Dobrá kniha na zimné večery

Snímka: archív –ZK–

ZDENKO KRÁLIK, kňaz a národný moderátor Hnutia Svetlo – Život na Slovensku

Mojou najobľúbenejšou knihou je určite Sväté písmo. Už dlhé roky ho denne beriem do rúk. Je pre mňa prameňom neustálej inšpirácie, modlitby a vždy v ňom nachádzam niečo nové pre duchovný život a osobný rast. Zvlášť mám rád historické knihy Biblie.

Keďže mám rád históriu vo všeobecnosti, tak po dobrej knižke z  našich, svetových či cirkevných dejín často siahnem. Na jednej strane si tak oddýchnem, ale zároveň aj rozšírim svoje obzory. V posledných týždňoch to bola napríklad kniha Krvavá cesta do raja či biografia o bl. Jánovi Pavlovi I.

Tiež si rád prečítam knižné rozhovory so zaujímavými osobnosťami – aktuálne je to rozhovor so sestrou Helenou Torkošovou Oheň v srdci. Dobré knihy už od detstva milujem, vždy som na ne rád utrácal peniaze.

Veľa kníh dostávam aj od svojich priateľov a známych a občas mám výčitky svedomia, že som ich ešte nestihol všetky prečítať; niekedy sa mi z nich vytvoria aj slušné kôpky. Ešteže sú teraz pred nami dlhé jesenné a zimné večery.

Snímka: archív www.bibiana.sk

MARTA ŽILKOVÁ, profesorka v odbore estetika a mediálna komunikácia

Keďže od detstva som bola knihomoľka, je pre mňa veľmi ťažké na túto otázku odpovedať. Ešte v predškolskom veku som počúvala rozhlasové večerníčky s tetou Vierou Bálintovou. Vedela som naspamäť celé knihy.

„Čítala“ som ich rodičom a pritom som sa tešila na školu, že budem pri výbere čítania sebestačná. Mala som rada knihy typu Malý lord (súčasná kritika ju zatracuje pre jej idealizmus a preferovanie dobra) a rozprávky O. Wilda či H. CH. Andersena.

V dospelosti, keď človek musí bojovať nielen so svojím okolím, ale aj sám so sebou, sa často vraciam k poetickej skladbe Francoisa Thompsona Nebeský chrt. Knihu preložil Karol Strmeň, úvod a epilóg napísal Anton Hlinka a vydal ju Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme v roku 1982.

Táto ťažká a zložitá poézia môže poskytnúť pomoc každému, kto hľadá svoje miesto v každej dobe. Básnik návratu k Bohu – tak A. Hlinka pomenoval F. Thompsona.

Jeho život sa skladal z pádov a návratov, pričom mal pocit, že stále počuje za sebou „zuniace kroky“ nebeského chrta (Pána Boha), ktorý mu vždy ponúkol možnosť zdvihnúť sa a pokračovať v živote: „Vstaň, chyť ma za ruku a poď už konečne... Ó, ty slepé, / slabunké drahé dieťa, / Mňa hľadáš v krážoch sveta! / Lásku si odsotil, a vinie si ťa k sebe.“ Je dobré si to pripomenúť, hoci aj pomocou poézie.

Snímka: Maruška Jeňová

SIMONA MAGUŠINOVÁ, speváčka

Liečiť zlo láskou, Anton Neuwirth, Rudolf Lesňák. Anton Neuwirth v nej opisuje svoju životnú cestu a životný postoj. Hoci sa mu v mnohom krivdilo, zaumienil si nikdy do svojho srdca nevpustiť nenávisť, a to ani voči nepriateľom.

Po prečítaní tejto knihy som sa cítila veľmi povzbudená v láske a práve preto ju vnímam ako jednu zo svojich najobľúbenejších. Hneď po Svätom písme.

Snímka: archív –FT–

FRANTIŠEK TRSTENSKÝ, dekan v Kežmarku

Nad všetkými knihami je kniha Svätého písma. Je to „list“ Boha pre človeka, ktorý je a bude stále aktuálny. Každý veriaci kresťan by ho mal za život prečítať nielen raz. Nie vždy všetkému rozumieme, ale ak sme skutočnými Ježišovými učeníkmi, neodradí nás predsa, že nie všetko je pre nás ihneď zrozumiteľné.

V evanjeliách je na viacerých miestach opísané, že učeníci nerozumeli Ježišovým slovám a niektorí preto od neho odišli. Ale skutoční učeníci ostali.

Keď sa ich Pán Ježiš pýtal: „Aj vy chcete odísť?“ – apoštol Peter odvetil: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života“ (Jn 6, 60 – 71). Tieto slová platia aj pre nás.

Ježiš nám nebráni odísť. Ale ak odídeme, odídeme od skutočného zmyslu života, od čistého prameňa vody. Všade inde nájdeme len kalnú vodu, ktorá nás otrávi. Jeho slovo však očisťuje a občerstvuje. Preto rád čítam Sväté písmo.

Snímka: Robert Tappert

BOŽIDARA TURZONOVOVÁ, herečka

Kniha, ktorá ma najviac v mladosti zasiahla a zarezonovala vo mne, je Kniha o živote a smrti od Axela Muntheho. Neskôr to boli knihy Hermanna Hesseho alebo knihy Miku Waltariho. Tiež veľmi veľa som sa naučila z histórie a dejín Starého zákona z knihy Židovská válka od Liona Feuchtwangera.

Toto sú knihy, ktoré sa mi ťahali životom. Milovala som aj knihy od L. N. Tolstého, F. M. Dostojevského a Ivana A. Bunina. Jeho krásne poviedky, napríklad Veľkonočný pondelok. Z detstva si tiež pamätám, že som obľubovala knihy od Victora Huga.

Veľakrát som sa pýtala, ktorá kniha je tá naj. Alebo: kto bola tá Božidara, ktorú zasiahol Axel Munthe. Bolo pre mňa veľkým dobrodružstvom prečítať si túto knihu po desiatkach rokoch ešte raz. Tak to bolo aj s knihou Vojna a mier.

Jedno leto, keď som čítala Vojnu a mier, žasla som, čo všetko sa mi poodkrývalo. Pretože toto dielo poznám, ale spoznala som znovu aj seba. Už o tých tridsať rokov neskôr.

Snímka: Erika Litváková

JÁN GALLOVIČ, herec

Ide o klasiku, ktorá je čitateľom kvalitnej literatúry určite dobre známa. Johann Wolfgang Goethe: Faust. Môj dôvod odporúčania je poznačený tak trochu pandemickými okolnosťami, keď som mal možnosť oveľa aktívnejšie sa zahĺbiť do silných odkazov svetových a slovenských klasikov.

Myslím, že maturitná pamäť nám pripomína len tragický príbeh lásky Fausta a Margaréty. Ale to, čo robí toto dielo pre čitateľa v zrelom veku také príťažlivé a aktuálne, sú predovšetkým mechanizmy dosahovania, presnejšie nedosahovania ľudských túžob v rôznych oblastiach.

Pasca vlastného sebaklamu, do ktorej Fausta dostal Mefistofeles po nenaplnenej láske k Margaréte a z toho plynúca snaha hrdinu diela nájsť uspokojenie v  napĺňaní akýchkoľvek iných hedonistických chúťok, je obrovskou paralelou s dnešnými novodobými dobyvateľmi ľudských sŕdc, manipulátormi verejnej mienky i pravdy.

Hlavne druhá časť, keď sa Faust ocitá v labyrinte antických mytologických reálií, je úchvatný exkurz do sveta, ktorý sa hádam nedá ani sfilmovať, iba ak vo fantázii čitateľa.

Čo ma však pri čítaní fascinovalo najviac, je to, čo sa odohráva v duši Fausta. Aké sú dôsledky jeho nesprávnych vnútorných rozhodnutí, aká je daň za pošliapanie pokory, za preferenciu sebalásky, za slepé uličky nekonečného egoizmu, za úplné popretie Božej prozreteľnosti.

Ak teda dnes niekto dáva prednosť čítaniu vo veršoch v samote pred filmovými spracovaniami svetovej klasiky, Goetheho Faust by mohol byť pre obdivovateľov literárnej klasiky skutočnou lahôdkou.