Budovať Božie kráľovstvo tam, kde som

Ak by sme chceli charakterizovať blahoslaveného Titusa Zemana (4. 1. 1915 – 8. 1. 1969), mohla by stačiť veta, ktorú raz povedal: „Aj keby som stratil svoj život, nebolo by to márne, ak by sa aspoň jeden z tých, ktorým som pomohol, stal kňazom namiesto mňa.“

Tieto slová svedčia o jeho horlivosti za duchovné povolania. O hrdinstve človeka, ktorý obetoval všetko, aby mladým bohoslovcom umožnil pokračovať v štúdiu. Toto rozhodnutie neoľutoval, ani keď prišiel na 25 rokov o svoju slobodu.

SALEZIÁNSKE SRDCE

Do osobnosti Titusa Zemana a do jeho duchovného života sa dá zahĺbiť aj oveľa detailnejšie. Podľa saleziána a kňaza Jozefa Luscoňa na Titusa myslíme najmä ako na mučeníka, a tak nám možno unikajú iné aspekty jeho osobnosti.

Svoje večné sľuby zložil 7. marca 1938, stal sa kňazom rehole saleziánov, ktorej poslaním je už od čias dona Bosca vychovávať mladých ľudí. Titus Zeman teda nebol „len“ mučeník a bojovník za duchovné povolania, ale aj vychovávateľ mládeže. Don Luscoň spomína práve na túto jeho osobnostnú črtu.

„Z jeho činov ma veľmi potešil ten, o ktorom som sa dozvedel v Šenkviciach. Keď tam pôsobil, v ich chotári v zime zamŕzala jedna plocha. On si obul korčule a ťahal deti ako lokomotíva vláčik. Prečo je to pre mňa také sympatické? Nuž lebo som videl, že má saleziánske srdce otvorené pre šibalstvo a mladých.“

Snímka: tituszeman.sk

PREKRAČOVAŤ HRANICE

Titus Zeman sa túžil stať kňazom už od svojich desiatich rokov. Niekto môže povedať, že v tomto veku je normálne, že sa malý chlapec z veriacej rodiny chce stať kňazom.

U Titusa to však neboli slová vypustené do vetra. Podobne ako slová sľubu, ktorý dal v deň svojho náhleho uzdravenia Sedembolestnej Panne Márii – že bude navždy jej synom. Dnes vieme, že aj tento sľub dodržal.

Don Jozef upozorňuje práve na to, že Titus Zeman, salezián a mučeník, budoval Božie kráľovstvo za akýchkoľvek okolností. Neplakal nad komunistickým režimom, ale bol ochotný prekračovať pre vieru akékoľvek hranice.

Práve v tomto je príkladom pre kňazov i laikov. „Nebedákať nad zlými časmi, budovať Božie kráľovstvo tam, kde som, mať záujem o druhého človeka.“

ROZVÍJANIE DARU

Ťažko si predstaviť, že by sme mali takú hlbokú vieru ako blahoslavený Titus. Obyčajnému človeku sa môže zdať až nedosiahnuteľná. Ale viera je dar od Boha. No nie je to dar, ktorý bol niekomu dopriaty a inému nie. Všetko závisí len od toho, či ho prijmeme a ako ho rozvíjame.

Don Luscoň si v súvislosti s tým spomína na odporúčanie svätého Františka Saleského rodičom: „Vychovávajte chlapcov tak, akoby sa mali stať kňazmi.“

Nevieme isto, či bola aj výchova samotného Titusa Zemana riadená takouto myšlienkou, no vieme, že s vierou sa stretával už od svojho príchodu na svet.

V knihe Titus, ideš! autor Jozef Luscoň spomína pekný zvyk, ktorý sa v  rodine Zemanovcov praktizoval. Vždy pred spoveďou si navzájom odpustili, i keď nepoznali konkrétny hriech, ktorý ten druhý spáchal.

DÔLEŽITOSŤ POVOLANIA

Titusovi Zemanovi vždy záležalo na tom, aby mal svet dobrých kňazov. Táto túžba v časoch totalitného komunistického režimu ešte zosilnela.

„Vedel totiž, že medzi najdôležitejšie prostriedky na duchovný rast patrí sviatosť zmierenia a Eucharistia. Práve povolanie ku kňazstvu vedie k sviatosti zmierenia, k Eucharistii a všetko spolu ku spáse,“ hovorí don Luscoň.

Bohoslovci na Slovensku však v  tom období nemali možnosť formácie, preto sa Titus rozhodol prekročiť hranice. Tentoraz nielen tie duchovné. Pomáhal mladým kňazom a bohoslovcom prejsť do Talianska, kde sa mohli naďalej formovať.

Podľa dona Luscoňa si Titus Zeman uvedomoval, že povolanie je cesta do neba, na ktorej sa treba očistiť i posilniť. A na to slúžia sviatosti, modlitba, skutky lásky. Titus pochopil, že ľuďom treba vytvoriť podmienky, aby mohli ľahko pristúpiť k sviatostiam.

I v tom vidno jeho horlivosť za realizáciu povolania u druhých ľudí. Proces blahorečenia Titusa Zemana sa začal v roku 2010. Dekrét o jeho mučeníctve schválil pápež František 27. februára 2017 a umožnil tak jeho blahorečenie 30. septembra toho istého roku. Momentálne pokračuje proces svätorečenia. Jeho sviatok si Cirkev pripomína v deň jeho zrodenia pre nebo 8. januára.