Božia láska je prítomná aj na konci sveta

„Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16, 15). Tento misijný príkaz, ktorý nám zanechal Ježiš Kristus a uvádza ho Markovo evanjelium, nadobúda doslovný význam práve na spomínaných ostrovoch. Žije na nich oficiálne necelých 10-tisíc obyvateľov, ale aj na tom najmenšom Tristan da Cunha nájdete kostol.

Trocha geografie
Viete, kde sa nachádzajú spomínané ostrovy? Ak náhodou nie, tak si zoberte zemepisný atlas alebo na počítači otvorte mapy a nájdite si jednotlivé miesta, aby ste mali predstavu o ich veľkosti a izolovanosti. Vážne, skúste to.

Všetky štyri ostrovy sa nachádzajú uprostred Atlantického oceánu, na južnej pologuli. Pre nás suchozemcov je rozloha tohto oceánu niečo nepredstaviteľné a aj vzdialenosti medzi ostrovmi sa vymykajú bežným predstavám. Sú totiž obrovské.

Keby sme ich všetky pospájali priamkou, dostali by sme vzdialenosť viac ako 14-tisíc kilometrov. A napríklad ostrov Tristan da Cunha, ktorý sa považuje za najodľahlejší ostrov na svete, má do najbližšej nemocnice v Kapskom Meste 2 800 kilometrov, takže záchranka k vám tak skoro nepríde.

Apoštolská prefektúra
Všetky spomínané ostrovy patria Veľkej Británii. Katolícka cirkev na nich zriadila dve cirkevnoprávne územia, aby tak zabezpečila pastoráciu miestnych veriacich. Na Falklandských ostrovoch je to apoštolská prefektúra a na Ostrove sv. Heleny, ostrove Tristan da Cunha a Ascension je to misia sui iuris.

Na ich čele stojí apoštolský administrátor, ktorým je v súčasnosti páter Hugh Allan OPraem, vymenovaný za administrátora v roku 2016 so sídlom v premonštrátskom opátstve v Chelmsforde vo Veľkej Británii.

„Tieto dve oblasti spolu tvoria 1/6 povrchu zemegule! Napriek tomu, že oblasti tvorí niekoľko stoviek ostrovov, až 99,9 percenta tejto plochy pokrýva voda. Z geografického hľadiska ide o najväčšie cirkevné územie Katolíckej cirkvi. Štyri trvalo obývané ostrovy sú Falklandy, Svätá Helena, ostrov Ascension a Tristan da Cunha. Všetky majú za sebou bohatú históriu a až do rozvoja leteckej dopravy boli dôležitými zastávkami pre námorníkov plaviacich sa po celom svete,“ hovorí apoštolský administrátor.

Páter Allan pre Katolícke noviny spresňuje, že všetky ostrovy majú kostol alebo nejaký priestor na stretávanie sa a spoločné slávenie. „Na Falklandských ostrovoch žije okolo 2 500 ľudí, na Ostrove sv. Heleny približne 5 000, na ostrove Ascension asi 700 a na Tristan da Cunha približne 250 ľudí. Čo sa týka počtu katolíkov, tak najviac ich žije na Falklandoch a na Tristan da Cunha.“

Duchovný život
Na takých malých ostrovoch roztrúsených na takom obrovskom území je pastorácia veriacich mimoriadne náročná a špeciálna. Nie je to ako u nás, kde si môžeme vyberať kedy, kde a o ktorej pôjdeme na svätú omšu, na akej duchovnej akcii sa zúčastníme alebo ktorého spovedníka si vyberieme.

Z tohto pohľadu to máme u nás celkom luxusné, aj keď momentálne sa to tak nezdá. Táto realita učí miestnych veriacich pristupovať úplne inak k sviatostiam, k svätej omši či spoločným sláveniam.

„Ostrovania majú veľkú dôveru k Bohu. On sa stará o túto misiu. Sú to jeho ľudia a má ich v svojej dlani. Ja som sa od nich naučil veľkej trpezlivosti,“ uviedol pre Katolícke noviny apoštolský administrátor Hugh Allan OPraem.

Jezuita Jean Pierre de Caussade v svojej knihe Odovzdanosť do Božej prozreteľnosti hovorí o „milosti prítomného okamihu“, a tak vyjadruje múdre usporiadanie stáleho napätia medzi aktivitou a pasivitou hľadania Božej vôle. „Odovzdajme sa do Božej prozreteľnosti a jednoducho povedzme: ‚Pane, bude to tvoja práca.‘

Keď som bol vymenovaný za administrátora, zvolil som si heslo: Finis fidei salus animarum (Konečným cieľom viery je spása duší). Naozaj, to je srdcom každej kňazskej služby a každý deň sa snažím robiť všetko, čo môžem, aby som Bohu vzdal chválu a pracoval na spáse duší.

Pre ľudí, s ktorými sa stretávam v týchto komunitách, je Boh niekto bezprostredne spojený s ich životmi. Zdá sa, že odľahlosť miesta otvára ich srdce viac Božej prítomnosti.

Na Ostrove sv. Heleny som stretol toľko neuveriteľne láskavých a milujúcich duší. Hovoriť o Bohu a ich viere nebolo nepríjemné ani ťažké. Jeden muž ma každý deň pozdravil slovami ‚Boh žije‘. Samozrejme, všetci ostrovania čelia ťažkostiam, ale ich láskavosť a pokoj vyžarujú niečo z radosti zmŕtvychvstania.“

Aj obyvatelia ostrovov musia zápasiť o svoju vieru. „Na ostrove Tristan da Cunha majú motto: Naša viera je naša sila. Žiarivým príkladom tejto silnej viery bola výstavba nového kostola v 90. rokoch. Bolo to obdobie, keď dlhá neprítomnosť kňaza a ďalšie tlaky viedli k poklesu účasti na cirkevnom živote.

Zostávajúci veriaci sa rozhodli modliť sa spolu novénu a prosiť Pána, aby priviedol ich rodiny a priateľov späť do Cirkvi. Keď tak urobili, počítali s tým, že Boh odpovie na ich modlitby a že tak budú potrebovať väčší kostol. Začali teda s výstavbou väčšieho. Počet veriacich sa zvýšil a nový kostol sa zaplnil,“ dodáva páter Allan.

Pastorácia
Vzdialenosti medzi farnosťami v našich slovenských pomeroch nie sú veľké ani komplikované. V podstate v rámci nášho štátu sme za pár hodín kdekoľvek. Vieme si tiež z rozprávania misionárov predstaviť, že niektorí sa musia dopravovať do nejakej osady aj niekoľko dní. Ale ako je to na tomto obrovskom území pokrytom vodou? A koľko kňazov vlastne pracuje medzi veriacimi?

„V súčasnosti na ostrovoch pracujú na plný úväzok dvaja kňazi. Páter Ambrose Bennett OSB je farárom vo farnosti Panny Márie v Stanley, hlavnom meste Falklandov, ktorá sa rozprestiera na všetkých ostrovoch. Otec David Musgrave je farárom vo farnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorá pokrýva Ostrov sv. Heleny a ostrov Ascension. Vo farnosti sv. Jozefa na ostrove Tristan da Cunha máme troch katechétov a každoročne v septembri na ostrov prichádza kňaz,“ vysvetľuje páter Allan.

Samozrejme, aj on navštevuje svoje farnosti aspoň raz v roku. „Každý rok cestujem okolo všetkých farností, presnejšie povedané, ostrovov. Mojou úlohou je podporovať týchto dvoch úžasných kňazov v ich práci pre Pána a zabezpečiť, aby mali všetko, čo potrebujú na ohlasovanie evanjelia Ježiša Krista.“

Ako dodáva, najťažšou časťou pastoračných návštev sú vzdialenosti, ktoré musí precestovať. „Cestovanie na Falklandy znamená celodennú cestu z Veľkej Británie vojenským transportom. Odlety sú dva razy do týždňa z letiska RAF v Braze Norton na Kapverdy a odtiaľ dole na Falklandské ostrovy.

Svätá Helena má letisko a dá sa tam ľahšie cestovať z Južnej Afriky. Problém je v tom, že z rôznych dôvodov lietadlo neletí vždy podľa letového plánu. Niekoľkokrát som pre meškanie letu zostal týždeň alebo aj dlhšie na Falklandských ostrovoch.“

Najdlhšia cesta je na ostrov Tristan da Cunha, ktorý sa označuje za najodľahlejší obývaný ostrov na svete. „Jediný spôsob, ako je možné sa tam dostať, je nastúpiť na loď, ktorá vypláva z Kapského Mesta. Táto cesta trvá päť alebo šesť dní, no v závislosti od poveternostných podmienok môže byť aj oveľa dlhšia. Pri všetkých cestách musíte byť trpezliví,“ s úsmevom dodáva páter Allan.

Podľa apoštolského administrátora sa mnohým ľuďom občas zdá, že absolvovanie toľkých dní cesty kvôli pár veriacim je čudné. „Myslím si, že jedným z najviac prospešných aspektov tejto služby je poznanie, že každá duša je vzácnym darom, a spása duší znamená, že každý je pre Boha vzácny. Hovorí to tiež o veľkej starostlivosti a láske Cirkvi aj o tie najodľahlejšie komunity a najizolovanejšie duše.“

Páter Allan uviedol aj svoju osobnú skúsenosť.

„Pri mojej poslednej návšteve na Falklandských ostrovoch som videl paniu, ktorá sa na ostrovy presťahovala len nedávno, no vážne ochorela. Vyspovedala sa u mňa a dal som jej sväté prijímanie. Keď som odchádzal, povedala mi: ‚Otče, viem, že Boh ma miluje. Viete, prečo? Pretože vás poslal 8 000 míľ ďaleko, aby som sa mohla vyspovedať a prijať môjho Pána.‘ Takéto chvíle sú dôvodom, prečo táto cesta stojí za to.“

Apoštolský administrátor Hugh Allan OPraem na záver rozhovoru pre Katolícke noviny dodáva, že aj na týchto vzdialených ostrovoch Kristus na Veľkú noc vstáva z mŕtvych.

„Nemajú špeciálnu veľkonočnú tradíciu. Pre ostrovanov je to rodinný čas a možno to je niečo ako tradícia, ktorú sme v Európe stratili. Všetci sa zhromaždia a radujú sa z krásy našej kresťanskej viery. Dokonca aj na konci sveta je Božia láska skutočne prítomná vo viere ľudu.

Boh žije!“