Dante je náš

Nové, impozantné vydanie Božskej komédie v slovenčine vydal Spolok svätého Vojtecha. Dielo slávnostne predstavili 11. novembra v Mirbachovom paláci v Bratislave.

Prvý raz v slovenčine v jednom zväzku 
Riaditeľ Spolku svätého Vojtecha Ivan Šulík neskrýval na slávnostnej prezentácii nového vydania Danteho veľdiela radosť: „Božská komédia patrí medzi najvýznamnejšie literárne svedectvá stredovekej civilizácie a najdôležitejšie diela svetovej literatúry. Jej autor Dante Alighieri sa považuje sa otca talianskeho jazyka a jeho Božská komédia sa označuje za najväčšie dielo napísané v taliančine, ktoré zahŕňa celú vtedajšiu stredovekú kultúru.

V slovenčine vychádza Božská komédia prvý raz v jednom zväzku. Čitatelia dostávajú do rúk brilantný preklad uznávaného romanistu Jozefa Felixa a jeho žiaka, básnika Viliama Turčányho.

Okrem poznámok, komentárov a schém je toto vydanie priam vyzdobené nádhernými originálnymi ilustráciami akademického maliara Miroslava Cipára. Z tohto knižného diela sa tak stal skutočný umelecký klenot.“

Dante sa spovedá
Do stredu dráhy životnej som vkročil,
keď obklopil ma temný priestor lesný,
pretože prv som z pravej cesty zbočil.

Ach, preťažko aj vysloviť, jak desný
a drsný les ma obkolesil vtedy,
bo pri spomienke znovu strach ma tiesni.

Len smrť ak vrhá do trpkejšej biedy!
No, pre dobro, čo tiež som tam bol zhliadol,
rozpoviem všetko ako pri spovedi.

Týmito sugestívnymi veršami Dante vovádza čitateľa do prvej kantiky Božskej komédie s názvom Peklo. Všimli ste si, že sa tam nachádza slovné spojenie „pri spovedi“? V Danteho pôvodine by ste ho nenašli. No básnikovi Viliamovi Turčánymu (91) sa tam žiadalo.

Okrem čistej poézie Božská komédia bola pre Viliama Turčányho očistou celého človeka. „V preklade deviateho verša tretej tercíny v prvom speve Pekla je jedna zaujímavá vec – v poslednej vete je uvedené spojenie pri spovedi. V origináli však v tomto verši spoveď nie je.

A Jozef Felix ju v doslovnom preklade tiež asi nemal. Ja som však pokladal príležitosť prekladať Peklo aj za vlastnú spoveď. Zaujímavé je, že Jozef Felix takéto odbočenie od originálu alebo od jeho doslovného prekladu by mi bol inde vyčítal. Prečo mi slovo spoveď pardonoval?

Doslovný preklad je totiž ,poviem aj iné veci, čo som tam bol zhliadol´ – teda slovo spoveď sa tu nevyskytuje. Môj učiteľ by mi nebol dovolil inde takýto posun od doslovného prekladu textu; no tu ho dovolil, lebo jeho učiteľ – veľký František Xaver Šalda, najväčší český literárny kritik, ktorý napísal parádnu štúdiu o Danteho osobnosti, charakterizoval celú Božskú komédiu v prvom rade ako báseň kající.

Ale vtedy som to nevedel; použil som slovo spoveď, lebo som cítil túto potrebu i sám pre seba,“ vysvetľuje Viliam Turčány. „Danteho veľdielo je generálna spoveď a jej nadčasovosť je v tom, ako časnosťou možno dosiahnuť blaženú večnosť. Dante chcel tiež predstaviť všetky druhy odmeny za pozemský život – kto robil zle a zlo neoľutoval, bude v pekle; kto, čo aj v poslednej chvíli oľutoval – ako kráľ Manfred (padol v bitke proti Karolovi z Anjou v roku 1266) v treťom speve Očistca – nebude zatratený, bude v očistci. Ostatní – ale aj v očistci už očistení – budú v raji.“

Najkrajšie chvíle života
Keď sa pýtame, ako dlho sa rodil preklad Božskej komédie, Viliam Turčány spomína: „Jozef Felix mi dal doslovný preklad a komentár – vysvetlivky ku každému spevu – v priemere dvadsať strán. Každý spev som sa naučil naspamäť v talianskom origináli, stokrát som si ho za päť týždňov zopakoval, a tým činom aj prekladal. To boli najkrajšie chvíle môjho života.

V priemere som prekladal jeden spev päť týždňov, celú Božskú komédiu s prestávkami 27 rokov. Päť rokov som prebásňoval Peklo, päť rokov Raj – to som už robil samostatne – a Očistec 17 rokov – trvalo to tak dlho preto, lebo som bol lektorom slovenčiny v Neapole a pracoval som aj viac rokov na iných prekladoch a na pôvodnej svojej poézii i vedeckých dielach.

Jozef Felix tiež robil všeličo zas pre Prahu, najmä doslovy pre svetové diela vo vydavateľstve Odeon.“ Básnik zavŕšil preklad celej Božskej komédie na Vianoce v roku 1983.

„Bolo to krátko pred tatovou smrťou, s ktorým akoby sme Raj prekladali spolu. Pred Vianocami som ho dokončil a tato sa na Tri krále 1984 odobral. Kým sa odobral, povedal, že Očistec je dobrá kniha.

Jozef Felix umrel v roku 1977, Gustáv Valach mu na pohrebe recitoval druhý spev Očistca,“ prezrádza Viliam Turčány aj súkromné informácie. O tom, akú hlbokú úctu mal k Jozefovi Felixovi, básnik hovorí: „Doživotne sme si vykali. Ja som mu hovoril pán doktor a on mne Vilko.“

Excelentný preklad a unikátne vysvetlivky
Bez Jozefa Felixa by sme taký excelentný preklad Božskej komédie do slovenčiny určite nemali. „Jozefa Felixa k prekladu Božskej komédie do slovenčiny pomkýnal Július Pašteka; museli však vymyslieť, ako s tým prejsť cez bariéru ateizmu. Išli na to tak, že najprv treba o Dantem preložiť čosi od takého autora, ktorý bol pre vtedajšok prijateľný. A to bol Giovanni Boccaccio.

Keďže Boccacciov Dekameron sa mohol prekladať, mohol cez Boccaccia prejsť aj Dante, lebo existuje aj Boccacciovo dielko Život Danteho. Jozef Felix túto publikáciu nielen preložil, ale napísal k nej aj bohatý komentár. Keď sa Jozef Felix do niečoho dal, vzniklo z toho vždy osobitné dielo. Veď aj komentár k Peklu je v strednej Európe unikát a český literárny vedec Václav Černý povedal, že keby Česi znovu vydali Peklo, žiadali by si ho s Felixovým komentárom,“ tvrdí Viliam Turčány.

Literárny vedec Jozef Felix si právom zaslúži obrovské uznanie za komentár a vysvetlivky k Danteho dielu. „Bez poznámok sa Božská komédia nedá pochopiť, lebo tam je toľko faktov zo života Florencie, narážok na antiku i Danteho súčasnosť a na všetko možné i nemožné, že toto dielo možno nazvať libro mondo - kniha svet. Niektorí hovoria, že tento prívlastok sa môže vzťahovať iba na Bibliu, niektorí zas pokladajú Danteho Božskú komédiu za piate evanjelium,“ zdôrazňuje Viliam Turčány.

Tercíny
Keď sa začítate do Božskej komédie, okamžite zistíte, že nielen rozsahom, obsahom, posolstvom, metaforami, ale i čo sa týka umeleckej formy, ide o výnimočné dielo. Viliam Turčány upozorňuje na jedinečnú originálnosť umeleckej formy, ktorú Dante použil: „Danteho veľdielo akoby bolo stálym sviatkom Najsvätejšej Trojice – môžeme iba obdivovať jeho zázračný vynález tercín, ktorými je Najsvätejšia Trojica stále a všadeprítomná, a to vo všetkých troch kantikách; áno, i v Pekle, nielen v Očistci a Raji. Tým, že každý zo sto spevov sa po reťazci trojverší (každý spev má v priemere 142 veršov) končí jediným, oddeleným veršom (ale rýmom je spätý s poslednou tercínou) – táto forma akoby hovorila, že sú síce tri božské osoby, ale je to jeden Boh.“

Panna Mária a Beatrice
Napriek tomu, že pre Danteho bola celoživotnou inšpiráciou Beatrice Portinariová (1265 – 1290), ktorú stretol ako deväťročný chlapec na detskej slávnosti – postava menom Beatrice sa vyskytuje aj v Božskej komédii –, bola preňho dôležitejšia iná Žena.

„Až tridsať miest v Božskej komédii sa týka Panny Márie a jej veľoslavou sa začína i posledný spev Raja, teda celého diela,“ vysvetľuje Viliam Turčány, ktorému srdcu sú najbližšie z Božskej komédie práve verše venované Panne Márii.

„Najradšej mám 33., posledný spev Raja: Panna a matka, dcéra svojho syna,/ ponížená a vyššia ako tvory;/ nemenný, večný zámer Hospodina.// Tys´ tá, v ňu toľká šľachetnosť sa vnorí/ a s takou ľudskou prírodou sa zlúči,/ že sám jej Tvorca v tvora z nej sa stvorí.// Láska sa tak ti v lone rozhorúči,/ že takýto kvet krásny od plápolu/ nám do večného pokoja z nej vzpučí.

Tieto tri tercíny v origináli si čitatelia môžu pozrieť vo Florencii pri Chráme Santa Maria del Fiore. Na múre najbližšej budovy sú napísané zlatými literami. Tu podčiarknem, že ide o tretiu báseň, a to nie teológa, ktorá je zaradená do liturgických textov. Prvou je Brat Slnko sv. Františka Assiského, druhou Stála Matka bolestivá Jacopona da Todi a treťou prvých sedem tercín 33. spevu Raja. Je i v talianskom breviári.“

V Pekle už za života
Viliam Turčány hovorí, že sa nevie presne, kedy Dante začal písať Božskú komédiu: „Podľa Boccaccia mal napísať sedem spevov vo Florencii. Dej Božskej komédie síce beží v prvom svätom jubilejnom roku (1300), ktorý vyhlásil Bonifác VIII., teda ešte nejaký čas, keď bol Dante v nepokojnej vlasti. Kedy začal písať? Môj názor je, že asi v roku 1306. Peklo vzniklo predpokladám v rokoch 1306 – 1312, lebo dovtedy písal teoretické spisy O národnom jazyku (De vulgari eloquentia) a Hostinu (Il convivio), ktoré pred rokom 1306 prerušil a nedokončil. Podľa mňa pred rokom 1306 napísal prvé tercíny.

Hovorí sa, že Dante sa Peklo neodvážil skôr publikovať, než mal bezpečné útočisko vo Verone, lebo do Pekla dal niektorých ešte za ich života a tí by ho boli zniesli zo sveta. Teda žil poloilegálne, musel sa skrývať. O prvú známu ukážku Pekla sa postaral istý bolonský notár – keď skončil časť nejakého protokolu, nechcel nechať v sudcovskej knihe prázdne miesto. Aby tam nikto nemohol nič nenáležité dopísať, vyplnil ho niekoľkými tercínami Danteho Pekla.“

Aj sedemsto rokov od Danteho smrti (výročie bude o dva roky) jeho dielo neprestáva udivovať svet. A nielen literárny. Danteho veľkosť potvrdili aj pápeži vrátane Pavla VI.

„Pápež Pavol VI. v apoštolskom liste Altissimi cantus (Spev Najvyššieho) vyznáva, že pokračuje v línii jedného zo svojich predchodcov, a to Benedikta XV., ktorý pri šesťstom výročí Danteho smrti v roku 1921 vydal encykliku.

Pavol VI. zriadil na milánskej Univerzite Sacro Cuore osobitnú katedru na skúmanie najväčšieho básnického diela zloženého kresťanom. V spomínanom apoštolskom liste Pavol VI. tvrdí, že ,Dante je náš´. Áno, patrí celému svetu, ale najmä Katolíckej cirkvi,“ zdôrazňuje básnik.

Tisíce čiar Miroslava Cipára
Doménou ilustrácií, ktoré sprevádzajú najnovšie vydanie Božskej komédie, je „cipárovská čiara“. Za tisícmi čiar na ilustráciách akademického maliara Miroslava Cipára sa ako vždy ukrýva poctivé štúdium a premýšľanie, ako uchopiť danú tému.

Miroslav Cipár o výtvarnej výzve menom Božská komédia prezrádza: „Pre ilustrátora je úžasná vec, keď dostane objednávku na takejto úrovni. Už to, že som bol poverený ilustrovaním Božskej komédie, bolo pre mňa vyznamenanie. Pri hľadaní odpovede na otázku, ako toto dielo ilustrovať, som musel v prvom rade najmä čítať knihu a tiež sa informovať o tom, ako je interpretovaná inými autormi, ktorí ju ilustrovali alebo ktorí sa inšpirovali Božskou komédiou a vytvorili iné umelecké diela.

Začal som od slovenských a českých prekladov, ktoré vyšli s ilustráciami Sandra Botticelliho, Vincenta Hložníka či Jiřího Anderleho. Každý z nich sa na tematiku díval iným spôsobom. Vydanie s Botticelliho ilustráciami mi najviac súhlasilo s textom, lebo sa mi zdalo, že reálie zachytené na ilustráciách sú také, aké mohli byť známe aj Dantemu.“

Za najdôležitejšiu knihu z tých, ktoré sa Miroslavovi Cipárovi dostali do ruky, považuje vydanie s ilustráciami anglického výtvarníka Williama Blakea. „Anglický básnik a výtvarník William Blake sa venoval Božskej komédii celý život nielen ako ilustrátor, ale aj ako autor komentárov. Na jeho ilustráciách ma veľmi zaujali štruktúry pekla, očistca a raja.“

Ilustrácie Williama Blakea i Sandra Botticelliho vynijakú farebnosťou. Prečo sa Miroslav Cipár rozhodol ilustrovať čiernobielo? „Hlavne kvôli tomu, že mi tam farba pripadala nepotrebná.“