Dôveruj, ale preveruj

Vo vojne na Ukrajine sa nebojuje len zbraňami. Silu zohrávajú aj informácie. Realita sa prekrúca, upravuje, ale aj úplne popiera. „V poslednej dobe sú hybridné hrozby mimoriadne diskutovanou témou nielen na Slovensku, ale na celom svete.

Spoločnosť je polarizovaná zámernými klamstvami, lžou, nenávisťou, a to predovšetkým na sociálnych sieťach,“ hovorí Ján Višňovský, vedúci Katedry masmediálnej komunikácie na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

POZOR NA PODVODY

Azda v žiadnom vojenskom konflikte sme neboli zavalení takým množstvom informácií ako teraz. S pravdivými však prichádzajú aj klamlivé či zámerne zavádzajúce správy a hoaxy.

„Medzi obľúbené fámy patria tie o bezprostredne hroziacom ukrajinskom útoku na Donbas alebo o údajnej genocíde tamojších etnických Rusov. Ide o dezinformácie a taktiku, ktorú Rusko používa už od pádu Sovietskeho zväzu,“ upozorňuje odborník na médiá.

Podobne zavádzajúcou informáciou bola aj správa o tom, že africkí či blízkovýchodní migranti zneužili situáciu a valia sa cez hranice na Slovensko. Polícia správu vyvrátila.

Cez hranice prichádza 90 percent Ukrajincov, zvyšok tvoria obyvatelia tretích krajín a občania iných štátov Európskej únie, ktorí na Ukrajine pracujú či študujú. Zo Slovenska však postupne odchádzajú. Ambasády jednotlivých štátov si po svojich obyvateľov denne posielajú dopravné i vojenské lietadlá.

Do svojich krajín sa tak už vrátili mnohí Egypťania, Maročania, Indovia aj Líbyjčania. Rovnako nebezpečne zavádzajúce sú hoaxy šírené prostredníctvom statusov v zmysle: „Dávajte si pozor na vašu dcéru. Moju dnes na ulici oslovil neznámy muž čiernej pleti a pýtal si peniaze.“

Objavuje sa aj zneužitie Slovenskej pošty, keď podvodníci v správe píšu o objednanom kuriérovi a žiadajú vyplniť údaje o karte či zaplatiť.

SERIÓZNE ZDROJE

Mediálny teoretik odporúča čerpať informácie zo serióznych médií a spravodajských webov či tlačových agentúr. Najmä takých, ktoré oddeľujú spravodajstvo od komentárov a vychádzajú z overených zdrojov. „Rovnako treba porovnávať správy a ich spracovanie medzi jednotlivými médiami.

Všímať si oddeľovanie faktov od názorov a obrazový materiál, ktorý by mohol byť dodatočne upravený, respektíve prezentovať udalosť v inom kontexte a vyvolávať negatívne emócie.“

Seriózne médiá overujú fotografie či videá pomocou geolokalizácie. Hľadajú výraznejšie orientačné body a pomocou satelitných či leteckých záberov bližšie overujú, či sa miesta skutočne nachádzajú tam, ako ich správy prezentujú.

Podľa Jána Višňovského je tiež dôležité preveriť si aj samotné médium, ktoré informácie publikuje. „Kto za ním stojí, kto ho financuje a ako danú informáciu či udalosť sprostredkovávajú iné médiá.“

Preferuje sledovať celoštátne médiá a vyjadrenia oficiálnych orgánov. S opatrnosťou vnímať informácie zo súkromných účtov a úplne neveriť informáciám z ruských médií.

PREVERIŤ AUTORA

Pozornosť by sme mali venovať aj autorstvu novinárskeho prejavu. Či vôbec menovaný autor existuje, na aké zdroje sa odvoláva alebo či v texte cituje vyjadrenia expertov. Zároveň treba preveriť aj to, kto títo experti v skutočnosti sú.

Čarovnou formulkou sú totiž odkazy na nemenované zdroje či neexistujúcich odborníkov. Silným hráčom sú na poli dezinformácií sociálne siete. Zvážiť by sme preto mali zdieľanie a šírenie problematických obsahov. „Zároveň falošné správy a proruskú propagandu nahlasovať a informovať o nich aj priateľov.“

ZASIAHOL AJ ŠTÁT

Do boja proti šíreniu nepravdivých informácií sa zapojili aj štátne orgány. Rezorty vnútra, informatizácie, obrany, ale aj zdravotníctva. Odstavili dezinformačné stránky či profily na sociálnych sieťach.

„Okrem legislatívnych mechanizmov vytvorených štátom je mimoriadne dôležité rozširovanie kvalitného spravodajstva etablovanými a dôveryhodnými médiami prostredníctvom tradičných kanálov, ale aj sociálnych médií a sociálnych sietí,“ hovorí Ján Višňovský.

Do pozornosti dáva oficiálnu stránku Policajného zboru SR na boj proti hoaxom a  podvodom v online priestore: Hoaxy a podvody – Polícia SR, ktorá má na sociálnej sieti takmer 130-tisíc sledovateľov.

Mediálny teoretik zároveň apeluje na štátne inštitúcie, aby väčšiu pozornosť venovali identifikácii dezinformácií a hoaxov. „Napríklad podporou projektov, ktoré rozvíjajú gramotnosť a  kritické myslenie cieľových skupín.“