Buďte dobrí, ak môžete

Narodil sa pred 505 rokmi vo Florencii, ale väčšiu časť života strávil v Ríme, kam odišiel už ako 19-ročný. Od začiatku sa venoval chudobným a opatroval chorých. Po vysvätení za kňaza v roku 1551 túžil odísť na misie do Indie, jeho Indiou sa však napokon stal Rím. 

Pouličný misionár

Nebol typickým kňazom. Jeho kazateľnicou sa stala ulica. Privádzal hriešnikov k Bohu, vychovával deti a mládež na okraji spoločnosti. Hrami, tancami, spevom a láskou. A prípady to veru neboli jednoduché. Hrubosť, nadávky či krádeže vymenili jeho zverenci za cestu k Bohu. 

Vyznačoval sa pokorou, nemal rád nafúkancov a sršala z neho radosť. Svojím štipľavým humorom dostal neraz do rozpakov i vážených ľudí. Terčom jeho posmeškov však nikdy neboli slabší a menší. Boha predstavoval ako radostného a dobrého, a hoci poukazoval na hriechy ľudí, nevyhrážal sa im peklom a zatratením, ale hovoril o šťastí v Božej blízkosti. Ľudia ho často prezývali „svätý komediant“ alebo „veselý svätý“. 

Jeho malá izbietka po nejakom čase už kapacitne nestačila, a tak nad loďou Kostola San Girolamo vytvoril oratórium, akúsi modlitebňu, kde spolu čítali Písmo, modlili sa, tancovali i spievali. Oratórium sa neskôr stalo kňazským spoločenstvom a rozšírilo sa do mnohých krajín vrátane Južnej Ameriky či Indie. Aj dnes existuje okolo 50 takýchto domov, dokonca i na Slovensku. 

Zlo a hriechy

Aj keď z neho sršal optimizmus a hravosť, k sebe bol veľmi prísny. Nielen čo sa týka životných potrieb. Skromnosť a chudoba boli u neho samozrejmé. Čo mal, to rozdal. Povzbudzoval ľudí, že okrem mešca peňazí a chutného jedla je dôležité ešte aj niečo iné.

O sebe si veľa nenamýšľal, práve naopak. Prosieval Boha, aby mu pomáhal a odpúšťal. „Pane, nečakaj odo mňa iné ako zlo a hriechy,“ kajal sa. „Pane, nespoliehaj sa na mňa, pretože určite padnem, ak mi nepomôžeš. Pane, rana tvojho boku je veľká, ale ak mi nepomôžeš, ešte ju zväčším.“ 

Už počas života mu ľudia vravievali „svätý“, on sa ním necítil. Ešte aj v chorobe na smrteľnej posteli vzlykal, že počas života neurobil nič dobrého, a keď sa uzdraví, zmení svoj život.

Dožil sa 80 rokov a zomrel 26. mája 1595. 

Svätí známi

V čase rozvíjajúceho sa protestantizmu, Tridentského koncilu a cirkevných hádok 16. storočia bol Filip Neri zjavom. Bezprostredný chlapík vysmievajúci sa z autorít a pomáhajúci najmenším. 

Neľahká spoločenská doba ale priniesla svoje ovocie. Okrem neho sa stali svätými viaceré duchovné osobnosti - sv. Ignác z Loyoly, sv. Kamil de Lellis i sv. František Saleský, s ktorými Filip Neri spolupracoval a udržiaval kontakt. Za blahoslavených ich vyhlásil v rokoch 1609 - 1619 pápež Pavol V. a za svätých v roku 1622 pápež Gregor XV.

Inšpiroval filmárov

Náboženských filmov o Ježišovi či Panne Márii s rôznymi ich príbehmi a zobrazeniami môžeme rátať na desiatky. Tých o konkrétnych svätcoch je už pomenej. Osobnosť obľúbeného talianskeho svätca Filipa Neriho sa na filmové plátno dostala až dvakrát. 

Prvá životopisná snímka vznikla v roku 1983 v Taliansku v réžii Luigiho Magniho a jej názov sa odvíja od výroku, ktorým svätec rád napomínal nezbedných chlapcov: „Buďte dobrí, ak môžete.“ 

Temperament, humor, radosť i ľudskosť Filipa Neriho zobrazuje i druhý, novší filmový počin, rovnako talianskej výroby. Vznikol v roku 2010 a režisér Giacomo Campiotti ho rozdelil na dve časti. Aj tento názov sa odvíja od svätcovho výroku. Keď mu totiž vtedajší pápež chcel udeliť titul kardinála, Filip Neri to odmietol a povedal: „Dám prednosť raju.“