Dotykom hľadajú informácie

Zašli sme do Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska v Bratislave-Karlovej Vsi. Rozprávali sme sa s PR manažérkou únie Eliškou Fričovskou (40). Poskytla nám pestrú paletu informácií o písme, ktoré je potrebné precítiť.   

Aká je genéza Svetového Braillovho dňa? 

Svetový deň Braillovho písma si pripomíname na deň narodenia tvorcu slepeckého písma – Louisa Brailla. Vďaka Svetovej únii nevidiacich je to od roku 2001. Louis Braill sa narodil 4. januára 1809 ako zdravé dieťa, ale v troch rokoch mal úraz. V otcovej dielni spadol tak nešťastne, že si vypichol oko šidlom. Do oka dostal infekciu, ktorá sa rozšírila aj na zdravé oko, a tak Louis oslepol.

Rodičia ho učili vnímať svet prostredníctvom hmatu a čuchu, trpezlivo mu opisovali okolie. Navyše bol mimoriadne inteligentný, mal fenomenálnu pamäť a bol i manuálne zručný, takže mu nerobilo problém navštevovať bežnú základnú školu.

Na odporúčanie učiteľa ho ako 10-ročného dali na ďalšie štúdiá do Národného ústavu pre mladých slepcov v Paríži. Tam sa rozvinul jeho talent naplno. So skupinou chovancov ústavu začal zlepšovať dovtedy používané slepecké písmo.

Pôvodný autor písma Charles Barbier de la Serre odmietol spoluprácu, a tak sa do jeho obnovy, vtedy len 16-ročný Braill pustil sám. Braillovo písmo bolo svetu predstavené v roku 1825. Začala sa nová éra vzdelávania nevidiacich, pričom Braillovo písmo sa používa dodnes. Louis pokračoval v štúdiu, vynikal v mnohých predmetoch a v 19 rokoch sa stal pomocným učiteľom – korepetítorom ústavu.

Po ukončení štúdia sa stal riadnym učiteľom. Vyučoval francúzsku gramatiku, algebru, aritmetiku, hru na klavíri a violončele. Disciplína v ústave bola veľmi prísna, budova studená, vlhká, na čo doplatili zdravím mnohí, Brailla nevynímajúc. Vo veku 26 rokov sa u neho začali prejavovať príznaky tuberkulózy, na ktorú v 43 rokoch zomrel 6. januára 1852. Uznania sa mu dostalo až po smrti. 

V čom je Braillovo písmo jedinečné a ako funguje?
 
V tom, že sa ukázalo ako najoptimálnejšie pre ľudí so zrakovým postihnutím. Fascinuje ma, akými pokrokovými ľuďmi boli rodičia Louisa Brailla. Nerezignovali a napriek postihnutiu podporovali jeho rozvoj. Braillovo písmo tvoria dva stĺpce po tri body. Ich vzájomnou kombináciou sa tvoria písmená, aj s diakritikou či interpunkčnými znamienkami. Dajú sa ním zapísať aj vzorce.

Veľkosť jednotlivých bodov, vzdialenosť medzi nimi, ako aj medzi riadkami sú pevne stanovené, aby bolo možné šesťbod poľahky zachytiť bruškom prsta. Neexistujú veľkosti písmen, ako ich pozná vidiaci človek, na zvýraznenie nemožno použiť „tučné“ písmo ani kurzívu. Je však plne ortografické, má svoju logiku, zákonitosť a postupnosť. 

Je rozdiel medzi slovenským a cudzojazyčným Braillovým písmom?  

Áno, je porovnateľný asi ako medzi latinkou v jednotlivých jazykoch. Pre ilustráciu – aj v latinke je medzi abecedami rozdiel, napríklad slovenčina má svoje typické prehlasované ä, čeština zasa ů a podobne.
 
Aké sú špecifické formy Braillovho písma? 

Znakmi sa dajú označiť veľké písmená, číslice, chemické prvky, dokonca matematické vzorce či noty. Okrem „klasického“ Braillovho písma, ktoré poznáte napríklad z obrázkov či filmov, keď si nevidiaci číta „dierkované“ knihy, v súčasnosti sú aj iné možnosti. Nevidiacim sa dá zobraziť písmo na hmatových displejoch. To, čo je v počítači, sa prekonvertuje do takzvaného braillovského riadka. A tak si vedia wordový dokument prečítať hmatom.  

Je možné plnohodnotne čítať knihy v tomto písme?

Ten, kto písmo ovláda, vie čítať plnohodnotne. No tým, že na Slovensku knihy v Braillovom písme tlačí len Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, ich počet je obmedzený. Navyše nie všetky knihy sú do Braillovho písma prepísané, čo však dopĺňajú audioknihy alebo čítače, ktoré dokážu nevidiacemu načítať aj mnohé bežne dostupné e-booky. 

S akými limitmi sa pri Braillovom písme stretávate?

Braillovo písmo je plnohodnotným písmom, hoci limity má napríklad vo veľkosti. Nemôžete ho zmenšiť, musí mať svoju predpísanú veľkosť. Strana čiernotlače sú približne tri v Braillovom písme. Kniha v Braillovom písme je podstatne širšia ako klasická. Nezriedka má viacero zväzkov.

V prípade Braillovho písma sa nedá použiť na zvýraznenie „tučné“ písmo ani kurzíva. Tlač nie je možná na akýkoľvek papier – príliš tenký sa roztrhá, nadmieru hrubý zase nekorektne pretlačí znak. Správny braillovský papier je o čosi hrubší ako bežný kancelársky. 

Má únia tím, ktorý sa podieľa na príprave kníh či periodík?

Knihy v Braillovom písme tlačí Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. U nás sa knihy netlačia, ale vieme pomôcť s prepisom textu do Braillovho písma. Zo zákona musia byť označené i lieky v Braillovom písme a práve to robíme my. 

Čo pomáha osvete? 

Teší nás, že sú organizácie, ktoré myslia na ľudí so zrakovým postihnutím. Kolegovia napríklad participovali na vývoji aplikácie Sám v múzeu, ktorá nevidiaceho prevedie expozíciou Rodošto – pamätným domom Františka II. Rákociho vo Východoslovenskom múzeu. Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva nedávno otvorilo výstavu o šelmách slovenskej prírody pripravenú práve pre nevidiacich a slabozrakých návštevníkov.

S občianskym združením Billa ľuďom realizujeme projekt Nákupný asistent, vďaka ktorému sú pracovníci supermarketov vzdelávaní, ako pristupovať ku klientovi so zrakovým postihnutím. S Braillovým písmom sa môžete stretnúť v každodennom živote na staniciach, vo výťahoch či na krabičkách liekov. 

Ako je to napríklad s úradmi, oficiálnymi dokumentmi? 

Podľa zákona 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám majú nevidiaci právo komunikovať s verejnými inštitúciami v Braillovom písme, vyžadovať si v ňom  informácie a odpovede. Viaceré banky poskytujú niektoré dokumenty aj v Braillovom písme. Popisovanie obalov liekov Braillovým písmom je povinné.

Pozitívne vnímame, že je čoraz viac prístupných webových sídiel a elektronických dokumentov, ktoré sa dajú zobrazovať na hmatových displejoch v Braillovom písme. Naša organizácia pomáha vzdelávať širokú verejnosť, zástupcov štátnej i súkromnej sféry, aby vedeli, akým spôsobom tvoriť webové stránky, aby boli prístupné aj pre nevidiacich.

V roku 2020 otvoríme e-learningové bezplatné kurzy pre editorov webového obsahu, vývojárov webových stránok, aby bolo čoraz viac webových sídiel prístupných ľuďom so zdravotným postihnutím.

Kde vidíte budúcnosť Braillovho písma? 

Mobilné telefóny i počítače nevidiacemu veľmi pomáhajú.  Predstavitelia organizácií zastupujúcich nevidiacich nielen na Slovensku poukazujú na potrebu ovládať Braillovo písmo a podporovať v tomto smere gramotnosť nevidiacich. Z môjho pohľadu je to tiež forma, ako nevidiaci môže získať informácie, orientovať sa, byť samostatný a nezávislý.

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska organizuje aj braillovskú olympiádu, ktorej cieľom je podporiť gramotnosť nevidiacich, šíriť povedomie o dôležitosti Braillovho písma, ale aj prispieť k ich sociálnej inklúzii. 

Braillovho písma sa netreba báť

Peter Slovák

Kristína nám na začiatku stretnutia objasňuje svoj problém so zrakom: „Ide o praktickú slepotu, čo znamená, že človek má zachované len zvyšky zraku. Ja mám ešte tieto zvyšky zraku  celkom dobre využiteľné. Viac–menej sa zrakom dokážem orientovať a pomocou neho aj pracujem.“

Presný názov je Stargardtova choroba, čo je špecifické ochorenie sietnice, keď dochádza k odumieraniu buniek - fotoreceptorov. Prvé príznaky sa objavia v období adolescencie, výnimočne sa choroba prejaví už v prvej dekáde života - a to bol aj Kristínin prípad. Postupne dochádza k úbytku zrakovej ostrosti až k strate centrálneho videnia.

Impulz 

Poznať dôkladne Braillovo písmo jednorazovou skúsenosťou nie je možné. Mladá študentka špeciálnej pedagogiky opisuje začiatky: „Učiť som sa ho začala ku koncu roka 2016. V súčasnosti ukončujem výučbu a dochádzam akoby na rekondičné hodiny, aby som si zručnosť upevnila. Tým, že študujem špeciálnu pedagogiku a sama mám so zrakom problémy, táto špecifická forma komunikácie ma zaujala.“

Keďže študuje v Bratislave, nakontaktovala sa na Krajské stredisko Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska v bratislavskej Karlovej Vsi. Dostala priaznivú odpoveď, že jej poskytnú bezplatný kurz Braillovho písma.

Pokračuje: „Na moje zrakové ochorenie prišli lekári na konci prvého ročníka základnej školy. Dovtedy nik netušil tento problém. Keď som bola menšia, videla som oveľa lepšie. Prognózy choroby sú také, že sa môže zhoršiť najmä počas dospievania. Tiež ak je zrak príliš namáhaný. Snažím sa ho šetriť, ale pri štúdiu sa to nedá.“

Číta a píše Braillovým písmom

I keď dnes sú k dispozícii kvalitné kompenzačné pomôcky, poznať písmo vystúpených bodiek patrí k základnej integračnej výbave ľudí so zrakovým postihnutím.

Kristína vysvetľuje: „Vnímam to ako určitú výhodu, i keď na druhej strane si neviem predstaviť, žeby som obsahom rozsiahlu knihu v Braillovom písme celú prečítala. Tým, že som sa učila Braillovo písmo neskôr, nedosiahnem úroveň ako  ľudia, ktorí sa v ňom vzdelávajú od detstva. V škole pre zrakovo postihnutých sa venuje značná pozornosť hmatovej príprave.

Napriek tomu považujem za výhodu, že na verejných priestranstvách si dokážem prečítať označenia v Braillovm písme. Bola som prekvapená, že v niektorých múzeách sú v ňom opísané expozície. Zdá sa mi prínosné, že nemusím niekoho otravovať a môžem si to prečítať sama.“

Kristína skromne dodáva: „Stále sa domnievam, že ho ešte neviem. Pri výučbe bol prvý rok najintenzívnejší a najnáročnejší. Postupne som sa učila písmená, a tak pribúdali základné vedomosti a orientácia v problematike. Po roku to bolo už skôr o tréningu, zdokonaľovaní a vylepšovaní rýchlosti čítania. Dnes by som mala zvládnuť prečíťať akúkoľvek knihu či text. Naučiť sa čítať bolo podstatne náročnejšie. I keď musím povedať, že ani prechod do písania neboľ ľahký.“ 

Podstata zručnosti

Aj vďaka modernej technike budúcnosť Braillovho písma nie je úplne jasná. Technológie idú dopredu a Braillove bodky nahrádzajú zvukové výstupy. Sympatická Kristína zdôrazňuje: „Pre dieťa s poruchou zraku je zásadné naučiť sa Braillovo písmo.

Je to najlepšia forma prípravy na praktický život človeka so zdravotným postihnutím. Schopnoť prečítať si text na verejných budovách, rôznych dokumentoch alebo len napríklad na krabičkách od liekov má svoje opodstatnenie. Nie vždy musia byť dostupné audiovýstupy. Výučbu Braillovho písma by som odporúčala každému, kto začína mať vážnejšie problémy so zrakom.“

Kristína Mičudová pokračuje: „Sú to body, ktoré si musím premietať do písmen, takže je to taká úloha na predstavivosť. Ťažšie sa mi pamätá text, keďže ho nevidím vizuálne vo forme písmen, ale cítim ako body. Je to aj o tréningu a pravidelnosti čítania, koľko má človek načítané v tomto písme.

Začínala som sa učiť na špeciálnej tabuľke pre výučbu Braillovho písma. Otvory, do ktorých sa vkladajú kolíky, sú hmatom ľahšie rozpoznávané. Keď som prešla na papier, bruškom prsta som zrazu pokryla celý znak, písmeno. Pochopila som, že je to iný level. Kľúčové je ovládať usporiadanie šiestich bodov. Pri písaní je práca so šešťbodím odlišná ako pri čítaní.

Po počiatočnej eufórii príde rad na trpezlivosť. Páči sa mi model, keď sa časť vyučovania venuje čítaniu a druhá zase písaniu.“ V budúcej práci Kristína plánuje využiť tieto zručnosti. Rada by sa venovala včasnej intervencii pre rodiny s deťmi, ktoré majú zrakové postihnutie.

Pre ľudí s rešpektom pred Braillovým písmom odkazuje: „Určite to skúste, možno to na prvý pohľad vyzerá zložito, ale za pokus nič nedáte. Je to zaujímavá forma komunikácie a v mnohých oblastiach vám to určite pomôže.“