Chrám má povznášať človeka k Bohu

Výtvarník, dizajnér či keramikár Ľubomír Michalko navrhol viacero liturgických priestorov. Napríklad meditačnú kaplnku u jezuitov či kaplnku Televízie LUX. Cirkev má podľa neho tvorbou sakrálneho priestoru komunikovať aj to, že nie je spiatočnícka, ale aktuálna pre túto dobu.

„Pápež František pozýva Cirkev k evanjelizácii. Kostol preto nezariaďujeme len pre veriacich, ale aj pre tých, ktorí Boha hľadajú a my ich chceme pozvať medzi nás. Potrebujeme, aby sa v priestore chrámu cítili príjemne, aby mohli vnímať Božiu krásu aj cez kultúru,“ hovorí.

ČISTOTA

Jednoduché a čisté. Také sú návrhy liturgických priestorov Ľubomíra Michalka. „Keď človek vojde do kostola alebo kaplnky, nemôže sa cítiť, akoby vošiel do múzea alebo skanzenu. Aj svoje obývačky zariaďujeme podľa súčasných trendov, tak by niečo z toho malo presiaknuť i do liturgických priestorov. Samozrejme, treba rozlišovať a hľadať krásu, ktorá pozdvihuje dušu k Bohu. Nie dekadenciu, ktorá sa dnes vyskytuje aj v dizajne,“ vysvetľuje Ľubomír Michalko.

V DOME OTCA

Ako výtvarník a dizajnér sa snaží liturgický priestor navrhovať tak, aby človeka privádzal k uctievaniu Boha. „To je hlavný úkon kresťanskej nábožnosti – klaňať sa Bohu. Preto by mal byť v strede našej pozornosti Kristus. Toto sa môže udiať cez oltárny obraz, kríž alebo svätostánok. Predstavujem si, že sedím v lavici a chcem sa modliť. Nato je potrebné cítiť sa pokojne, bezpečne, ako v dome Otca. Ale zároveň mať upriamenú pozornosť na Boha.“

Preto v prvom rade hľadá a odstraňuje rušivé elementy. „Napríklad dispozíciu volím tak, aby človek, ktorý sa modlí, nepozeral na vstupné dvere alebo na iného modliaceho sa. Tiež dbám na to, aby človeku nesvietilo slnko do očí, aby nepozeral na holú stenu a podobne. Keď vyriešim dispozíciu priestoru, hľadám, čo bude návštevníka pozývať k modlitbe a úcte.“ Pútavý výzor môžu mať podľa Ľubomíra Michalka aj staršie kostoly. Len sa treba zamyslieť, čo všetko do liturgického priestoru vsadíme.

TIPY DIZAJNÉRA

„Vrátim sa k prirovnaniu so súčasnou obývačkou. V koľkých domácnostiach sa dnes nájde na slávnostnom stole čipkovaný obrus? No a potom prídem do nového kostola a tam na krásnom sochárskom kamennom oltári alebo na masívnom dreve visí obrus ako z múzea.“

Kostol nemôže byť skladiskom starého či nepotrebného. „Boh sa síce narodil v maštali, no ide o to, čo je v našom srdci a čo sme pre neho ochotní obetovať,“ konštatuje Ľubomír Michalko.

Pri výzdobe interiéru kostola preto odporúča vsadiť na jednoduchosť, pravé umelecké predmety a kvalitné materiály, pričom treba mať na zreteli celkový dojem.

„Aj chudobná farnosť môže mať citlivo zariadený kostol. Prepych zo zlata či množstvo nábožných sošiek nás nepriblíži k Bohu viac, ako keď sa mu klaniame v Duchu,“ podotýka.

LITURGICKÁ STRÁNKA

Odborník na liturgiku Štefan Fábry pripomína, že liturgický priestor je určený predovšetkým na slávenie kresťanskej bohoslužby. Tá nie je možná bez Cirkvi, čiže zhromaždenia kresťanov, a bez vzťahu Cirkvi s Bohom.

„Z toho vyplýva, že základná požiadavka na liturgický priestor je, aby umožnil vytvoriť spoločenstvo medzi prítomnými kresťanmi a Bohom. Preto to musí byť sakrálny, posvätný a duchovný priestor. Priestor povznášajúci človeka k Bohu.“

Liturgické normy zdôrazňujú, aby liturgický priestor bol dôstojný, primeraný posvätným úkonom a aby umožňoval aktívnu účasť veriacich na liturgii. „Chrám má byť symbolom neba,“ podotýka Štefan Fábry.

DISPOZÍCIE

Presne určené dispozície, proporcie, požiadavky na pôdorys či umelecký sloh Cirkev nemá. Zdôraznil to aj Druhý vatikánsky koncil.

„Cirkev nepokladala nijaký umelecký štýl za svoj vlastný, ale podľa povahy a životných podmienok národov, ako aj podľa požiadaviek rozličných obradov pripúšťala umelecké formy každého obdobia,“ uvádza sa v koncilovom dokumente Sacrosanctum concilium.

Stanovené však je, aby oltár bol v skutočnom centre liturgického priestoru, pretože sa naň má upriamiť pozornosť všetkých prítomných. Ambona má umožňovať, aby toho, kto ohlasuje Slovo, bolo dobre vidieť a počuť. Sedes má byť situovaný tak, aby umožnil prirodzený kontakt predsedajúceho s prítomnými.

Svätostánok má mať dôstojné miesto umožňujúce modlitbu pred Eucharistiou. Štefan Fábry hovorí, že istým „prototypom“ kresťanského chrámu sa na dlhé stáročia v Cirkvi na Západe stala rímska bazilika.

„Mala pozdĺžny tvar lode – haly pre ľud – a vyvýšenú apsidu pre predsedajúceho a asistenciu. V priebehu dejín však v Cirkvi vznikali chrámy najrôznejších tvarov a architektonických slohov.“

V Kaplnke v jezuitskom exercičnom dome v Piešťanoch, ako ju navrhol Ľubomír Michalko. Snímka: archív –ĽM–

NEDUHY

Nie vždy je sakrálny priestor vyriešený ideálne. S akými neduhmi sa stretávame v našich kostoloch najčastejšie? „Pokiaľ ide o starobylé kostoly, bojujeme s tým, či majú byť živým, funkčným liturgickým priestorom, alebo múzeom, v ktorom sa za každú cenu konzervuje úplne všetko,“ konštatuje Štefan Fábry.

Pri nových kostoloch môže zasa funkčnosť daná rôznymi technickými normami potláčať význam kostola. „Chrám má byť aj architektonicky, navonok, svedectvom Cirkvi žijúcej v tomto svete. No mnohé moderné kostoly pôsobia ako spoločenské sály – sú síce dokonale zariadené, ale nie sakrálne,“ poznamenáva odborník na liturgiku.

Z hľadiska umeleckej výzdoby sú zároveň mnohé naše kostoly zaplnené gýčmi. „Teda lacnými náhradami skutočného umenia, čo je často dané chýbajúcimi finančnými prostriedkami. Pravidlom je, aby pri obrazoch, maľbách či sochách išlo o pravé umenie, ktoré má svoju hodnotu a svoju skutočnú krásu. Cieľom je povznášať ľudského ducha a upriamiť jeho pozornosť na to, čo je Božie.“

Štefan Fábry pridáva aj osobný postreh, čo sa týka priorít pri financovaní sakrálneho priestoru. „Ak treba ušetriť, často sa to robí na tom, čo by malo byť liturgicky najdôležitejšie. Investujeme napríklad do moderných svietidiel alebo vzduchotechniky, ale neostane na dôstojný oltár, liturgické rúcha, nádoby, knihy, píšťalový organ alebo umeleckú výzdobu. Často sa to ospravedlní tým, že ide o dočasné riešenie, no prax ukazuje, že veľa dočasného sa stáva trvalým.“

NIE JE TO LEN STAVBA

Pri tvorbe sakrálneho priestoru však nemôže ísť len o technickú a estetickú stránku stavby, ale aj o teologickú.

„Máme vynikajúcich architektov, umelcov, odborníkov, no len málokto z nich má aj teologické vzdelanie. To je rozmer, ktorý nevidí v chráme len stavbu a architektúru, ale symbol živej Cirkvi. Teda Božieho ľudu, ktorý putuje k nebeskému Jeruzalemu a ktorý cez viditeľné symboly sprítomňuje obetu Ježiša Krista. Chrám je miesto, kde človek stretne nielen človeka, ale najmä živého Boha,“ dodáva Štefan Fábry.

Odborník na liturgiku preto pri stavbe, zariaďovaní či vyzdobovaní chrámu odporúča komunikáciu s odborníkmi, rovnako ako odborníkom odporúča komunikáciu s teológmi.