Častejšie sa pozerajme druhým do očí

Pri príležitosti Nového roka sme oslovili viaceré osobnosti z cirkevného, kultúrneho i spoločenského života na Slovensku a položili sme im otázku: Čo by ste priali Slovensku a Cirkvi do roku 2024?
Lívia Dvorská 03.01.2024
Častejšie sa pozerajme druhým do očí

Snímka: archív Františka Trstenského

FRANTIŠEK TRSTENSKÝ, spišský biskup

Cirkvi na Slovensku želám odvahu a radosť pri hlásaní Ježiša Krista. Jeho posolstvo je stále príťažlivé a nepotrebuje žiadnu novelizáciu.

Tento rok je posledný pred veľkým jubilejným rokom 2025, ktorý bude Cirkev sláviť po celom svete, a zároveň je Rokom modlitby. Vyprosujem preto nám všetkým, aby sme si našli viac času na modlitbu.

Napríklad môžeme pridať jednu modlitbu navyše k tým, ktoré máme zaužívané – Zdravas alebo desiatok ruženca navyše, päť minút navyše v modlitbe či pri čítaní Svätého písma...

Slovenskej spoločnosti želám viac ľudskosti a skromnosti a menej zahľadenia do seba. Častejšie sa pozerajme druhým do očí a vrúcne podajme ruku na pozdrav a pomoc. Želám všetkým viac úsmevov pre ľudí okolo.

Snímka: archív Heleny Priesolovej

HELENA PRIESOLOVÁ, manažérka pre vzdelávanie Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže

Prajem Slovensku pokoj a mier. Aby sme hľadali a  nachádzali vnútorný pokoj vo vzťahu k sebe, k ľuďom okolo nás i v duchovnom živote.

Aby sme do každého dňa vstupovali s dôverou, že Boh do nás vložil dary a talenty, ktoré máme zveľaďovať v službe ľuďom, našej krajine i Cirkvi. Cirkvi prajem, aby bola miestom prijatia, kde sa ľudia budú cítiť podporení a vítaní.

Aby vedela vybaviť svojich veriacich do života v meniacom sa svete. A tiež jej prajem múdrych a inšpirujúcich duchovných vodcov, lídrov spoločenstiev a veriacich otvorených pre službu v našej krajine.

Snímka: archív Jaroslava Demka

JAROSLAV DEMKO, rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku

Pochádzam z Černovej a pri niektorých slávnostných príležitostiach si zanôtime: Aby nás Pán Boh miloval, miloval, hriechy odpustil, nebo dal, nebo dal. Nič nežiadame, vždy len to samé, aby nás Pán Boh miloval, miloval...

Je to jednoduchá, ale krásna pieseň, prosba, aby nás Pán zachovával vo svojej priazni. Iba nedávno som zistil, že je to pôvodne česká ľudová pieseň, ktorá musela v našich liptovských končinách zdomácnieť.

Až doteraz som nepoznal jej druhú strofu: Aby nás Pán Boh potešil, potešil, viac dobrého uštedril, uštedril, nič nežiadame, vždy len to samé, aby nás Pán Boh potešil, potešil...

Takže nech nás Pán každý deň potešuje a je k nám štedrý. On je taký stále, len my sa o jeho nekonečnej dobrote dávajme presvedčiť aj v nasledujúcich 366 dňoch.

Snímka: archív Ambróza Hájnika

AMBRÓZ HÁJNIK, primátor Rajeckých Teplíc

V prvom rade by som chcel popriať, aby sme boli ľuďmi. Aby sme boli k sebe navzájom milí, neváhali pomôcť jeden druhému, nezávideli si. Prejavovali lásku a robili dobré skutky. Vyjdime z našej komfortnej zóny a šírme dobro.

Pozrime na malého Ježiška – nevinný, bezbranný, slabý, chudobný... Asi málokto z nás by mu venoval pozornosť. No v skutočnosti je bohatý, mocný, všemohúci a štedrý. Čo sa javí navonok slabé, je v podstate silné.

Dokonalý vzor k nám prišiel na svet – stačí, aby sme sa mu pripodobňovali, a Cirkev i Slovensko budú lepšie každým dňom. Šírme dobro ďalej, stávajme sa dobrými ľuďmi, Slovákmi, kresťanmi.

Snímka: archív Simy Magušinovej

SIMA MAGUŠINOVÁ, speváčka

Keďže Cirkev nevnímam ako niečo, čo sa ma netýka, a keďže Cirkev som aj ja, tak jej prajem – a teda aj sama sebe – hlavne otvorené srdce, ktoré dokáže iným odpúšťať, dopriať dobro a žehnať v každom čase.

A nám všetkým prajem, aby sme dokázali prinášať pokoj tam, kde chýba. A to aj napriek tomu, že si možno nesieme svoje vlastné kríže. Aby sme si dokázali pomáhať, lebo aj nato sa máme. Nie sme sami.

Snímka: archív Anny Medveckej

ANNA MEDVECKÁ, riaditeľka Gymnázia sv. Tomáša Akvinského v Košiciach

Čitateľom Katolíckych novín, ako aj všetkým občanom Slovenska by som priala, aby sa v nasledujúcom roku dali viesť múdrosťou Ducha Svätého.

Táto múdrosť a spolupráca s ním je nevyhnutná pri rozlišovaní, ktoré potrebujeme praktizovať v každodennom živote, ako nás k tomu vyzýva aj Svätý Otec František: „Rozlišovanie je umenie, ktorému sa môžeme učiť.“

Prajem nám všetkým odvahu a otvorenosť na učenie sa umeniu rozlíšiť dobro od zla; rozpoznať to, čo má hodnotu, od pominuteľného; to, čo je dôležité, od nepodstatného; rozoznať pravdu od klamstva, úprimnosť od pretvárky.

Vyžaduje si to nemalú námahu, ale prinesie nám to radosť, slobodu a najmä veľké požehnanie pre naše rodiny, mladých a celú spoločnosť.

Snímka: archív Zuzany Rehák-Štefečekovej

ZUZANA REHÁK-ŠTEFEČEKOVÁ, športová strelkyňa

Slovensku prajem viac pokoja, porozumenia, chápavosti a čo najviac ľudí so srdcom na správnom mieste na čele krajiny. A  čo by som do roku 2024 priala Cirkvi?

Viac kňazov a laikov pracujúcich a zapálených pre prácu s mladými ľuďmi, ktorí sú našou budúcnosťou a budú neskôr možno rozhodovať o fungovaní našej krajiny.

Snímka: archív Petra Martineka

PETER MARTINEK, zdravotnícky záchranár a inštruktor prvej pomoci

Prajem Slovensku i Cirkvi najmä zdravie a kondíciu. Zdravý zrak, aby sme sa nepozerali iba na seba, ale videli v blížnom vždy brata. Nepozerali iba na chyby, ale viac hľadeli na pozitívne vlastnosti a  talenty.

Prajem zdravé ruky, ktoré budú ochotné pomôcť aj za hranice všednosti. Nech naše ruky, vždy prinášajú pomoc, ochranu a neboja sa spojiť pre dobré veci na Slovensku. Nohy nech sú zdravé a nech spomalia.

Aby sme nebežali za vecami pominuteľnými a  nepodstatnými pre náš život. Naše kroky, nech nebeský Otec vždy upriamuje na cestu pokoja. Zdravá myseľ nech je pokojná, triezva a hľadajúca pravdu.

Aby sme sa neznepokojovali, ale vždy mali nádej v Boha, ktorý posilňuje. A zdravé srdce, vždy milujúce a zapálené. Milosrdné a prijímajúce, radostné a dávajúce.

 A, samozrejme, prajem i fyzické a duševné zdravie a silu na všetkých cestách pre Slovensko a Cirkev v nastávajúcom roku.