Cirkvi pomáhajú s tým, čo aktuálne potrebuje

Spoločenstvo Misia Máriina vzišlo z iniciatívy manželov Viktora a Márie Bezákovcov. Tí ako bezdetný manželský pár rozmýšľali, čím svoj život urobiť užitočným. Rozhodli sa, že odídu na misie do zahraničia, no situácia sa nakoniec vyvinula úplne iným spôsobom. V roku 1968 odcestovali do Ríma, kde sa stretli s biskupom Pavlom Hnilicom. Vysvetlili mu, že sa ponúkajú do misií. Chceli, aby im povedal, kam majú ísť slúžiť. Biskup im ako misijné miesto určil Slovensko.

„Teta Mária mi hovorila, že pre ňu to bolo v prvom momente sklamanie, pretože zo Slovenska odišli s tým, že idú na misie,“ spomína jedna z prvých členiek spoločenstva Mária Rusinová. Vysvetľuje, že zakladateľov volali ujo a teta, pretože za totality bolo nebezpečné hovoriť mená a priezviská. Manželia Bezákovci nemali predstavu, ako vykonávať misiu na Slovensku. „Keď prišli naspäť, situácia v našej krajine sa uvoľnila. Rozhodli sa, že misiu začnú vyučovaním náboženstva,“ približuje Mária Rusinová. S následnou normalizáciou však prišiel zákaz výučby náboženstva na školách. Bezákovcov to neodradilo. „Tých, ktorí chceli pokračovať vo výučbe náboženstva, pozvali, že tak môžu robiť súkromne u nich doma,“ hovorí Mária Rusinová. Dodáva, že ich rodičia mali strach, keďže prakticky išlo o stretávanie tajnej Cirkvi.

Základom výučby bolo Božie slovo a vysvetlenie, ako ho žiť. Neskôr sa k tomu pridalo aj vzdelávanie v duchovnom živote. Viktor Bezák bol duchovným vodcom spoločenstva, na jednotlivé stretnutia si pripravoval prednášky. Jeho manželka zasa zabezpečovala organizačnú stránku.

Sledujú, čo Cirkev potrebuje

Misia Máriina je misijným spoločenstvom podľa vzoru Panny Márie. „Jej misia spočívala v tom, že sa úplne otvorila Duchu Svätému. A tak bola otvorená všetkému, čo od nej Pán Boh chcel. V tomto je nám vzorom. Aj my máme v cieľoch nášho spoločenstva vlastný duchovný rast, ktorý má spieť k tomu, aby sa človek otvoril Duchu Svätému. Naša misia spočíva v tom, že tam, kde sme – otvorení Duchu Svätému –, šírime Božie kráľovstvo podľa potrieb spoločnosti,“ vysvetľuje Mária Rusinová.

Spoločenstvo nemá v stanovách uvedené, čomu sa presne venuje. Jeho cieľom je aktívne sa včleňovať do života Cirkvi. To znamená, že sleduje, čo Cirkev aktuálne potrebuje a podľa toho reaguje. „Po revolúcii sa začali rozvíjať cirkevné školy a bolo treba na nich učiť náboženstvo. Členovia spoločenstva preto absolvovali štúdium teológie, aby mohli vyučovať náboženstvo. Rozvíjala sa tiež komunálna politika, takže viacerí členovia sa venovali aj tejto sfére,“ približuje Peter Rusina. V súčasnosti sa na základe výzvy Konferencie biskupov Slovenska spoločenstvo zameriava na predmanželské prípravy snúbencov.

Spolupráca s minoritmi

Misia Máriina nemala dlho po revolúcii žiaden štatút, Cirkev však o nej vedela. V roku 2002 spoločenstvo požiadalo o cirkevnoprávnu subjektivitu a následne mu bol pridelený kňaz ako duchovný poradca. Na začiatku to bol páter Milan Hromník, v roku 2004 Misiu Máriinu začal sprevádzať minorita Lucián Bogucki. Odvtedy sa pri spoločenstve vystriedali skoro všetci pátri minoriti pôsobiaci v hlavnom meste. „Pochopili to ako dôležitú potrebu,“ hovorí ďalšia z dlhoročných členiek Viera Šutá, ktorá príchod kňaza do spoločenstva vníma ako jeden z najvýznamnejších momentov v histórii Misie Máriinej. „Keď prišiel kňaz, bol to pre nás taký nový vietor – páter Bogucki nás nazval, že sme spiaci lev. Sme veľkí, ale spiaci. Povedal nám, že sa máme viac otvoriť pre ľudí,“ spomína Viera Šutá.

Stretnutia pre všetky vekové skupiny

Duchovný rast a otvorenosť pre službu Cirkvi sú základné atribúty Misie Máriinej. No medzi jej členmi existuje prepojenosť aj v sociálnej oblasti. Pomáhajú si, keď niekto niečo potrebuje. Či už finančne, pomocnou rukou pri práci na dome, alebo strážením detí.

Dnes má Misia Máriina približne 150 členov, spoločenstvom však za 50 rokov prešlo okolo 600 ľudí. Už takmer od začiatku pôsobenia pokrýva všetky bratislavské mestské časti. V priebehu rokov sa sformovali stretnutia pre každú vekovú skupinu. Organizujú sa stretká pre malé deti, mladších a starších žiakov základných škôl, stredoškolákov, vysokoškolákov, zamestnaných, rodiny a seniorov. Pre každú skupinu sa cez leto tiež pripravujú duchovné obnovy. Tie mali členovia spoločenstva aj za totality, no museli sa schádzať na tajných miestach. „Obnovy bývali na nejakej chate v lese. Museli sme sa ukrývať, chodili sme na sväté omše ráno o štvrť na šesť. Podobne prebiehali bežné stretnutia spoločenstva. Keď sme odchádzali z bytov, vychádzali sme po dvoch, aby nás náhodou nebolo vidno vo väčšom počte. Naše deti to nepoznajú a môžu sa slobodne stretávať,“ konštatuje ďalšia z členok Misie Máriinej Elena Fabová.

Nechávajú sa osloviť Svätým písmom

A ako vyzerá také bežné stretnutie spoločenstva? Približuje Sergej Šesták: „Na začiatku sa pomodlíme desiatok ruženca, potom je čítanie Svätého písma z nasledujúcej nedele. Kedysi sme čítali Písmo z predchádzajúcej nedele, potom však pri diskusii každý hovoril to, čo počul na kázni. Náš terajší duchovný páter Tomáš Lesňák je odporcom odovzdaných informácií. Niekoľko rokov nás povzbudzuje, aby sme sa nechali osloviť Slovom. Je to potom živšie a človek si uvedomí, že Božie slovo je stále živé. Každý teda môže povedať, ako ho prečítané Písmo oslovilo. Potom môžu ostatní reagovať a nakoniec sa preberá téma, ktorá sa vyberá podľa poslednej duchovnej obnovy.“

Zároveň sa v prvú sobotu v mesiaci slúži spoločná svätá omša, ktorej predchádza modlitbové stretnutie. Na následnom agapé je vytvorený priestor nato, aby sa stretli členovia z celého mesta.

Oslava 50 rokov

Mladí zo spoločenstva organizujú okrem duchovných obnov tiež výlety do hôr alebo spoločné zábavy, do ktorých zapájajú i rodičov. „Spoločenstvo má tiež spoločenský rozmer. To znamená, že treba sa vedieť pomodliť, obetovať sa, ale tiež zabávať,“ podotýka Viera Šutá.

Veľkú oslavu Misia Máriina pripravuje aj pri príležitosti 50. výročia existencie. Tá sa bude konať 6. októbra v Univerzitnom pastoračnom centre sv. Jozefa Freinademetza v Mlynskej doline. „Začína sa o 10.00 svätou omšou. Pozývame súčasných i bývalých členov, ktorí by sa radi stretli,“ dodáva Elena Fabová.