý i Nový zákon. Občania Utópie si zakladajú na cnostiach a šťastnom živote v súlade s „Božskou Výsosťou“ a podľa prírody, ktorá je poznateľná.

Nesmrteľnosť duše motivuje konať dobro v čestnosti a spravodlivosti, preto u toho, kto v ňu neverí, nad túžbou po  spravodlivosti ľahko zvíťazí honba za majetkom. Zaujímavé je, že hoci v historickom kontexte bol v Morusovej dobe trest smrti dennodennou súčasťou života, on sám sa na naň díva z hľadiska viery.

„Boh nám prikázal: Nezabiješ!... Boh nám zakázal siahnuť na svoj či na život iného človeka...“ Trest smrti (najmä za krádež jedla) považuje za nespravodlivý a nezákonný. O to paradoxnejšie musel neskôr vnímať svoje vlastné odsúdenie na smrť.

V Utópii Morus tiež zvýrazňuje protimajetnícky (protimamonársky) postoj, veľmi kritizuje úžeru a chamtivosť a vyzdvihuje cnosti spravodlivosti, ako solidarita, spolupráca, spolupatričnosť, bratstvo, sociálna rovnosť – občania Utópie nevlastnia žiadny osobný majetok – a všeobecné blaho.

Status quo spoločnosti je však v rozpore s Kristovým učením a našou povinnosťou je tomu vzdorovať. Veď štáty sú len „komplot bohatých, ktorí v predstieraní záujmu o verejnosť sledujú svoje ciele a zneužívajú na to všetky spôsoby, ktoré objavia“, aby ochránili všetko, čo nečestne nahrabali, a zamestnávali chudobných drinou za nízky plat. Nespravodlivosť teda Morus chápe ako nerovnosť, ako upieranie dobra, ktoré má byť spoločné a komunitné.

KEĎ HVIEZDA STÚPA I PADÁ

Všetko, čo Tomáš Morus v  diele Utópia predkladá, vychádza z osobných pozorovaní, bystrého úsudku a najmä z jeho vlastného cnostného života. Aj ako excelentný právnik vždy stál na strane spravodlivosti a chudobných.

V roku 1504 sa stal poslancom Dolnej snemovne a hneď sa preslávil svojou nekompromisnosťou. Keď kráľ Henrich VII. žiadal peniaze z mimoriadnej dane, Tomáš predniesol plamenný prejav plný argumentov proti ďalšej záťaži obyvateľstva.

Vzápätí musel opustiť svoje poslanecké miesto a jeho otca uväznili a pokutovali. Poslancom Dolnej snemovne sa však opäť stal po nástupe Henricha VIII. Ušla sa mu aj funkcia zástupcu londýnskeho šerifa a zodpovedal za právne veci na komunálnej úrovni. Jeho hviezda naďalej stúpala.

Od renomovaného sudcu, kráľovho sekretára a dôverníka cez zástupcu lorda strážcu pokladu (čiže ministra financií) k správcovi štátnej pokladnice, ďalej k pozícii kancelára Lancasterského vojvodstva a  od roku 1529 lorda kancelára – dnes by sme povedali, že bol premiér.

Najvyšší štátny úrad opustil z vlastnej vôle 16. mája 1532, oficiálne zo zdravotných dôvodov. Všetci však vedeli, že príčina je inde. Henrich VIII. chcel svoje manželstvo s Katarínou Aragónskou vyhlásiť za neplatné a oženiť sa s Annou Boleynovou.

Od Tomáša Morusa žiadal súhlas so zákonom o nástupníctve Anniných potomkov, ale aj, čo bolo oveľa závažnejšie, aby uznal kráľa ako hlavu cirkvi v Anglicku. To bolo v prudkom rozpore s Tomášovým svedomím. Po pätnástich mesiacoch väzenia ho preto 6. júla 1535 popravili.