Chudobní nie sme len bez peňazí

Z pasce chudoby sa človek len tak ľahko nevymaní. Čoraz vyššie ceny a poplatky i tak biednemu stavu v našej spoločnosti nepridávajú. Ohrození nie sú len ľudia na okraji spoločnosti, ale aj rodiny s deťmi, osamelí seniori či osoby so zdravotným postihnutím.

Z ekonomického pohľadu je podľa štatistického úradu na hranici chudoby okolo 660 000 ľudí. Ide o jednotlivcov s mesačným príjmom 424 eur. Pri rodinách s dvoma deťmi do 14 rokov je na hranici chudoby príjem necelých 900 eur.

Najhoršie sú na tom ľudia v Prešovskom a Banskobystrickom kraji, kde nedostatkom trpí viac ako 19 percent ľudí. Sú to najmä ekonomicky najzaostalejšie oblasti Slovenska, kde chýbajú pracovné príležitosti. 

Veľa závisí aj od východiskovej pozície – do akého prostredia sa človek narodí a aké má vyhliadky do budúcnosti. Zaiste, rovnakú štartovaciu pozíciu nemá dieťa v  úplnej zabezpečenej rodine a naopak, dieťa v osade. Chýbajú mu totiž pozitívne vzory a sociálne zručnosti.

Od generačnej chudoby sa potom odvíjajú možnosti dobrého vzdelania, bývania, zdravotnej starostlivosti.

Profesorka Andrea Gállová, vedúca Ústavu bl. Anny Kolesárovej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, hovorí, že sociálna spravodlivosť si vyžaduje rovnaké občianske práva na bezpečnosť, slobodu či rovnaké politické práva.

„V liberálno-demokratických spoločnostiach sú tieto požiadavky doplnené o rovnosť príležitostí, a to najmä v oblasti vzdelávania a zamestnania. Chudoba vedie ľudí k tomu, že majú menej príležitostí na rozvoj a zlepšenie životných podmienok.“

CHUDOBA LÁSKY

Chudobní však nie sú len ľudia bez peňazí. Núdzu často pociťujú aj majetnejší ľudia. Chýba im totiž láska a zdravé vzťahy. Poukazovala na to i Matka Tereza, keď pri viacerých príležitostiach poznamenala, že ľudia v rozvinutých krajinách sú často chudobnejší ako biedni v Indii.

Vidíme to aj v našej spoločnosti poznačenej pandémiou, digitálnou érou a narušenými vzťahmi. Pred očami nám vyrastá generácia detí ochudobnených o lásku a pozornosť svojich rodičov. A hoci majú dostatok materiálnych vecí, trpia chudobou lásky.

Psychické problémy, násilie mladistvých a sociálna izolácia sú len zlomkom z problémov rodín naháňajúcich sa za udržiavaním životného štandardu.

Neostáva im už čas na budovanie rodinných vzťahov, pekné slovo či pohladenie. Lepšie na tom nie sú ani naši osamelí rodičia a starí rodičia v domovoch, ktorí sa musia uspokojiť s občasným telefonátom či návštevou.

Podeliť sa môžeme o pekné slovo, povzbudenie, ale i šatstvo či trvanlivé potraviny. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

OBOHACUJÚCA CHUDOBA

Pápež František v  tohtoročnom posolstve k Svetovému dňu chudobných citoval slová cirkevného otca a učiteľa Cirkvi svätého Jána Zlatoústeho: „Ak nemôžeš uveriť, že chudoba ťa môže obohatiť, mysli na svojho Pána a prestaň o tom pochybovať. Ak by on nebol chudobný, ani ty by si nebol bohatý; je to niečo mimoriadne, že chudoba sa stala zdrojom nesmierneho bohatstva.“

Pravé bohatstvo totiž nespočíva v hromadení pokladov, ale vo vzájomnej láske, zbožnosti, očistení od hriechov, spravodlivosti.

„Ježišovým bohatstvom je jeho láska, ktorá nikoho nevylučuje a  ide v  ústrety všetkým, najmä tým, ktorí sú odstrčení na okraj spoločnosti a nemajú dostatok pre život potrebného,“ píše Svätý Otec v posolstve.

Profesorka Andrea Gállová poukazuje na Ježišovo učenie, ktoré sa sústredilo na chudobných, zraniteľných a bezbranných.

„Pán aj vo svojej najťažšej chvíli myslel na človeka – hriešnika, ktorý nepochopil zmysel svojej životnej cesty – pomoc tým, ktorí ju potrebujú v každej situácii s veľkosťou ducha odpustenia.“

Vzdal sa všetkého, aby sa stal človekom a niesol naše viny, čím nám ukázal bohatstvo svojho nekonečného milosrdenstva.

MIESTO CIRKVI

Od počiatku sveta sa Cirkev stará o núdznych. Spolu s ohlasovaním evanjelia je to jej základné poslanie. Mnoho inšpiratívnych príbehov pomoci Cirkvi prinášame aj na stránkach Katolíckych novín v rubrike Misie. Tešia sa obľube čitateľov. Vidia totiž reálne tváre a konkrétne príklady služby.

No neraz sa stretáme s otázkou, prečo toľko pomáhame ľuďom v ďalekých krajinách, keď pomoc potrebujú aj naši obyvatelia. Nemajú základné potraviny, bývanie či pitnú vodu. Úlohou kresťana je preto pozerať aj týmto smerom.

Neuspokojiť sa len s hodením mince do pokladničky pri misijnej zbierke, ale všimnúť si vo svojom okolí konkrétnych ľudí, ktorí potrebujú pomoc. „A pomáhať im s nezištnosťou, optimizmom, vierou a pokojom i pokorou,“ dopĺňa profesorka Andrea Gállová.

„Myslím, že úlohou Cirkvi nie je v prvom rade sociálna práca, ale dávať nádej viery a istotu Otca. Predtým však, než ideme hovoriť o radostnej zvesti, máme ponúknuť jedlo, pitie a šaty. Tak je to jednoducho správne,“ uzatvára profesor Marek Šmid z Katedry sociálnej práce Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.